Populárna kultúra v postmodernej dobe
Jedna z kapitol knižky amerického estetika Richarda Shustermana Estetika pragmatizmu má názov Estetická výzva populárneho umenia. Prečo výzva? Nie je populárne umenie spolu s populárnou kultúrou dostatočne preskúmané ako hodnotovo povrchná až hodnotovo negatívna súčasť kultúry v euroatlantickom priestore? Kde berie populárna kultúra tú odvahu, že stále provokuje otázky a vyzýva mysliteľov k tomu, aby ju brali vážne? Nie je svet McDonaldu, Mickey Moussa, Disneylandu, MTV a počítačových hier už dostatočne sprofanovaný? Je odsúdený a odsudzovaný najmä príslušníkmi akademických komunít, pre ktorých populárna kultúra zväčša reprezentuje kultúrny svet povrchnej módy a zábavy. Nič, čo by hovorilo o hĺbke ľudskej duše. A predsa čítame úvahy o „krásnom umení rapu“. Čitateľ sa zastaví – čo je už len krásne na rape starého provokatéra Eminema? Hľadanie odpovede na takúto otázku môže viesť k odsúdeniu a môže vyvolávať pesimizmus. Vzniká pocit, že súčasná neskorá postmoderná kultúra sa s pomocou populárnej kultúry rúti do záhuby. Odsudzujúci pesimizmus, slovami R. Shustermana. Existuje však veľa ľudí z rôznych vrstiev, ktorí sa tešia z produktov populárnej kultúry. Žijú nimi, snívajú a rozprávajú sa o svojich populárnych hrdinoch, kupujú, nosia, počúvajú, vymieňajú, oslavujú produkty populárnej kultúry. Nevedia sa zaobísť bez Barbie, Coca-Coly, telenoviel. Ich „falošný zážitok“ je tým „pravým zážitkom“, pretože skutočne cítia so svojimi hrdinami. Populárna kultúra sa tak prihovára aj ľuďom neškoleným v chápaní umenia. Oslavný optimizmus, slovami R. Shustermana. Zdá sa, že na svete je vážny problém: V súčasnej euroatlantickej kultúre jestvuje množstvo kultúrnych produktov, ktoré sa orientujú na predaj a nie na hlboký zážitok ani na hlbokú reflexiu ľudského vnútra. Teória umenia tieto produkty odmieta ako bezcenné, ony tu však nielen sú, ony aj kvitnú čoraz viac. Je možné takéto produkty elegantne odmietnuť s vedomím, že sú povrchné a teda nepatria medzi spoločenstvo elitnej kultúry. Produkty tu však zostanú – ich teoretická reflexia zrejme bude naďalej nutná. Ako to však urobiť, ak doterajšie teoretické nástroje nerátajú s takýmito povrchnými a krátkodobými kultúrnymi produktmi? Ako vybudovať nástroje na seriózne posudzovanie produktov populárnej kultúry v postmodernej dobe? O čo oprieť kritériá a kategórie, ak sám predmet skúmania – produkt populárnej kultúry – je efemérny? Zdá sa, že je vyrátaný na krátkodobý efekt. Je to ťažké, ale musí sa to urobiť. Vyžaduje si to však zásadné premýšľanie o východiskách teórie, o jej vzťahu ku kultúrnej praxi, o zmysle teórie. Chápať, analyzovať a interpretovať produkty populárnej kultúry v našej civilizácii je možné len vtedy, ak zásadným spôsobom pretvoríme naše chápanie umenia ako aristokratickej zábavy pre intelektuálnu elitu – ak sa nebojíme prekročiť jeho hranice. Je to možné len vtedy, ak nehľadáme „krásno“ len v tom anjelsky povznesenom svete fantázie a tvorivého nadšenia. Sféry estetického sú oveľa širšie, o čom nás postmoderná kultúra presviedča už mnoho rokov. Sféry estetického sa nezaobídu bez trmy-vrmy každodennosti (L. Wittgenstein), lebo v konečnom dôsledku nejde o nič iné, len o zoskupenie rôznych kultúrnych momentov (T. W. Adorno) a o odlišnú estetickú skúsenosť (J. Dewey). Povrchnosť, zapping (V. Zuska), čiže preskakovanie z diela na dielo (ako keď prepíname televízne kanály), znecitlivenie pri priveľkom množstve estetických podnetov (W. Welsch) – to všetko sú plnohodnotné súčasti existencie a vnímania estetického v súčasnom svete. Populárna kultúra je ich súčasťou aj ich tvorcom, preto je nevyhnutné reflektovať ju. Kde sa teda rodia jemnejšie nástroje na pochopenie a interpretáciu populárnej kultúry? Tam, kde zahrnieme do našich estetických analýz aj estetickú skúsenosť „obyčajného“, umelecky a esteticky neškoleného diváka či poslucháča. Tam, kde odmietneme uzavretosť elitárskeho umenia do seba a žiadame jeho účasť v každodennom živote (ako to bolo v európskej kultúre po celé stáročia). Tam, kde prestaneme uvažovať o asketických zážitkoch sekty intelektuálov, ale vnímame aj reálne pôžitky ostatných ľudí. Tam, kde odmietneme faloš a pokrytectvo vo vyčleňovaní „vysokého umenia“ zo sveta a kde ho prepojíme do vzťahov človeka s realitou. Pochopenie populárnej kultúry a nástroje pre jej interpretáciu sa zrodia vtedy, ak populárnu kultúru neodmietneme iba kvôli tomu, že pôsobí povrchne. Zrodia sa vtedy, ak ju pochopíme ako úprimnú výpoveď o svete „obyčajných“ ľudí. Knižka R. Shustermana podáva práve taký intelektuálny výkon. (Richard Shusterman: Estetika pragmatizmu - Krása a umenie života. Preložili Z. Kalnická a E. Višňovský, Kalligram, 2003, 422 strán, 449 Sk)
