Cieľ: Slabá Európa

Po dlhé roky nám bol pred očami maľovaný jeden obraz: Európa ako raj na zemi a integrácia do nej najvyššia priorita. Skoro všetci sme tomu uverili.

Dnes, keď sme na krok od „raja“ sa tón slovenskej eurodiskusie radikálne mení. Integráciu nahrádza suverenita, únia zrazu pre Slovensko nie je to „pravé orechové“. Zmenila sa Európa? Nie, len slovenská pravica si uvedomila, kam to Slovensko v skutočnosti „dotiahlo“. A zaťahuje ručnú brzdu. Téma Európa a európska integrácia bola na Slovensku pre pozorovateľov dlhé roky pomerne nezáživným materiálom. Najprv priorita priorít, neskôr demarše a permanentná kritika, následne bezhlavá súťaž v uzatváraní kapitol. Téma tak silne zaškatuľkovaná a nalinajkovaná, že v nej bolo iba málo miesta na zmysluplnú diskusiu. Situácia sa v posledných dňoch a týždňoch radikálne mení. Demarše a čierne diery v strede Európy, ale takisto dobiehanie za každú cenu máme už našťastie za sebou. Dnes stojíme na prahu únie a ak sa do mája 2004 nič mimoriadne neudeje, môžeme si o rok pripiť ako hrdí Európania. Najvyšší čas spustiť aj na Slovensku štandardnú eurodiskusiu o podstate veci, o Európe ako takej a o Slovensku v nej. Štandardná eurodiskusia znamená diskusiu dvoch proti sebe stojacich táborov: eurooptimistov, teda tých, ktorí podporujú ďalšie zjednocovanie Európy, a euroskeptikov, ktorí by ju radšej vrátili do stavu voľného zväzku národných štátov. A tu už naša slovenská eurodiskusia kríva na jednu nohu. Máme tu síce viac než dosť euronadšencov, ktorí ešte aj dnes nevedia prestať s opakovaním základnej abecedy o neexistencii inej alternatívy pre Slovensko, no v téme Európy ako takej a jej ďalšieho vývoja už ich nadšenie utícha. Čím viac absentuje tábor štandardných eurooptimistov, tým viac slovenskú politickú diskusiu ovláda tábor euroskeptikov, ktorí majú harmonizácie a zjednocovania únie akurát tak dosť. Hovoríme o slovenskej pravici a nielen jej tvrdo konzervatívnom jadre.

