Čaká ministra školstva horúca jeseň?
Piatkový dvanásťhodinový výstražný štrajk učiteľov a nepedagogických zamestnancov škôl bol v istom zmysle prelomový. Okrem toho, že štrajkujúci upriamili pozornosť verejnosti na zlú situáciu v slovenskom školstve, vôbec po prvýkrát našli odvahu vyjadriť svoj nesúhlas takýmto masovým spôsobom, čo v krajine pod Tatrami nebolo doteraz vôbec bežné. Odborárov podporilo približne 92 percent škôl a školských zariadení. Do výstražného štrajku sa zapojilo asi 87 percent z celkového počtu zamestnancov školstva. Toľko čísla. Podľa predsedu Odborového zväzu pracovníkov školstva a vedy Jána Gašperana odborári neplánujú do konca tohto školského roku ďalšie protestné akcie. ,,Čakajú nás intenzívne rokovania,“ poznamenal. Ak sa však odborári s vládou nedohodnú, sú pripravení vyhlásiť v septembri časovo neobmedzený štrajk na školách. A to už bude ,,iné kafe“. V tomto kontexte vyznievajú viac než paradoxne slová štátneho tajomníka Františka Tótha: ,,Ja s tým súhlasím, že odborári používajú legitímne, zákonné spôsoby. Otázka je, aké budú výsledky a čo týmto spôsobom dosiahnu. Ja si myslím, že rovnako legitímne je aj rokovať, diskutovať, hľadať riešenia. A myslím si, že tu zďaleka nevyužili všetky možnosti.“ František Tóth prišiel na ministerstvo so svojou vlastnou predstavou reformy základného a stredného školstva vo forme poukazov na žiakov. Návrhy na reformu školstva sa pravidelne opakujú, no narážajú na každodennú realitu. Každá nová vláda prichádza s koncepčnými a strategickými víziami o vzdelávaní - bol tu už projekt Konštantín, Milénium, Národný program výchovy a vzdelávania atď. Celému školstvu však chýba jasná a reálna koncepcia v celej šírke a komplexnosti. Doteraz sa vždy riešili parciálne problémy, ktoré strácali svoju účinnosť v kontexte reformy. Politici, ktorí vládli a vládnu, zlyhali a zlyhávajú a nesú plnú zodpovednosť za nerealizáciu reformy vo vzdelávacom systéme. Súčasná pravicová vláda vidí šancu na pozdvihnutie v zavádzaní poplatkov pre aktívnych účastníkov vzdelávania na vysokých školách. Jej pôsobenie je v duchu myšlienky: ,,Dajte nám prostriedky a my už všetko zariadime!“ Opak je pravda. Zdroje, predovšetkým finančné, sa musia dostať do systému iným spôsobom. Je predsa nemysliteľné, aby na Slovensku podiel z hrubého domáceho produktu na školstvo patril v Európe medzi najnižšie a stále sa tvrdilo, že ekonomika nemá na viac. Súčasný minister školstva by mal biť na poplach a hovoriť, v akom zlom stave je školstvo. Ten namiesto toho pripravuje návrh dodatku k Zmluve s Vatikánom, ktorý zmietla zo stola aj samotná vláda, čo hovorí za všetko. Štát si zvolil geniálny ťah. Zbavil sa kompetencií v školstve, preniesol ich na samosprávy, ale tým neponechal dostatok finančných zdrojov. Bráni sa, že školstvo je neefektívny systém, že je zbytočne veľa škôl a treba ich sieť racionalizovať. V tomto mu treba dať za pravdu, ale treba aj povedať, že racionalizáciu siete škôl a školských zariadení mal urobiť už dávno sám. Počty žiakov sa zmenšujú, ale množstvo škôl ostáva rovnaké. Je všeobecne známe, že sa musí uskutočniť efektívna integrácia škôl, predovšetkým odborných a zároveň zvýšiť podiel vysokoškolsky vzdelaných ľudí. Okrem toho robiť rozpočet na úhradu energií v školstve pre rok 2003 z údajov z roku 2001 nemožno označiť inak ako diletantstvo. Existujú totiž reálne predpoklady, že jeseň tohto roku v školstve bude dramatická a narýchlo sa budú hľadať financie na energie. Pre toto všetko vyšli v piatok učitelia do ulíc. Ak k ich požiadavkám bude minister Fronc hluchý, tak v septembri tam budú opäť. Veď už stratili ostych, majú dostatočnú guráž.
