Pomaly a isto už utícha diskusia okolo kontroverzných výrokov dvoch podpredsedov Kresťanskodemokratického hnutia (KDH) Vladimíra Palka a jeho generačne mladšieho, ale názormi zhodného súputnika Daniela Lipšica okolo ich kritiky švédskeho súdu, ktorý odsúdil 63-ročného duchovného na mesiac väzenia za to, že počas kázne v kostole hanobil homosexuálov. O tejto téme sa v uhorkovej sezóne popísalo viac, než si nedôstojné výroky duchovného neregistrovanej cirkvi zaslúžili. Práve dnes by však bol potrebný hlas týchto dvoch autorít z KDH, zastávajúcich ministerské posty v rezortoch spravodlivosti a vnútra, aby apelovali na občiansku i cirkevnú statočnosť banskobystrického diecézneho biskupa Rudolfa Baláža. Ten sa jednoducho zaťal a napriek verejnému prísľubu a vlastnej iniciatíve odmietol poskytnúť súdu dôležité listinné dôkazy ku kauze triptychu Klaňanie sa troch kráľov, kde sú bývalý riaditeľ SIS Ivan L. a jeho exnámestník Jaroslav S. obžalovaní zo zneužitia právomoci verejného činiteľa. Možno biskup Baláž po Palkových výrokoch v prípade švédskeho duchovného, že „pokiaľ bude na Slovensku minister vnútra za KDH, tak žiadny vyšetrovateľ nebude nikoho stíhať takým spôsobom, ako bol stíhaný pán Green“, nadobudol dojem akejsi neohroziteľnosti. Všetci vrátane prokuratúry akosi zavreli oči nad tým, že biskup 26. mája pred súdom (pekne povedané) totálne zmenil svoju pôvodnú výpoveď spred deviatich rokov. Existujú dve rôzne výpovede v jednej kauze, ktoré si navzájom logicky odporujú. Samozrejme, všetko sa dá vysvetliť aj iným spôsobom. Práve preto existuje množstvo náboženstiev a svetonázorov. Elementárna právnická logika, ktorá by mala platiť na súde, však tieto „zázraky“ a slovné hračky nepozná. No neútočme na biskupa Baláža, ktorý si svoje odtrpel za čias totality. Rozvíjať teórie o možných motívoch konania cirkevného hodnostára je predčasné a mohlo by znevážiť jeho významné postavenie. Veď možno by úplne stačilo, keby tak iniciatívny Palko i Lipšic spoločne s predsedom Hrušovským zašli na omšové vínko za Balážom a pekne mu všetko vysvetlili, pretože to by malo väčší účinok ako protestovať pred švédskou veľvyslankyňou na Slovensku Ceciliou Julinovou proti rozhodnutiu nezávislého súdu. Lebo ide o stratu času. Vo Švédsku a v iných zabehnutých demokraciách výroky ministrov a iných vládnych a verejných činiteľov na adresu rozhodnutia súdu nemajú miesto inde ako v odbornom právnickom magazíne. U nás je možné okomentovať absolútne všetko a pritom ešte zožať u voličov, o ktorých blaho KDH ide, aj úspech. Inde sa tieto výroky považujú za nevhodné a za prejav nízkej politickej kultúry, hoci platí sloboda prejavu. Ani keby sa veľvyslankyňa Julinová postavila na mihalnice, nič by na verdikte súdu nezmenila. Podobne to bolo v prípade zavlečenia exprezidentovho syna do Rakúska. Viedensky súd vtedy pri rozhodovaní o vydaní Michala Kováča do Nemecka konštatoval, že existujú vážne podozrenia, že na ohavnom čine sa podieľali slovenské štátne orgány. Právo nebolo a nie je možné založiť na nepráve, nech je reakcia verejnosti akákoľvek. Súdu bolo jedno, akú nevôľu slovenských papalášov vyvolá alebo či dôjde k zhoršeniu vzájomných vzťahov. To je demokracia a nezávislé súdnictvo je jedným z jej hlavných pilierov. A práve dnes, keď sa na súdoch vyrovnávame so svojou minulosťou a obdobím, ktoré Palko a mnohí označujú ako mečiarizmus, má jeden duchovný ukázať kúsok občianskej statočnosti. Namiesto toho, aby išiel svojim ovečkám príkladom, postaví sa radšej na „partizánsky“ odpor. „Na požiadanie súdu som ochotný záznamy z rokovania predložiť súdu,“ navrhol Baláž 26. mája počas verejnej svedeckej výpovede. Baláž sa pred súdom sám ponúkol, že mu doklady a zápisnice, o ktoré opieral svoje nové tvrdenia, predloží. Dnes je situácia iná. A tak je otázne, ako sa má správať obyčajný občan? Ako má potom rozhodnúť súd v kauze, kde svedkovia obžaloby odstupom času menia svoje výpovede a vzájomne si odporujú? To nie je lotéria, ani sa nedá spoliehať na zásah z nebies. Bolo by predsa trápne, keby sa súd musel obrátiť na Vatikán. Posledný postoj predstaviteľov katolíckej cirkvi v prípade sexuálneho škandálu v rakúskom seminári je jasným dôkazom, že autonómia cirkvi neznamená pohŕdanie súdom. Preto po Lipšicových výrokoch o rovnosti každého občana pred zákonom by bolo dobré, aby poučil o tejto zásade i biskupa Baláža. Autor je stály spolupracovník týždenníka SLOVO