Nedostatočná európska ústava
Minulý týždeň dokončil európsky konvent svoj návrh Ústavy Európskej únie. Jeho prezident Valéry Giscard d´Estaing verí, že dokument vydrží päťdesiat rokov. Na prvý pokus je to dobré, no terajší návrh má dátum spotreby okolo roku 2008. Konvent predložil niekoľko dobrých návrhov, no nejdú dosť ďaleko. Rozšírenie únie z pätnástich na dvadsaťpäť členov v roku 2004 zmení oveľa viac, ako tvorcovia ústavy očakávali. Hoci mal konvent – 105-členné zhromaždenie zástupcov vlád, európskeho a národných parlamentov – hovoriť o „budúcnosti Európy“, zameral sa najmä na existujúce problémy. *** Návrh ústavy obsahuje pár vítaných zmien, ktoré vylepšia efektivitu a riadenie. Napríklad, v súčasnosti prijímajú európske štáty rozhodnutia komplikovaným spôsobom vážených hlasov. Podľa novej ústavy bude táto „kvalifikovaná väčšina“ nahradená „dvojitou väčšinou“ vlád a populácií. Na zlepšenie riadenia navrhol konvent vytvorenie funkcie stáleho šéfa najvyššieho rozhodovacieho orgánu – Európskej rady – a tiež vytvorenie postu ministra zahraničných vecí EÚ. Rozšírenie prinesie nové výzvy, ktorými sa konvent zodpovedajúco nezaoberal. Viac členov a väčšia diverzita vytvoria na nové štruktúry vyšší tlak. Rozdiel však bude viac ako aritmetický. Treba očakávať aj kvalitatívne zmeny, predovšetkým v súvislosti s vonkajšou úlohou EÚ a s jej vnútropolitickou dynamikou. Vonkajšia politika sa stane dôležitejšou, lebo EÚ získa nové záväzky. Pokryje ďalšiu tretinu európskeho kontinentu a bude mať spoločné hranice s chudobnými susedmi, ktorí potrebujú jej pomoc. Ak sa má vysporiadať so susedskými problémami – s krajinami na východe, severnou Afrikou a Balkánom – musí únia zjednotiť proces prijímania rozhodnutí v zahraničnej politike a vnútornej bezpečnosti a dať im k dispozícii viac zdrojov. Vytvorenie postu ministra zahraničných vecí EÚ je vítaným krokom, no je to len začiatok cesty. Únia musí zjednotiť všetky politiky, ktoré majú vonkajšiu dimenziu – od zahraničnej pomoci po migráciu a obchod s poľnohospodárskymi výrobkami – a zabezpečiť, aby pracovali efektívne. Nepodarí sa jej to bez silnejších rozhodovacích štruktúr pre zahraničnú politiku na úrovni EÚ. Zmení sa aj jej vnútropolitická dynamika. S dvadsiatimi piatimi a viac členmi nemožno očakávať, že bude každá krajina ochotná plne na projekte spolupracovať. No konvent odviedol v tomto málo práce – stále neexistujú možnosti dovoľujúce krajinám rozdielne úrovne spolupráce. Ústava by mala uľahčiť menším skupinám štátov napredovať v projektoch, ktoré nemusia vyhovovať všetkým dvadsiatim piatim. *** Od jesene budú mať členské krajiny šancu revidovať ústavu. No väčšina z nich sa nachádza v obrannom móde – hľadajú spôsoby, ako zmenšiť vplyv reforiem navrhovaných konventom a nie ako ich urobiť radikálnejšími. Ak oslabia dohody dosiahnuté v konvente, rýchlo po rozšírení sa objavia veľké problémy. Bude oveľa ťažšie nájsť konsenzus medzi dvadsiatimi piatimi krajinami s väčším rozptylom pohľadov. Najpravdepodobnejším dátumom ďalších reforiem je rok 2008. Nová ústava vstúpi do platnosti asi v roku 2005 alebo 2006. Medzitým už budú dvadsiati piati lídri uväznení v plnej paľbe boja o ďalší rozpočet EÚ, keďže platnosť toho terajšieho sa končí v roku 2006. Budú mať málo energie na ďalšie inštitucionálne reformy. No v roku 2008 môže byť rozhodovanie v únii už zablokované. Príde kríza. No bude potrebná, pretože prinúti úniu vziať si sekeru na svoje pouzlené inštitúcie. História EÚ ukazuje, že k reformám pristúpi, až keď sú skutočne nutné. Konvent by sa pravdepodobne nikdy nezrodil, nebyť blížiaceho sa rozšírenia, ktoré je potrebným katalyzátorom dlho očakávaných reforiem. Nová ústava však bude len prvým krokom. Prvé veľké dodatky k nej sa pravdepodobne začnú ešte počas života jej 77-ročného otca Giscarda, nie o päťdesiat rokov. Článok bol uverejnený na www.euractiv.sk Preklad Radovan Geist
