Smrt Západu (MLADÁ FRONTA) s podtitulom „Jak vymírající obyvatelstvo a invaze imigrantů ohrožují naši zem a civilizaci“ je názov novej knihy od poradcu troch amerických prezidentov, autora piatich kníh, publicistu. Patrick J. Buchanan, ktorý sa uchádzal o kandidatúru za Republikánsku stranu v prezidentských voľbách v rokoch 1992 a 1996 a kandidoval za Reformnú stranu v roku 2000, vo svojej novej knihe varuje pred nebezpečím kultúrneho a politického zániku nielen Ameriky, ale celého západného sveta – od Nemecka cez Anglicko a Ameriku až po Japonsko. Príčinu vidí v strate jeho hodnôt a predovšetkým v strate židovskej a kresťanskej viery. Vinu za to dáva ideám štyroch mysliteľov, „štyrom, ktorí stvorili revolúciu“, marxistickým teoretikom Lukácsovi, Gramscimu, Adornovi a Marcusovi. Tí sú podľa neho zdrojom kultúrnej revolúcie a pokračovania studenej vojny, kultúrnej vojny. Ich dôsledkom sú potom pokles pôrodnosti (vymieranie obyvateľov Západu), masové prisťahovalectvo z tretieho sveta a „únik vládnucej elity“ k myšlienke svetovej vlády. Nesmierne pútavá kniha, ktorú však čitateľ môže stráviť len vtedy, ak sa zbaví všetkých svojich predsudkov voči náboženstvu a viere. Kniha Šifry transcendencie (KALLIGRAM) obsahuje texty posledných prednášok nemeckého filozofa Karla Jaspersa (1883 – 1969) z letných prednášok v roku 1961. Jaspers ich predniesol tak, ako takmer všetky svoje prednášky, voľne. Tento voľný prednes mu umožňovala trojaká príprava: 1. Aby bola jeho práca efektívnejšia, svoje prednášky vždy spájal s prácou na nejakej knihe. 2. Na každú hodinu prednášok si pripravoval rozsiahle poznámky, ktoré však používal len ako podklady pre citáty. 3. Pred každou prednáškou sa na 1 až 2 hodiny stiahol do ústrania, aby si premyslel látku a priebeh hodiny. Texty prednášok nahrával vždy na magnetofónovú pásku. Z nich robil odpisy, ktoré už takmer nikdy neupravoval. Tak vznikli aj prednášky uverejnené v tejto knihe. Do slovenčiny ich preložila Patrícia Elexová. Anglický prozaik Kurt Vonnegut, Jr. (1922) je u nás známy najmä svojimi románmi Mechanické piáno, Sirény z Titanu, Raňajky šampiónov, Časotrasenie, ktoré balansujú na pokraji sci-fi, vážnej literatúry a satiry a zaoberajú sa osudom jednotlivca vo svete, ktorému úplne nerozumie ani sám spisovateľ. V „autobiografickej koláži“ Květná neděle (ARGO) nás Vonnegut zoznamuje so svojimi skutočnými aj literárnymi predkami, zábavnou formou nám dáva nahliadnuť do svojej spisovateľskej kuchyne a s riadnou dávkou nadhľadu odhaľuje autorské postupy, ktoré prepožičiavajú jeho knihám tak obdivovanú sviežosť, presvedčivosť a úprimnosť. Autoportrét, v ktorom sa Vonnegut obracia za 30 rokmi svojej spisovateľskej kariéry, za kolegami z literárnej brandže, za žijúcimi i zosnulými priateľmi, v sebe okrem iného dômyselne spája tri desiatky úvah, predhovorov, dopisov a verejných prejavov. To všetko Vonnegut korení typickým čiernym humorom, ktorý mu umožňuje písať jedným dychom o náboženstve, sexuálnej revolúcii i spomienkach na vojnu bez toho, aby poburoval viac, než je nutné.