Odborári nie sú kryptokomunisti!
Od 26. do 29. mája 2003 sa v Kongresovom centre v Prahe uskutočnil 10. zjazd Európskej odborovej konfederácie (EOK) pod heslom „Európu väčšmi pre ľudí!“. Zúčastnili sa na ňom delegáti zo 75 konfederácií z 35 krajín. Delegáciu Konfederácie odborových zväzov SR (KOZ) viedol Ivan Saktor, prezident KOZ. Odstupujúci prezident EOK Fritz Verzetnitsch sa na zjazd dostal až v posledný deň, pretože – ako prezident Rakúskej odborovej konfederácie (ÖGB) – organizoval masové protesty odborárov v Rakúsku. Táto skutočnosť bola do značnej miery symptomatická pre celý zjazd. Zjazdové rokovanie totiž výrazne poznačili zmeny, ktoré prebiehajú v takmer všetkých európskych krajinách a ktoré sú zamerané na oslabenie princípov sociálneho štátu. Na rokovaní zjazdu však chýbala hlbšia sebareflexia EOK, ktorá síce v uplynulom období podnikala rozsiahle protestné akcie a dosiahla aj dve dôležité dohody s UNICE a ostatnými európskymi zamestnávateľskými organizáciami, no nepodarilo sa jej nezastaviť pokles členskej základne odborov. Meniace sa metódy práce, ktoré sa väčšmi individualizujú, oslabujú tradičné väzby, na ktorých boli vybudované klasické odborárske štruktúry. Delegátov mimoriadne zaujalo vystúpenie Valéryho Giscarda d´Estaing, ktorý predstavil náčrt Konštitučnej zmluvy EÚ. Tento konzervatívny politik prekvapil, keď sa prezentoval ako vyznávač skutočného sociálneho partnerstva, ako presvedčený bojovník za práva sociálnych partnerov a ako zástanca princípu plnej zamestnanosti v Konštitučnej zmluve EÚ. Participatívnu demokraciu, v ktorej patrí osobitné miesto práve zamestnávateľom a odborom, označil za jeden z najdôležitejších pilierov demokratizácie EÚ. Od V. Giscarda d´Estaing by si mali vziať príklad naši vládni predstavitelia, ktorí tak radi o demokracii hovoria, robia však všetko preto, aby najmä odborom zabránili v efektívnom ovplyvňovaní vládnych rozhodnutí a v presadzovaní záujmov ľudí práce. *** Desiaty zjazd EOK schválil ambiciózny Akčný plán EOK, ktorý obsahuje päť kapitol. Prvá kapitola Akčného plánu nazvaná Naša vízia Európy sa zaoberá snahou EOK presadzovať takú EÚ, ktorá bude založená na mieri, slobode a demokracii. Tieto princípy chce presadzovať aj v Konštitučnej zmluve EÚ, ktorej súčasťou musí byť Charta základných práv občanov EÚ. Dôležitým predpokladom pre takýto model EÚ je plná zamestnanosť, sociálna inklúzia a sociálna súdržnosť, vysoká kvalita verejných služieb a služieb vo všeobecnom záujme, sociálna ochrana, kolektívne vyjednávanie a sociálny dialóg, rovnosť príležitostí a potieranie diskriminácie, rasizmu a xenofóbie a najmä trvalo udržateľný rozvoj. Druhá kapitola nazvaná Európsky hospodársky a sociálny model sa zaoberá účasťou odborov na realizácii lisabonských cieľov, najmä tvorby nových a kvalitných pracovných miest s cieľom dosiahnuť plnú zamestnanosť. Osobitná pozornosť sa venuje sociálnej ochrane, mobilite pracovných síl a sociálnej integrácii, celoživotnému vzdelávaniu, ako aj využívaniu štrukturálnych fondov EÚ, priemyselnej politike a rozvoju verejných služieb a služieb vo všeobecnom záujme pre všetkých občanov. Tretia kapitola nazvaná Rozšírenie a posilnenie európskych zamestnávateľsko-zamestnaneckých vzťahov sa zaoberá posilňovaním cezhraničných práv zamestnancov a ich odborov, sociálnym dialógom ako reformným faktorom, stratégiou kolektívneho vyjednávania v rozširujúcej sa Európe, posilňovaním práv odborov v pristupujúcich krajinách – u nás sme práve svedkami opačných tendencií! – a zapojením zamestnancov a ich odborov do procesov zmien. Štvrtá kapitola nazvaná Európa a globalizácia sa zaoberá úlohou Európy ako globálneho hráča, trvalo udržateľným rozvojom, obchodnými rokovaniami a sociálnymi klauzulami, ktoré by medzinárodné zmluvy o liberalizácii obchodných vzťahov, ako napr. GATS, mali obsahovať. Osobitnú pozornosť venuje potrebe globalizácie sociálnej spravodlivosti. Piata kapitola nazvaná Posilnenie EOK a identity európskych odborov sa zaoberá stratégiami na posilnenie efektívnosti pôsobenia EOK a odvetvových odborových štruktúr ako sociálneho aktéra. *** Desiaty zjazd EOK potvrdil, že odbory v Európe sú potrebnejšie než kedykoľvek predtým. Neoliberálna revolúcia a jej recepty, ktoré nám vnucuje MMF, Svetová banka a iné finančné inštitúcie, priviedli Európu na pokraj ekonomickej krízy. Nepotrebujeme dereguláciu a nečinnosť vlád a Európskej komisie. Práve naopak. Milióny nezamestnaných, bohapusté vykorisťovanie a z masovej nezamestnanosti vyplývajúca diskriminácia a sociálna exklúzia si žiadajú razantné konanie. Inak môžeme o napĺňaní lisabonských cieľov iba snívať. Európsky sociálny model založený na participatívnej demokracii s významnou úlohou sociálnych partnerov sa aj v ťažkých časoch osvedčil. Tam, kde stavili na široký konsenzus a na pakty stability a zamestnanosti, dosiahli pozoruhodné úspechy. Typickým príkladom môže byť Fínsko, kde sa odbory v záujme udržania zamestnanosti vzdali vysokých mzdových prírastkov a niekoľko rokov sa uspokojili iba s pokrytím inflácie. Klaus Hänsch, bývalý predseda Európskeho parlamentu, raz takto charakterizoval európsky sociálny model: „Hospodárska výkonnosť a sociálna spravodlivosť, sloboda jednotlivca a zodpovednosť za spoločnosť.“ Keď to hovoríme my, odborári, hneď nás pasujú za kryptokomunistov. Aj preto sme dobre urobili, keď sme hlasovali za vstup do EÚ.
