Mlčanie okolo Dubrovky
Známa ruská novinárka Anna Politkovskaja, ktorá si získala značnú reputáciu ako kritička politiky prezidenta Vladimira Putina v Čečensku, publikovala v moskovskej Novej Gazete článok odhaľujúci pozadie teroristického útoku v moskovskom divadle na Dubrovke v októbri minulého roka. Podľa nej bola akcia, počas ktorej zahynulo 129 ľudí a niekoľko desiatok ďalších zomrelo neskôr v dôsledku použitia jedovatého plynu, výsledkom provokácie ruských špeciálnych služieb. Pred dvoma mesiacmi sa v azerbajdžanskej metropole Baku objavil čečenský novinár Champaša Terkibajev. Tvrdí o sebe, že je jedným z členov komanda Movsara Barajeva, ktoré sa zúčastnilo na útoku na divadlo. Podľa jeho verzie sa mu zázrakom podarilo uniknúť z hermeticky obkľúčeného divadla. Miestnych čečenských emigrantov žiadal o pomoc, predovšetkým o kontakty v arabských krajinách, lebo v Rusku mu hrozí smrť. Čečenci v Baku informovali o jeho príchode Politkovskú. Terkibajev je totiž muž, ktorého minulosť je veľmi pestrá aj na čečenské pomery. V roku 1995 bol členom oddielu Šamila Basajeva, ktorý obsadil nemocnicu v juhoruskom meste Buďonnovsk. Pôsobil na tlačovom odbore prezidenta Čečenskej republiky, potom pracoval ako novinár v čečenskej televízii. Po roku 2000 sa stal zástupcom prezidenta Maschadova v Jordánsku. Po roku, keď čečenská rozviedka zistila, že je dlhoročným agentom ruských tajných služieb, ho odvolali. V Groznom ho zadržali federálne jednotky. Počas útoku na divadlo na Dubrovke sa v denníku Izvestija objavil na zozname členov komanda, ktoré obsadilo divadlo. Zdá sa však, že to nebolo prekážkou, aby sa on, resp. človek s jeho menom, stal zamestnancom jedného z oddelení prezidentskej administratívy a korešpondentom denníka Russkaja Gazeta, vydávaného ruskou vládou, v Groznom. V marci sa objavil v spoločnosti predstaviteľa prezidenta Putina pre Čečensko Sergeja Jastržembského na koncerte, ktorý prezidentská administratíva zorganizovala pri príležitosti oficiálne oznámeného víťazstva v Čečensku, v minulosti Terkibajev sprevádzal čečenských poslancov do Parlamentného zhromaždenia Rady Európy v Štrasburgu spoločne s predsedom zahraničného výboru Dumy Dmitrijom Rogozinom. Zároveň o sebe šíri, že je sprostredkovateľom pri rokovaniach medzi čečenskými partizánmi a Moskvou. V rozhovore s Politkovskou uviedol, že skutočne bol ako provokatér medzi páchateľmi teroristického útoku. Jeho úlohou malo byť vymenenie detonátorov náloží pripravených na odpálenie v prípade útoku špeciálnych jednotiek. Predstaviteľ prezidenta Maschadova v Európe Ahmed Zakajev informácie Politkovskej potvrdil. O tom, že prípad má komplikované pozadie, svedčia aj vyjadrenia samotného poľného veliteľa Šamila Basajeva, ktorý útok na divadlo podľa vlastných slov pripravoval. Vyslovil názor, že po tom, ako v horách vyškolená skupina opustila Čečensko, celá operácia už neprebiehala v jeho réžii. Pôvodným cieľom atentátnikov mala byť budova ruského parlamentu, kde mali vziať za rukojemníkov ruských poslancov. Basajev nevie, kto a akým spôsobom dokázal zneškodniť detonátory. Zároveň sa dištancuje od Terkibajeva. Aj Zakajev vyslovil pochybnosti, že by sa Terkibajev mohol dostať do teroristickej skupiny v Čečensku. Podľa neho sa k nej pripojil až v Moskve. Poprel aj možnosť, že by sa Terkibajev mohol podieľať na sprostredkovaní rokovaní medzi povstalcami a ruskou vládou: „Na našej strane barikády má už dávno zakázaný vstup a neodvážil by sa k nám prísť.