Odložená vojna
USA a Veľká Británia utrpeli v Bezpečnostnej rade (BR) OSN diplomatickú porážku. Správa zbrojných inšpektorov nahrala francúzsko-nemeckému návrhu na mierové riešenie irackej krízy. Nebezpečenstvo vojny však začne hroziť opäť na jeseň s blížiacimi sa prezidentskými voľbami v USA.
Piatkové rokovanie BR znamenalo zásadný zvrat vo vývoji irackej krízy. Správa predsedu Monitorovacej, overovacej a inšpekčnej komisie OSN Hansa Blixa a riaditeľa Medzinárodnej agentúry pre atómovú energiu Mohameda El Baradei zaskočila Spojené štáty a Veľkú Britániu. „Musíme vyhlásiť, že Irak plne spolupracuje,“ konštatoval Blix a ministrovi zahraničných vecí USA Colinovi Powellovi zamrzol úsmev na tvári. Hans Blix ďalej vyhlásil, že „v prípade okamžitej, aktívnej a bezpodmienečnej spolupráce Bagdadu je možné odzbrojiť Irak pomocou inšpekcií v priebehu krátkeho času“. Zbrojné inšpekcie podľa neho účinne pomáhajú odhaliť nejasnosti okolo irackej výzbroje.
„Dôkazy“ Proti americkým plánom na vojnové riešenie irackého problému zapôsobilo i vyhlásenie Mohameda El Baradeia, že inšpektori v Iraku doteraz nenašli nijaké dôkazy o existencii jadrových zbraní. USA ešte počas minulého týždňa tvrdili, že Irak vlastní zbrane hromadného ničenia, neodzbrojuje, čo je v rozpore s rezolúciou 1441 BR OSN. Spolu s Veľkou Britániou chceli v rade presadiť rezolúciu, ktorá by vojnu legitimizovala. Na podporu svojich tvrdení dokonca v BR usporiadal Colin Powell predminulý týždeň prezentáciu s „dôkazmi“, že Irak ukrýva zbrane hromadného ničenia. „Dôkazy“ predložené ministrom zahraničných vecí USA však v rámci správy spochybnil i Hans Blix. Predložené satelitné snímky podľa neho nič nedokazujú. Na miestach, ktoré Američania odporučili preveriť, inšpektori nič nenašli. V mnohých prípadoch išlo podľa Blixa o roky opustené objekty. Ťažkú ranu dôveryhodnosti amerických „dôkazov“ zasadil list, ktorý Blixovi priamo na rokovaní odovzdal ruský minister zahraničných vecí Igor Ivanov. Na základe špionážnych sledovaní tajných služieb popisuje situáciu okolo podozrivých objektov. Z výsledkov vyplýva, že fotografie predložené Powellom vznikli v rozmedzí niekoľkých týždňov. To, čo vyzerá takmer ako konvoj, bola v skutočnosti zrejme séria samostatných jázd. Ruské analýzy spochybňujú aj autentickosť predložených odpočúvaní, ktoré mohli byť dokonca urobené i počas prvej vojny v zálive.
Viac času „Zatiaľ sa nedajú robiť konečné závery, ale inšpekcia ich umožní,“ povedal riaditeľ IAAE Mohamed El Baradei. Vyzval Irak, aby naplno a aktívne spolupracoval v záujme urýchlenia procesu inšpekcií. Tých by malo byť podľa neho v Iraku viac, rovnako i inšpektorov, tak ako to navrhuje mierový plán Nemecka a Francúzska. Baradaj vyjadril presvedčenie, že „je možné pomôcť inšpekcii zistiť, či v Iraku skutočne sú alebo nie sú jadrové zbrane, a to aj bez úplnej spolupráce Bagdadu“. Vzájomná spolupráca by však podľa neho proces urýchlila. Riaditeľ IAAE vo svojom prejave zdôraznil, že práci inšpektorov významne pomôžu západné prieskumné lietadlá prenajaté OSN, ktorých prelety nad Irakom nedávno povolila iracká vláda. V správe ocenil i lepšiu spoluprácu Bagdadu pri vypočúvaní irackých odborníkov a rozhodnutie Iraku zakázať v krajine výrobu zbraní hromadného ničenia. Podľa Blixa je potrebné inšpekcie dokončiť, aby bolo jasné, či Irak skutočne odzbrojil. Odpovede je možné získať pomocou inšpektorov. Po nečakanom vývoji udalostí, ktoré USA očividne zaskočili, sa Colin Powell zmohol iba na pripomienku, že doterajší stav nemôže trvať donekonečna. Vzápätí oznámil, že USA s útokom na Irak počkajú. Jeho vyhlásenie doplnil i prezident Bush, ktorý sa vrátil k svojej „obľúbenej“ formulácii, že Irak bude odzbrojený tak či tak. Kľúčovým momentom pre ďalší vývoj udalostí má byť verejné rokovanie Bezpečnostnej rady OSN zvolané na žiadosť Juhoafrickej republiky na utorok 18. februára. Jedinou témou rokovania je riešenie krízovej situácie okolo Iraku. (Výsledky rokovania neboli v čase uzávierky