Pohľad sprava: integrácie stačilo O čo teda v eurodiskusii sprava ide? Motívy euroskepticizmu slovenskej pravice vôbec nie sú nezrozumiteľné a nelegitímne. Odpoveď na otázku, aká je Európa, do ktorej Slovensko smeruje, je pomerne jasná: Európa je dnes sociálna a liberálna, je reálnym naplnením modelu sociálno-trhovej spoločnosti. Keď si len trochu bližšie pozrieme rozloženie ideového, svetonázorového ,,backgroundu“ súčasnej vládnej garnitúry, musíme dôjsť k záveru, že prienik tvrdého a umierneného konzervativizmu, zmiešaný s trochou liberalizmu sa nikdy nemôže priblížiť myšlienkovému svetu sociálno-liberálneho modelu dnešnej Európy. Pravicovým konzervatívcom nikdy nebude po chuti Európa, ktorá je popri základoch slobody, demokracie a ľudských práv postavená aj na princípoch solidarity a rovnosti príležitostí, na silnom dôraze na antidiskriminačnú agendu, teda práva menšín, aj sexuálnych menšín, na sociálnych a pracovných právach, sociálnom dialógu a boji proti sociálnemu dumpingu a takisto na silnej environmentálnej agende udržateľného rozvoja. Slovenskí konzervatívci veľmi dobre vedia, že Európu nezmenia. Vedia, že názory a koncepty, pre ktoré dnes v slovenskej verejnej diskusii nachádzajú priestor a rezonanciu, by v európskom priestore nemali šancu na väčšinovú spoločenskú akceptáciu a politickú priechodnosť. Európsky sociálno-liberálny model im nevyhovuje, no na jeho zmenu nemajú ani zďaleka dostatok síl. Ostáva teda len jedna možnosť. Čo najmenej Európy na Slovensku, čo najmenej právomocí do Bruselu, čo najmenej ďalšej harmonizácie a integrácie Európy. Konzervatívna antieurokampaň sa dá sledovať doslova každodenne: Európa je neschopný ťažkopádny byrokratický kolos, neschopný flexibilného spoločného konania, socialisticky centralisticky riadený bruselskou byrokraciou, s nedostatkom demokratickej legitimity, úplne mimo reality občanov Európy. Záver: dnešná Európa je sama osebe problém, vôbec pre nás Slovákov nie je tým „pravým orechovým“, najlepšie bude, nebrať si z nej veľmi príklad. A tu sme pri zásadnom bode, v ktorom sa slovenská pravica odlišuje od svojich európskych partnerov. Eurokritické hlasy o neefektívnej, ťažkopádnej a slabo demokraticky legitimizovanej Európe sú celkom štandardnou súčasťou eurodiskusie aj na Západe. Je úplne zrejmé, že Európa nie je ani zďaleka dokonalá, nakoniec je to zakódované v jej podstate, je permanentne sa vyvíjajúcim projektom. Podstata je však v tom, že cieľ a vízia silnej, zjednotenej, efektívnej a demokratickej Európy je predmetom širokého politického konsenzu. V spôsoboch a postupe, načasovaní, či inštitucionálnom usporiadaní tohto procesu sa politické prúdy Európy sporia, no cieľ a vízia sú spoločné. Z tohto dôvodu je proces harmonizácie a zjednocovania Európy nespochybniteľný. Raz napreduje rýchlejšie, raz pomalšie, v jednej oblasti s problémami, v druhej bez nich. Smer je však jasný, pretože rozhodujúce sily Európy sa zhodujú v tom podstatnom: svet sa globalizuje, o veľkých a zásadných veciach dnes rozhodujú veľkí hráči. Ak teda európske krajiny chcú hrať v prvej lige, majú šancu len ako súčasť zjednotenej a efektívnej Európy, vnútorne rozmanitej, no navonok jednotnej a silnej. Cieľ slovenských konzervatívcov je však úplne protichodný. Ich cieľom je zastavenie ďalšieho zjednocovania Európy, nerozširovanie spoločných politík a návrat k voľnému zväzku silných národných štátov. To však v konečnom dôsledku znamená v globálnom meradle slabú Európu, neschopnú v súťaži globálnych hráčov obhajovať záujmy svojich občanov, Európanov.

Pohľad zľava: euroticho Čo na tému Európa a Slovensko hovorí slovenská ľavica je neznáme. Ľavica buď neexistuje, alebo neexistuje mediálne, teda neexistuje. Návod na eurodiskusiu zľava je však pomerne jednoduchý. Demaskovať za pravicovou rétorikou o suverenite a zvrchovanosti snahu o zastavenie včleňovania Slovenska do Európy a v konečnom dôsledku cieľ slabej Európy. Proti tomuto antieurópskemu konceptu postaviť pojem silnej Európy, ktorá bude iba ako zjednotená Európa schopná v globalizujúcom sa svete obhajovať záujmy svojich občanov, Európanov, teda aj Slovákov. A ako alternatívu rôznych dobrodružných neeurópskych reformných experimentov ponúknuť myšlienku dôslednej aplikácie úspešného európskeho modelu sociálno-trhovej spoločnosti na Slovensko. Pozitívnych príkladov je viac než dosť. Otázkou zostáva, pre ktorú ľavicu by to mal byť návod. So štandardnou sociálnou demokraciou je to totiž na Slovensku problém…