Za zločiny štvrťstoročie za mreže
Reynaldo Bignone bol argentínskym prezidentom v rokoch 1982 a 1983. Predtým sa podieľal na puči, ktorý zmietol Isabelu Perónovú. Spolu s viacerými dôstojníkmi vojenskej junty, ktorá sa chopila moci, ho nedávno súdili za mučenie väzňov, únosy, nezákonné väzenia a iné zločiny proti ľudskosti. Dopustil sa ich ako veliteľ najväčšej argentínskej vojenskej základne Campo de Mayo v rokoch 1976 až 1978. Dosiaľ v tejto latinskoamerickej krajine spolu obžalovali 1 464 dôstojníkov, z nich však len 68 odsúdili a siedmich oslobodili. Počas sedemročnej „špinavej vojny“ pravicových generálov proti príslušníkom ľavicových politických strán a odborárom v rokoch 1976 až 1983 tajná polícia zatkla asi 60-tisíc ľudí. Podľa obrancov ľudských práv sa k rodinám nevrátila polovica z nich, úrady tento počet odhadujú na 13-tisíc. Bignone pripúšťa „iba“ 4 000 mŕtvych. Bývalý diktátor sa na súde bránil, že ako hlava štátu mal imunitu a že jeho nástupca, Raúl Alfonsín, podpísal rad dekrétov, ktoré ho zbavili viny. Aj sám vydal taký zákon. Okrem toho tvrdil, že mnohé zločiny z konca 70. rokov minulého storočia sú premlčané. Vo svojej autobiografii Posledný de facto (prezident) znižuje závažnosť mučenia a únosov politických odporcov. Poukazoval pritom na nevyhnutnosť prijímania špeciálnych opatrení proti vlne teroristických násilností, ktorá údajne hrozila krajine. Vyznamenal sa výrokom, že jeden mŕtvy má celkom inú váhu vo vojne ako za mierových pomerov. Súd v San Martin, v severozápadnej štvrti Veľkého Buenos Aires, neuznal túto obranu. Oprel sa o medzinárodnú doktrínu, ktorá vylučuje beztrestnosť vládnych činiteľov pri účasti na mučení v tajných väzeniach. Irelevantné je tiež tvrdenie, že sa to deje v rámci boja proti terorizmu. Vojenského diktátora súd uznal vinným z 11 konkrétnych ilegálnych prepadov, 6 lúpeží, 15 ilegálnych zbavení slobody, 29 zmiznutí osôb a 39 prípadov mučenia väzňov. Ako všetci súdení dôstojníci mal právo na posledné slovo a 21. apríla 2010 o 16,30 prečítala sudkyňa Marta Millocová rozsudok: 25 rokov riadneho väzenia. Nepolepšiteľný generál povedal, že ho rozsudok mrzí, ale väčšmi by ho mrzela nespokojnosť jeho predstavených a podriadených s jeho činmi v čase, keď zastával dôležitý úrad. Tohto času má už 81 rokov a dosiaľ bol zväčša v domácom väzení. Prosbu, aby mu naďalej povolili takúto formu väznenia, zamietli vzhľadom na závažnosť jeho zločinov. Bignoneho previezli do civilného väzenia mimo hlavného mesta. Vo vojenských väzniciach je totiž vysoké riziko úteku väzňov. Len za posledné roky takto uniklo pred výkonom spravodlivosti vyše 40 mužov. Predsedníčka organizácie Staré matky Májového námestia Estela de Carlottová privítala rozsudok slovami: „Spravodlivosť prišla neskoro, ale prišla. Takmer stovku sme ich dosiaľ odsúdili a to je dobrý príklad pre ostatné štáty v našej oblasti. Vedieme!“ (Prameň: http://harpers.org/archive/2010/04/hbc-90006931 a iné zdroje v internete.)
