Ufónova rozhľadňa

Milí moji spoluobyvatelia zeme slovenskej, ako som si všimol, v poslednom čase veľmi radi holdujete športu – najmä masovému. Momentálne najpopulárnejší druh súťaženia o medaily je hokej, ľadový hokej. Tuším ho k vám svojho času priniesli Vaši bratia Česi, ktorí si ho okukali v Kanade, kde sa začal hrávať po prvý raz koncom 19. storočia s pukom, či ako sa vtedy vravelo gumovou doskou - v Európe boli vtedy známe iné formy ľadového hokeja - s loptičkou. Ale všetky boli populárne iba medzi malou skupinou nadšencov. Jednoducho iba tam, kde bol na to vhodný ľad. Faktom však je, že od roku 1925 sa kanadský ľadový hokej hrá aj na Slovensku. V tom roku sa totiž konali na Štrbskom plese Majstrovstvá Európy. Takže nebyť tej Vašej mnohými zatracovanej spoločnej česko-slovenskej minulosti, nebolo by na Slovensku ani tradície Vami momentálne najviac cenenej – čiže tradície hokejovej. Tradície si treba samozrejme ctiť a pestovať ich. S tou hokejovou to ide veľmi ľahko. Nielenže sa každému páči, ale dá sa na nej aj slušne zarobiť a okrem rozličných výrobných a obchodných firiem si pri nej radi opekajú svoju slaninu aj politici. Ešte dobre, že na tom zamrznutom ľade sa Vám to tak dobre kĺže. Vďačiť za to môžete iba zopár obdivuhodným nadšencom, ktorí túto dnes takú populárnu tradíciu udržiavali medzi mládežou po dlhé roky z číreho nadšenia – bez akéhokoľvek osobného zisku. Povedal by som, že Vaše štátotvorné tradície, o ktoré sa dnes tak radi opierate, Vám tu vybudovali ľudia, o ktorých dnes na Slovensku nemá nik ani tušenia. Faktom však je, že Vás ten hokej naučili hrať tak dobre, že lepšie ho dnes hrajú vari iba v troch-štyroch štátoch na svete. Teda v tom Vašom svete. V tom našom pestujeme celkom iné športy... o tom potom. Hokej – ako ste však museli tohto roku zistiť – je iba hra. Niekedy tvrdá, niekedy veselá, inokedy zase nespravodlivá, ale je to hra, ktorej priebeh závisí od princípu víťazstva silnejšieho. A silnejší je jednoducho ten, kto vyhrá. Bez ohľadu na to ako. Na tomto princípe funguje celý svet: príroda, vesmír a vlastne aj Vaša civilizácia – napriek snahám vniesť do krutosti boja o život princípy spravodlivosti, ktorých nikde vo vesmíre nieto. A tak sú raz hokejisti hore a inokedy zase dole. Buď vyhrajú, alebo prehrajú. Dôležité vo Vašej ľudskej spoločnosti je však pravidlo komunikácie. Napriek rozličným výsledkom je trpezlivá a pokračujúca účasť na hre jedinou zárukou prežitia z hľadiska dlhodobej perspektívy. Pokiaľ si svoje tradície budete pestovať nielen kvôli nejakému májovému majstrovstvu, ale aj kvôli radosti z hry a účasti na nej, potom sa Vaša tradícia stane čímsi hodným Vašej hrdosti, ktorú nebudete musieť nosiť na štátnej poznávacej značke, tričku, čapici či pivnej tácke. Učitelia ľadového hokeja v dvadsiatych a tridsiatych rokoch koniec koncov ani nič také nepoznali a celkom iste by sa Vašim novým tradíciám uctievania ich obľúbenej hry úprimne čudovali. Bodaj by však takých učiteľov bolo viac. Mimochodom jeden z nich – Váš rodák z Bratislavy - Theodor von Lerch – má dnes vďaka svojim bezprecedentným zásluhám o rozvoj jednej masovej športovej tradície aj vlastnú sochu – a to až v ďalekom Japonsku v meste Takada. Tu totiž začiatkom 20. storočia naučil Japoncov, ako vojenský atašé rakúskeho veľvyslanectva, lyžovať! Tiež iba z číreho nadšenia. Také to boli vtedy časy, priatelia. Váš Ufón