ešte známe – pozn. redakcie) Podľa diplomatických zdrojov z OSN je najpravdepodobnejšie schválenie ďalších inšpektorov vrátane posilnenia ich početného stavu a technických kapacít, ako to navrhuje mierový plán Nemecka a Francúzska. Plán zatiaľ získal podporu jedenástich z 15 členov BR. Rezolúcia pripravovaná už niekoľko týždňov Veľkou Britániou na žiadosť USA, ktorá by odsúhlasila vojnu proti Iraku, nemá podľa signálov z BR šancu na prijatie. Vojnu by podľa predchádzajúcich vyjadrení vetovali traja z piatich stálych členov – Francúzsko, Rusko a Čína. Z nestálych členov je ochotné ju podporiť iba Bulharsko a Španielsko. Britský návrh ako taký nebude zrejme predložený vzhľadom na panujúci nepísaný úzus, podľa ktorého sa nepredkladajú dokumenty, ktoré nemajú nádej na prijatie. Podľa diplomatických zdrojov však majú členovia BR pripravený i zálohový variant pre prípad, že by sa Briti rozhodli tradície nerešpektovať. Ako protikartu má Sýria pripravený návrh rezolúcie, ktorá by zaviazala všetky zúčastnené strany sporu riešiť konflikt mierovou cestou. K jej vypracovaniu prispeli i predchádzajúce ostré americké vyhlásenia, že USA sú pripravené proti Iraku použiť silu i bez mandátu BR OSN. Prerokovávanie obidvoch návrhov je však málo pravdepodobné. Pokiaľ by k tomu však malo dôjsť, tak by kľúčovú úlohu zohralo nemecké predsedníctvo, ktoré môže do veľkej miery pri vedení diskusie o programe prispieť ku skoršiemu predloženiu sýrskeho návrhu. Jeho schválením by sa stal ten britský bezpredmetný.
Vojna nebude? V tejto chvíli je podľa diplomatických zdrojov takmer isté, že vojna v Iraku v najbližších dňoch nebude. „Do istej miery môžeme hovoriť minimálne o dočasnom víťazstve mieru. Zachovanie mieru je jasným víťazstvom OSN,“ hovorí podpredseda Valného zhromaždenia OSN Jan Kavan. Mier však nemá podľa neho vyhrané. USA už od začiatku krízy upozorňujú, že sú pripravené ísť do vojny aj bez mandátu BR OSN. To by bolo prehrou a možno i začiatkom krízy systému OSN a medzinárodného práva. Američania už do oblasti presunuli značné vojenské prostriedky a viac ako 150 tisíc vojakov. Zatiaľ podľa slov ministra Powella ešte dávajú šancu diplomacii. Prezident Bush ju však oficiálne limituje na týždne. Podľa zdrojov z OSN dáva šanca na týždne práce priestor na diplomatické riešenie krízy minimálne do jesene. Kým budú inšpektori v Iraku, je isté, že Američania nezaútočia. Ministri zahraničných vecí sa v piatok dohodli, že sa na najvyššej diplomatickej úrovni v BR zídu znova o mesiac. A to už bude na vojnu zostávať len minimum času. Vhodné klimatické podmienky na vojnu totiž v irackej púšti panujú najviac do začiatku apríla. Šance na mierové vyriešenie problému sú podľa zdrojov z OSN minimálne vyrovnané. Pol roka je dosť času na kompletnú prehliadku Iraku a jeho prípadné odzbrojenie. Veľa bude samozrejme záležať na samotnom Iraku a jeho vôli spolupracovať, odzbrojiť a preukázať, že odzbrojil, či USA dostanú na jeseň šancu konflikt znovu vyostriť. Že o to budú mať záujem, napovedá už sám fakt, že konflikt rozpútali. Bez ohľadu na to, či im ide o ropu, terorizmus, ovládnutie regiónu, alebo či je to generálka na ďalšiu cestu k totálnemu ovládnutiu sveta a diktátu vôle Bieleho domu celej planéte. Pravdepodobnosť eskalácie napätia na jeseň bude rásť s blížiacimi sa prezidentskými voľbami v USA. George Bush bude potrebovať tému, ktorá umožní zabudnúť na fakt, že je prezidentom, i keď dostal menej hlasov ako jeho súper. Vojna nie je nutná za každú cenu. Ani preto, že Spojené štáty už investovali do jej prípravy veľmi veľa. Peniaze sa im môžu vrátiť tým, že zbrane zhromaždené v zálive, ktoré sú už odpísané zo skladov, predajú arabským spojencom. Tí budú takéto „výpalné“ ochotní zaplatiť. Vojna by bola oveľa drahšia. Na zníženie cien ropy majú USA, koniec koncov, vypracovaný náhradný plán. Urýchlenie pádu venezuelského prezidenta Huga Chaveza vyjde lacnejšie ako päťdesatmiliardová okupácia. Treba dodať, že obe sú riadne politické svinstvá.