“ Okrem čečenskej vlády Aslana Maschadova vedú nezávislé vyšetrovanie udalostí na Dubrovke aj redakcie viacerých ruských periodík. Koncom apríla publikovali Moskovskije Novosti správu, že útok znamenal prerušenie rokovaní medzi Kremľom a zástupcami Maschadova, ktoré v tom čase práve prebiehali. Potvrdili aj verziu o poškodených detonátoroch. Noviny publikovali rozhovor veliteľa komanda Barajeva zo záznamu súkromnej televízie NTV. Na otázku, kto ich poslal do Moskvy, najprv uviedol, že to bol Šamil Basajev. Vedľa stojaci záhadný Abubakar, ktorý vystupoval iba v maske, mu však začal šepkať: „Povedz, že to bol prezident.“ Vtedy sa Barajev opravil a vyhlásil, že inšpirátorom útoku bol Aslan Maschadov. „Najhoršie je to, že niekto z oficiálnych kruhov musel vedieť, že Čečenci chystajú útok na Dubrovke. Napriek tomu neurobili nič, aby zachránili život ľudí,“ hovorí A. Politkovskaja. Nikto z predstaviteľov ruských úradov nekomentoval informácie Novoj Gazety. „Počas celého dňa hluché mlčanie. Neozval sa dokonca ani telefón z generálnej prokuratúry, aby sa ma opýtali, odkiaľ mám tieto informácie. Chcú vec ututlať,“ uviedla. Avizovala, že zverejní ďalšie fakty, predovšetkým to, ktorá z početných ruských tajných služieb stála za útokom. Zatiaľ však nové fakty neuviedla, pozorovatelia sa nazdávajú, že mala na mysli vojenskú rozviedku GRU. Celý škandál vyvoláva viacero otáznikov. Mnohí komentátori tvrdia, že ide o dezinformáciu alebo dokonca o provokáciu ruských tajných služieb, ktorá má zdiskreditovať A. Politkovskú. Ruský expert na problematiku Čečenska Vadim Dubnov sa pýta, kto zaradil Terkibajeva na zoznam teroristov. Podľa neho je možné, že skutočný Terkibajev už nežije a človek, ktorý sa zaňho vydáva, je provokatér tajných služieb. Nazdáva sa, že Terkibajevov novinársky preukaz je falošný. Dubnov pochybuje, že by vôbec Terkibajev mohol byť medzi útočníkmi. Nie je jasné, prečo sa Terkibajev vôbec rozhodol vypovedať. Podľa Zakajeva ho k tomu mohla viesť obava z pomsty Čečencov a rozsudku Kremľa, ktorý ho už prestal potrebovať. Proti verzii o provokácii hovorí fakt, že A. Politkovskaja je seriózna novinárka, ktorá má kontakty v proruských kruhoch Čečencov i medzi partizánmi. Počas teroristického útoku bola v divadle a pokúšala sa viesť rokovania. Šamil Basajev sa otvorene priznáva k útoku na Dubrovke. Podľa neho práve jeho listy predstaviteľovi strany Liberálne Rusko, poslancovi Sergejovi Jušenkovovi boli príčinou zavraždenia tohto opozičného politika začiatkom apríla 2003. Jeho strana dokonca tvrdí, že teroristické útoky na obytné budovy v Moskve a Volgodonsku inšpirovali ruské tajné služby s cieľom získať zámienku pre operáciu v Čečensku. Vinu Čečencov sa nikdy nepodarilo dokázať, na druhej strane Putinova administratíva na podobné, často vznášané obvinenia, nikdy nereagovala. Mimo pozornosti však zostávajú samotné obete útoku. Moskovské úrady odmietajú tým, ktorí zásah protiteroristického komanda prežili, prispieť na lieky. Ich advokát Igor Trunov predpokladá, že spor sa dostane až pred Európsky súd pre ľudské práva.
