Nemali sme zlé školstvo
Štvrtok ráno 15. júla vysielali na Dvojke STV správy v maďarskom jazyku. Z titulkov som vyčítal, že Univerzita Konštantína Filozofa v Nitre a jej pedagogická fakulta pozvali prvých absolventov katedry maďarského jazyka, ktorí svoje štúdium ukončili v roku 1963.
Pretože som aj ja absolvoval Pedagogický inštitút v Košiciach v tom istom roku, zaujalo ma to. Išlo o veľmi milé stretnutie bývalých maďarských učiteľov na Slovensku, ktorí zväčša vo svojom živote dosiahli vynikajúce výsledky. Pred rokom 1949 bola kvalifikovanosť pedagógov na všetkých stupňoch škôl veľmi nízka. Populácia rástla, a tak museli vznikať nové základné školy a potrebný bol aj vyšší počet učiteľov. Prvé vysokoškolské úpravy vzdelávania učiteľov pre základné školy riešilo vládne nariadenie z roku 1959, na základe ktorého sa zrušili dovtedajšie vysoké, vyššie a stredné pedagogické školy a ustanovili sa pedagogické inštitúty na prípravu učiteľov 1. a 2. stupňa základných škôl. Pedagógovia pre stredné školy sa pripravovali na filozofických, prírodovedných a telovýchovných fakultách jednotlivých univerzít. V septembri 1959 začali svoju činnosť inštitúty v Trnave, Nitre, Banskej Bystrici, Martine, Košiciach a Prešove, do 1. ročníka prijali spolu okolo 2 000 poslucháčov. Len v košickom nás bolo okolo 450 a do pedagogickej praxe nastúpilo na Slovensku v septembri 1963 okolo 1 500 nových učiteľov. Pedagogické inštitúty po štyroch rokoch nahradili štyri pedagogické fakulty – Košice sa zlúčili s Prešovom a Martin s Banskou Bystricou. Na internetových stránkach som narazil na viacero textov, ktoré znevažujú prácu učiteľov v minulosti. Netuším, kam ich autori, mnohí docenti či doktori vied, chodili vtedy do školy... V okrese Levoča, odkiaľ pochádzam, boli v roku 1949 dve meštianky a jedno gymnázium. Aké možnosti mali hoci aj nadané deti z okolitých dedín? Po roku 1950 vznikali osemročné stredné školy a od roku 1959 ZDŠ. Práve tom v školskom roku dostali žiaci v rámci pracovného vyučovania prvý raz do rúk hoblík, pilník, rýľ a dievčatá sa začali učiť starostlivosti o dieťa a variť. V 60. rokoch sme zháňali elektroinštalačný materiál, aby sme mohli naučiť žiakov rozvod elektrického prúdu v domácnosti. V 80. rokoch to už boli elektronické súpravy a na školách sme budovali elektronické centrá a začali sa objavovať aj prvé školské počítače PMD. V školskom roku 1987/88 sme už v Poprade zriadili prvú počítačovú učebňu a tak vývoj pokračoval. Nesúhlasím s názormi, že v súčasnej generácii absentuje tvorivé myslenie. Naše školstvo vychovalo vynikajúcich vedcov, lekárov, inžinierov, učiteľov, ale aj šikovných robotníkov a roľníkov. Mnohým iným štátom sme v tomto smere slúžili ako vzor. Nemôžeme všetko len negovať. Kde je slovenská história, prečo ju podceňujeme? Posledné dve desaťročia sa robia reformy a reformy reforiem – aj v školstve. A či to bývalé vychovalo iba bezdomovcov, žobrákov, nezamestnaných a zaostalých Rómov v osadách? Dnes sa často len náhodou dozvedáme, že rodiskom toho či onoho úspešného vedca v zahraničí je Slovensko. Sme príliš skromní, aj preto o nich mlčíme. Aj keď o nich vieme, často negujeme všetko rad radom a uniká nám, že všetko prechádza určitým vývojom ovplyvneným historickými aj súčasnými podmienkami.
Autor je učiteľ na dôchodku
