Ufónova rozhľadňa

Milí i nemilí pozemskí občania, keď tak občas načúvam Vašim rádiám, televíziám a iným rečiam verejným, zdá sa mi, že ste sa už všeličomu priučili. Myslíte si stále to isté, ale z úst Vám to už ide ťažko. Toť najnovšie Vám len tak prešumeli okolo uší výročia, pre ktoré sa ešte prednedávnom konali masové demonštrácie, pre ktoré lietali ešte pred pár rokmi vzduchom palice a zástavy a teraz – iba sem-tam dakto vyjde do ulíc či skôr vlastne na chodníky... Bez neho by národ zahynul... Nebolo by jeho, nebolo by národa. Počul som toť v televízii. Nuž, my Ufóni máme síce pojem národ už iba v slovníku, a aj to si ho musíme vždy dobre nalistovať – vzhľadom na jeho rozličné podvýznamy, ale uznám, že tu na Zemi sa pre tento pojem kynožili celé národy. A stále kynožia. Dokonca preň existujú celé inštitúcie s celonárodnou podporou, keďže, ako si všetci myslia, majú celonárodný význam. O tom, čo má význam a čo nemá, Vás nemienim presviedčať. Táto otázka sa rieši zväčša použitím štvrtého rozmeru a ten sa Vám dosť ťažko vníma. Ale práve štvrtý rozmer – či, ako vy vravíte, čas – dokáže dať veľmi často tú najlepšiu odpoveď na otázku, čo má a čo nemá význam... Niektorí z Vás si napríklad povedali, že nemá význam mávať na ulici zástavami, ktoré sú zakázané, ale že budú mávať iba takými podobnými. Tento princíp mávania zástavami-napodobeninami sa vo Vašom kraji slovenskom zahniezdil priam ako kaktus v púšti. Pri príležitosti výročia vzniku fašistickej republiky pochodujú na cintoríne chlapi v uniformách, ktoré nie sú uniformami fašistických oddielov, iba sa im veľmi podobajú. Pri príležitosti predvolebnej kampane ktosi vylepí bilbordy pred oficiálnym začiatkom kampane s tým, že nejde o predvolebné plagáty, ale iba o veľmi podobné. Pri príležitosti nových volieb ktosi vždy založí novú komunistickú stranu s tým, že nejde o stranu komunistickú, ale iba o takú podobnú. Pri príležitosti výmeny vlády sa vždy vymenia veľvyslanci v okolitých štátoch. Vláda však nepovie, že chce mať všade svojich ľudí, ale že ide o procedurálnu nutnosť. Pri príležitosti odvolávania významného štátneho zamestnanca, ktorý odmietol uprednostniť tú-ktorú firmu pre štátnu zákazku, sa nehovorí o osobnej antipatii ministrov voči nemu, ale o neprofesionálnom postupe zamestnanca. Pri príležitosti neustáleho uprednostňovania bývalého šéfa televízie jeho bývalými zamestnancami vo vysielaní sa nehovorí o jeho osobných záujmoch, ale o jeho skvelých témach. Pretože: My už predsa vieme, čo sa patrí a čo nie. Vážení televízni diváci, ozve sa v televízore, hosťom našej relácie o varení bude pán minister, ktorý strašne rád varí. Pán minister síce vôbec nevie variť, ale varí rád. A inak by sa dnes pred kameru nedostal, tak čo by rád nevaril. Jeho zástera je síce pravá, ale nie je jeho, je to vlastne iba taká zástera-napodobenina. Netreba predsa každému mávať pred očami skutočnosťou, že doma varí ktosi celkom iný. Alebo aj nikto. Hlavne, že máme zásteru. Bez nej to už dnes nejde. Aj to je pokrok. Kedysi sa v tej Vašej televízii nevarilo vôbec. Zato sa v nej oveľa viac pochodovalo. Tak len nech sa varí. Dobrú chuť. Váš Ufón