Neverné hry

Pomysleli ste niekedy na neveru? Kto odpovie nie, klame. Prečo je stále prítomná, aj keď človek so svojím partnerom v podstate harmonicky vychádza a všetko je fajn? Čo ho láka? Dobrodružstvo, odpútanie sa od nudnej reality alebo nedostatok lásky a pozornosti? Režisérka Michaela Pavlátová sa na neveru pozerá ženskou prizmou, čo vôbec nie je na škodu. Nakrútila slovensko-český film, v ktorom je nevera len vyústením/následkom a následným katalizátorom udalostí. A čo je najdôležitejšie, a čo aj vidíte podľa hodnotenia, skutočne sa jej to podarilo. Eva (Zuzana Stivínová) je nadaná klaviristka, ktorá opustila mekku kultúry Prahu, aby mohla nasledovať kroky svojho manžela, tiež hudobníka a skladateľa, Petra (Peter Bebjak). Ich novým pôsobiskom je malá dedinka, kdesi na slovensko-maďarskej hranici. Všade je ticho, pokoj. A presne to potrebuje Peter na komponovanie. Horšie je to so životom nabitou Evou, ktorá v novom prostredí len veľmi ťažko hľadá uplatnenie a pomaly, ale isto prepadá odtrhnutiu od dôverne známeho prostredia hlavného mesta, priateľov a rodiny. Z ich manželstva sa vytratila iskra a Eva stráca trpezlivosť a nádej. Jej pochybnosti len podporí zúfalá Mária (Jana Hubinská), ktorá hľadá spolu s dcérou Jankou (Kristýna Svarinská) útočisko pred agresívnym manželom, alkoholikom. Riešenie Eviných problémov je postavené na omamnom poblúznení z pozornosti starého kamaráta z Prahy hudobníka Andreja (Vladimír Hajdu). *** Režisérka Michaela Pavlátová (skúsená animátorka – nominácia na Oscara za film Řeči, řeči, řeči) si to so svojím hraným debutom naozaj premyslela. Téma nevery, ľudských chýb a hľadania samého seba jej musela byť veľmi blízka a rovnako osobne sa s ňou „pohrala“ aj slovenská scenáristka Tina Diosi. Výsledkom ich snaženia je nenápadný, ale zato detailne ľudský film, ktorý netrpí zbytočnou snahou o moralizovanie a prehnanými ambíciami. Na rozdiel od tematicky podobných Paralelných svetov, mu nechýba ľahkosť a divácka sviežosť. Najväčším režisérkiným pomocníkom bol však jednoznačne slovenský kameraman Martin Štrba, ktorý dokázal premeniť šedú bežnosť dňa na estetickú nevšednosť a zaujímavosť. *** Hovorí sa, že kvalita hercov závisí od kvalít režiséra. Ak je to tak, tak by Pavlátová mala zvážiť, či už skutočne nechce nakrútiť ďalší hraný film (po Neverných hrách sa vyjadrila, že už tak ľahko nič so živými hercami a štábom nenakrúti), pretože herecké výkony v jej debute nemajú slabé stránky. Zuzana Stivínová (Pasti, pasti, pastičky, Anděl exit) je až mrazivo prirodzená a nič sa nedá vyčítať ani našej dokonale zúfalej Jane Hubinskej (Děvčátko). Určitá plochosť mužských postáv je daná jasnou prioritou autoriek, sústrediť sa najmä na ženské hrdinky. Napriek tomu stvárnili svoje úlohy Peter Bebjak (Quarttéto) a Ady Hajdu s profesionálnou presnosťou. Je to príjemný pocit, keď slovenčina konečne neznie trápne a umelo. *** Neverné hry vám môžem len odporučiť. Skúste si raz dopriať niečo viac, ako len umelé filmové sladidlá, ktorých sú plné multikiná. Skúste aspoň raz zažiť ten pocit, keď sledujete film, v ktorom hlavní hrdinovia nejazdia bežne 150-kilometrovou rýchlosťou cez mesto, v ktorom sa nestretnete s vetou „spojte ma s prezidentom“, či s veľkým červeným displejom presne odpočítavajúcim výbuch bomby. Doprajte si ľudský film o skutočných ľuďoch a skutočných problémoch. Navyše sa v ňom hovorí po slovensky, čo vďaka Neverným hrám nemusí hneď znamenať Dážď čo padá na Vadí nevadí. Nevěrné hry (Česko/Slovensko, 2003, 100 min.) Réžia: Michaela Pavlátová. Scenár: Tina Diosi. Kamera: Martin Štrba. Hudba: Petr Hromádka. Hrajú: Zuzana Stivínová, Peter Bebjak, Jana Hubinská, Ady Hajdu.