Ficova nedočkavosť a politická realita
Každý piatok Robert Fico servíruje verejnosti rozličné silácke vyhlásenia, ktoré často nie sú ničím podložené. Na to sme si už zvykli. Tentoraz však buchol po stole tak, že ani silnejšie buchnúť nemohol – do roka a do dňa chce predčasné voľby! S čím chce potom prísť o týždeň či o mesiac? Ďalej sa už ísť nedá. Opozičný chlebík je tvrdý a Fico ho zažíva už jedenásť rokov (mimochodom, nevedno prečo sa ešte stále vydáva za mladého politika, veď funkčne je starší už azda iba Mečiar s Mikloškom!!!), no to ešte nie je dôvod, aby niekto stratil úplne súdnosť. V danom prípade totiž Robert Fico totálne prestrelil. Výsledky prieskumov verejnej mienky mu síce „dávajú krídla“, no tie môžu byť voskové... Svojím vlastným pričinením sa za osem mesiacov po voľbách dostáva do roly lacného populistu, s ktorým radšej nikto nechce mať nič spoločné. Ani HZDS! Sergej Kozlík vyhlásil, že otázku predčasných volieb považuje za „ďalší populizmus Roberta Fica“. Aké pravdivé a zároveň paradoxné, najmä keď si uvedomíme, že to hovorí človek s takým pošramoteným imidžom. Od politiky lídra Smeru sa verejne dištancuje aj Vladimír Mečiar. Na plné ústa to vyjadril v komentári K veciam verejným v rádiu Hviezda FM: „Politika opozičných strán nie je koordinovaná a jednotná, a kým bude Fico Ficom, byť nemôže. Nie že by sme nechceli – nedá sa.“ Na víkendovom sneme označil jeho návrh na predčasné parlamentné voľby za „naivný“. „Nemáme záujem na politickej nestabilite teraz v tomto období,“ vyhlásil Mečiar na tlačovej konferencii v Púchove. Kamaráti do dažďa V tomto kontexte je zaujímavé sledovať bezprostredné reakcie ostatných politikov. Od suchého konštatovania Pavla Minárika z KDH, že ide o ,,klasickú opozičnú agendu“, cez kritické slová Gyulu Bárdosa z SMK, že „Fico sa nevie dočkať, kedy sa dostane k moci“, až po zosmiešnenie poslanca SDKÚ Milana Horta, ktorý tieto výroky pripísal extrémnym horúčavám, boli takmer všetky reakcie odmietavé. Samozrejme s výnimkou Komunistickej strany, ktorá je a priori „proti všem“ a každá príležitosť na vyjadrenie odporu je pre ňu dobrá. Aj na to by mal Robert Fico prihliadať, lebo jeho aktivity už okrem komunistov a tkáčovcov nepodporuje nikto iný. S kým chce potom v prípadnej koalícii vládnuť? Zostal tu ešte jeden subjekt – ANO, ktorého hlas znie však dosť schizofrenicky. Pokiaľ podpredseda aliancie Jirko Malchárek aktivitu Smeru označil za ,,nezodpovednú a populistickú“, jej šéf Pavol Rusko vyhlásil, že ,,je to téma, nad ktorou treba porozmýšľať“ a ,,návrh je potrebné zvážiť z viacerých hľadísk“. Nijako neprekvapuje, že práve u Ruska sa Ficova výzva stretla s pozitívnou odozvou. Ruskova pozícia v koalícii je najlabilnejšia a jeho imidž značne naštrbený. V tomto ohľade sú si obaja navzájom blízki, politicky nedozretí, takpovediac pubertálni ,,kamaráti do dažďa“. Okrem toho Rusko pre svoju interrupčnú agendu hľadá podporu u hocikoho, lebo nemieni ustúpiť ani o piaď a Smer už verejne deklaroval, že zákon z dielne ANO podporí. Toto spojenectvo však v očiach verejnosti pôsobí rovnako nedôveryhodne ako predtým rôzne ,,trucpodniky“ dvojzáprahu SDĽ a SOP. História sa môže zopakovať a na obe strany môže za pár rokov zostať iba matná spomienka. Politický blafák Okrem toho spôsob, akým Robert Fico mieni predčasné voľby iniciovať – teda cez petičnú akciu, už patrí k ,,slovenskému folklóru“, na ktorý sú ľudia značne alergickí. V pamäti totiž ešte stále majú Mečiarovo referendum o predčasných voľbách z novembra 2000, na ktorom sa zúčastnilo iba 20 percent občanov a do ,,luftu“ sa tak vyhodilo 150 miliónov korún. V skutočnosti je pritom petícia iba akýsi ,,politický blafák“. Ako skúsený politik musí vedieť, že tadiaľ cesta k moci nevedie. Jediná schodná cesta k predčasným voľbám vedie iba cez Národnú radu. Návrh na skrátenie volebného obdobia však musí schváliť najmenej 90 poslancov, čo je za daných okolností nereálne. Ficov návrh sa tak dostáva do kategórie lacných propagačných vyhlásení s cieľom upozorniť na seba samého. Pokiaľ v parlamente existuje väčšina schopná vládnuť, tak Fico môže iba nesúhlasiť, môže kritizovať, ale to je tak asi všetko, čo môže robiť. (Napríklad v Poľsku, kde minulý týždeň menšinová vláda Leszka Millera prežila hlasovanie o dôvere v Sejme, nikoho ani nenapadlo vyvolať nejakú podobnú petíciu). Pokiaľ sa dnešná koalícia nerozbije sama pre vnútorné rozpory, bude sa Fico takýmto správaním iba znemožňovať a znižovať svoj budúci koaličný potenciál. Fico má šancu ešte tri roky pôsobiť ako štandardný opozičný politik a získať si kredibilitu u občanov. Ak túto šancu premárni podobnými úletmi, tak sa o ňom bude hovoriť ako o ,,politikovi, ktorý tak veľmi chcel, no do premiérskej stoličky si nikdy nesadol“. Iba chcieť totiž nestačí. Ďalšie štyri roky v opozícii na jednej strane z neho môžu urobiť parlamentného doyena, no o to asi nestojí. Na druhej strane sa mu pokojne môže stať, že odíde do predčasného politického dôchodku, bez akejkoľvek reálnej skúsenosti s mocou, a o to už nestojí dupľom.
