Sociálne nepokoje sú dôsledok nečinnosti

Sociálne nepokoje a rabovanie, ku ktorým došlo najmä na východe Slovenska, sú dôsledok dlhodobo neriešenej situácie, v ktorej sa veľká časť Rómov nachádza. Všetky vlády sa mnohými dokumentmi zaviazali riešiť „rómsku problematiku“, no ich doterajšie kroky boli často nesystémové a len formálne. Množstvo úspešných projektov zameraných na pomoc Rómom zase skončilo pre nedostatočnú podporu štátu len vo fáze pilotných programov. Mimovládne organizácie upozorňovali na možnosť vzniku kritickej situácie už niekoľko rokov a Európska komisia v pravidelných správach o pokroku v prístupových rokovaniach neustále vláde vyčíta nedostatočné riešenie marginálneho postavenia väčšiny Rómov v spoločnosti. Sociálne nepokoje na Slovensku monitorovali aj predstavitelia Európskeho centra pre práva Rómov. Všimli si, že vládni predstavitelia, ako aj lokálni predstavitelia hovorili o ochraňovaní majetku občanov, kolektivizovali vinu, obviňovali Rómov zo zodpovednosti za svoju situáciu pričom zdôrazňovali, že Rómovia špekulujú so sociálnym systémom namiesto toho, aby pracovali. O tom, čo všetko vláda urobila, aby nepokojom predišla, však nepadlo ani slovo. Celkové ignorovanie sociálnych problémov podtrhuje aj odpoveď štátu na skratovú reakciu zúfalých občanov v bezvýchodiskovej situácii. Použitie hrubej sily totiž pripomína skôr konečné riešenie xenofóbnych národniarov než deklarovaný demokratický prístup krajiny, ktorá onedlho vstúpi do multikultúrnej Európy. Udalosti posledných dní ukázali, že autori sociálnej reformy sa nezaoberali dôsledne všetkými možnými dôsledkami, ktoré táto reforma môže priniesť. Pochybnosti o sociálnej reforme vyvoláva aj fakt, že jej tvorcovia dôkladne nepreskúmali, či bude mať cieľová skupina vôbec možnosť nové motivačné nástroje využiť. Zabránili možno zneužívaniu sociálnych dávok, no zároveň zväčšili oká záchrannej siete, cez ktorú prepadne ešte väčšia časť populácie ako doteraz. Sociálna reforma síce dlhodobo nezamestnaných motivuje hľadať prácu, no rezort práce a sociálnych vecí pri jej zavedení nezohľadnil niektoré fakty: - v regiónoch s najväčšou nezamestnanosťou nie je dosť pracovných príležitostí pre všetkých obyvateľov, ktorí boli doteraz odkázaní na sociálne dávky a aj keď sa tí budú pokúšať nájsť si prácu, budú ich snahy zlyhávať (obzvlášť vo vzťahu k Rómom, ktorí sú pri hľadaní práce často diskriminovaní), - dopyt nezamestnaných po malých obecných prácach prevyšuje možnosti niektorých obcí, - ich zavedenie často závisí len od dobrej vôle a ochoty starostov vytvoriť takéto pracovné príležitosti, pričom reforma nehovorí o tom, čo v prípade, ak pre uchádzača neexistuje vhodný aktivačný program, - aktivačné opatrenia nie sú dlhodobým riešením, pretože sú limitované šiestimi mesiacmi a možno len veľmi ťažko predpokladať, že sa pre všetkých za pol roka nájde skutočná práca, - neposkytujú možnosť normálneho zárobku pre tých Rómov, ktorí chcú pracovať, najmä s ohľadom na skutočnosť, že vláda nedokáže efektívne bojovať proti diskriminácii, - a v neposlednom rade sociálna reforma je v rozpore s mnohými medzinárodnými záväzkami Slovenska v oblasti ľudských práv a sama osebe obsahuje niekoľko foriem diskriminácie. Situáciu ešte zhoršuje nezáujem časti pracovníkov samosprávy, pričom štát jednoducho nemá „páky“ na kontrolu takejto situácie. Zamestnanosť Chceme zdôrazniť, že nedávne prejavy nespokojnosti nemali len podobu „rabovania“, ale väčšiu časť protestov tvorili pokojné stretnutia, pri ktorých polícia zasahovať nemusela. Rómovia na týchto stretnutiach požadovali prácu, čo však prekryli informácie o „rabovaní“. Nemožno prehliadať fakt, že Rómovia sú v porovnaní s ostatnými obyvateľmi Slovenska pri prijímaní do zamestnania diskriminovaní. Navyše väčšina žije v regiónoch s najvyššou nezamestnanosťou. Reforma tak môže mať pozitívny vplyv na Nerómov, ktorí majú pri dostatočnej snahe šancu získať prácu. Rómovia sa však nachádzajú až na samom konci voľby zamestnávateľa, a preto sa dá predpokladať, že ostanú v týchto regiónoch opäť bez práce. Diskriminácia na pracovnom trhu je široko rozšírená a v poslednom čase úrady práce prijali oznámenia potenciálnych zamestnávateľov, ktorí sa vyslovene vyjadrili, že s Rómami sa nebudú zaoberať. Takto nedostanú šancu ani Rómovia s vysokoškolským vzdelaním a zamestnávatelia si ich vyberú často len v prípade, že nemôžu ponúkané miesta obsadiť Nerómami. Občiansky princíp, ktorý presadzuje ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny nie je použiteľný v situácii, keď neexistuje reálna rovnosť šancí a je aplikovaný bez vyrovnávacích opatrení. Mimovládne organizácie poukázali len na časť najvypuklejších príčin neúnosnej situácie približne tretiny rómskeho obyvateľstva, ktorú dokážu zmeniť len systémové opatrenia. Vzdelávanie Pre ľudí žijúcich v chudobe, ktorí denne bojujú o prežitie, pochopiteľne nemôže byť vzdelanie ich detí prioritou. Väčšina si nemôže dovoliť zaplatiť deťom cestovné do vzdialenejších škôl, učebné pomôcky, či takú samozrejmosť ako ošatenie. Rómske deti sú oveľa častejšie ako deti z majority preraďované do špeciálnych škôl, pričom dôvodom často nie je ich mentálny, ale skôr sociálny handikep a jazyková bariéra. Dokumentácia Európskeho centra práv Rómov o vzdelávaní rómskych detí na Slovensku odhaľuje rasovú segregáciu: počas školského roka 2002/2003 bola v mnohých slovenských školách pre mentálne zaostalých viac ako polovica žiakov Rómov. V niektorých školách pre mentálne zaostalých bol každý žiak Róm. Vyučovanie v rómskom jazyku je stále výnimkou, pričom mnohé rómske deti nerozumejú slovenskému výkladu učiva. Znevýhodňuje ich aj absencia predškolskej prípravy a ďalšie aspekty vzdelávania, ktoré rómskym deťom vytvárajú horšiu štartovaciu pozíciu. Nízka úroveň vzdelania potom radikálnym spôsobom znižuje možnosť získať zamestnanie. Médiá Veľmi závažnou témou, ktorá sa v tomto období prejavila zvlášť výrazne, je forma informovania o Rómoch v médiách. Dlhodobé a systematické informovanie o Rómoch takmer zásadne v negatívnom kontexte veľmi výrazne ovplyvňuje verejnú mienku o tejto menšine. Má nezanedbateľný podiel na pretrvávaní negatívneho názoru na Rómov, vytvára dojem, že všetci sú kriminálnici a príživníci, čo má za následok prispievanie k posilňovaniu predsudkov u majoritnej spoločnosti. Pozitívne správy o Rómoch sa v médiách takmer vôbec neobjavujú. Každoročne sa však v médiách opakujú témy, ako sú krádeže zemiakov, košické sídlisko Luník IX, emigrácia Rómov do krajín EÚ a podobne, pričom informácie vplývajú na divákov tak, že stupňujú negatívne vnímanie rómskej komunity. Posilňovanie stereotypného obrazu rómskej menšiny v médiách je nebezpečné a vplýva na to, že značná časť verejnosti schvaľuje „jednoduché riešenia“ nacionalistických strán. Situácia posledných dní došla dokonca tak ďaleko, že ľudia doslova vyzývajú neonacistov k akcii a hrozí reálne nebezpečenstvo pogromov zameraných na Rómov zo strany pravicových extrémistov. Títo môžu využiť volanie po tvrdých opatreniach voči Rómom a využiť tichý súhlas väčšiny obyvateľstva s takýmto konaním. Médiá by sa mali vyhýbať jednostrannému pohľadu na vec. Investigatívnosť a záujem pozrieť sa na veci „zblízka“ a do hĺbky nie sú jednoduché, ale môžu byť veľmi prínosné, priam až kľúčové v odstraňovaní rasistického myslenia verejnosti. Vízia riešenia zo strany štátnych orgánov Vláda by mala mať reálny záujem o hľadanie riešení, ktoré môžu situáciu zmeniť. Cestou hľadania partnerov, prizvania verejnosti, vyčlenenia financií na síce dlhodobé a náročné, ale efektívne opatrenia sa dá dostať ďalej a pomôcť tým, ktorí sa bez nášho záujmu z bludného kruhu nedostanú. Systémové riešenie situácie sociálne vylúčených skupín obyvateľov Slovenska by malo byť doplnené aktívnou prácou na zmene verejnej mienky v oblasti odmietania Rómov a rasizmu ako takého. Medzinárodné organizácie upozorňujú na to, že znevýhodnené skupiny by mali mať rovnakú štartovaciu pozíciu, akú majú ostatní. Dosiahnutie rovnosti bude prínosom pre celú spoločnosť. Po parlamentných voľbách na Slovensku v septembri 2002 vláda SR vo svojom programovom vyhlásení deklarovala, že „považuje riešenie rómskej problematiky za svoju prioritu a bude naďalej podporovať konkrétne rozvojové programy na zabezpečenie zlepšenia situácie a integrácie Rómov do spoločnosti, vrátane adekvátneho finančného zabezpečenia. Vláda pripraví pokračovanie stratégie riešenia situácie rómskej komunity a v záujme posilnenia efektívnosti realizácie jednotlivých zámerov dobuduje odborné a špecifické kapacity priamo v regiónoch, kde žijú občania rómskej národnosti vo väčšom počte. Vláda bude pokračovať v realizácii doterajších užitočných projektov v oblasti vzdelávania, kultúry, bývania, riešenia infraštruktúry, ako aj sociálnej oblasti, pritom bude dbať na aspekty harmonického spolunažívania občanov rómskej i nerómskej národnosti“. Rómovia teda očakávajú, že naša vláda bude konečne okrem deklarovania aj konať. V prospech chudobnej rómskej vrstvy, ale aj celej spoločnosti.