Kam smeruje Smer?
Všetky strany, ktoré sa hlásili k ľavicovej politike, zostali po septembrových voľbách mimo hry. Po vyprázdnenom priestore poškuľuje Smer, ale iba tak jedným očkom. To druhé sa zatiaľ nevie zmieriť s predstavou, že by strana tretej cesty mala dostať bledočervený náter. Smer sa počas troch rokov svojej existencie usiloval na politickej scéne lavírovať bez jasného ideologického vymedzenia. Robert Fico rád tvrdieval, že je v podstate jedno, či je mačka biela alebo čierna, „hlavne, že chytá myši.“ Svoju vnútornú amorfnosť zastieral tvrdeniami, že Smer je strana tretej cesty, kladúca dôraz na pragmatické a racionálne riešenia. Voliča takáto rétorika oslovila. V poslednej chvíli sa však zľakol priveľkého Ficovho radikalizmu a hrozby možnej kolaborácie s Mečiarom. Tento aspekt v kampani Flašík podcenil. Akokoľvek sú Slováci náchylní uveriť lacnému populizmu, vo svojej podstate sú značne konzervatívni. Kombinácia holých zadkov a slabý dištanc od stigmatizovaného Mečiara u nich vyvolala obavu. A tak sa za premiéra rozhodli voliť opäť človeka, ktorého síce nemali veľmi v láske, ale z ich pohľadu predstavoval „menšie zlo“. Ideológovia vs. podnikatelia Smer sa teda chtiac-nechtiac ocitol v opozičných laviciach. Robet Fico aj napriek faktickému neúspechu zostal sedieť v predsedníckom kresle. V strane sa však rozpútala diskusia o smerovaní Smeru. Len pár dní po voľbách ju otvoril hlavný ideológ Boris Zala. Oznámil, že Smer je „stredovo-ľavicová politická sila (...) s pevným odhodlaním po voľbách zakotviť v internacionále sociálnych demokratov“. Zala ďalej píše: „Na medzinárodnej scéne sme sa prihlásili k politike Blairových labouristov a Schröderových sociálnych demokratov. Pravda, rozhodujúce bude ukotvenie Smeru na domácej scéne.“ A tu pán profesor trafil presne klinec po hlavičke. Mnohí členovia tejto strany vychádzajúci z podnikateľského prostredia určite nie sú nadšení, že majú štyri roky zohrievať opozičné lavice. Im o veci verejné išlo až ,,v druhom rade“. Na politiku sa pozerajú predovšetkým očami biznismenov. Ich očakávania lukratívnych štátnych zákaziek sa rozplynuli ako jarné snehy a predstava, že v parlamente majú horliť za ľavicovú agendu je im cudzia. Hoci odchod Fedora Flašíka toto podnikateľské krídlo oslabil, úplne ho nevyradil z hry. A aj preto sa k Zalovmu hurá! nepridal prakticky nikto iný a aj Fico sa o budúcej orientácii strany vyjadruje veľmi opatrne. Utajené pytačky Z dobre informovaných zdrojov sa nám podarilo zistiť, že minulý týždeň prebehli rokovania zástupcov Strany európskych socialistov s ich slovenskými partnermi. Na jednom zo stretnutí sa zúčastnil aj Robert Fico, pričom údajne prejavil záujem o členstvo v socialistickej skupine Rady Európy. Keď sa SLOVO o niekoľko dní pokúšalo zistiť, či je to pravda, šéf Smeru to kategoricky odmietol: ,,Nepožiadali sme o žiadne pridružené členstvo v SES.“ A ďalej dodal: ,,16. novembra je programová konferencia Smeru. Smer neschádza z tretej cesty a bude naďalej presadzovať túto politiku. Máme záujem orientovať sa na stredo-ľavé subjekty, to ale neznamená, že Smer začne používať rétoriku, ktorá bola typická pre SDĽ.“ Oveľa menšiu zdržanlivosť v tejto chúlostivej otázke prejavila podpredsedníčka Monika Beňová. Bez veľkých okolkov priznala to, čo sa jej šéf usiloval poprieť: ,, Áno, prejavili sme záujem zúčastniť sa na jar v budúcom roku kongresu Strany európskych socialistov ako pozorovatelia. Ak bude možnosť zúčastníme sa na ňom. Neviem síce, či sa staneme členmi Socialistickej internacionály, pretože o tom nebude rozhodovať Smer. To, že nemáme v názve sociálna demokracia, ešte nemôže znamenať, že sme ideologicky nezaradení.“ Jeden čihý druhý hota, aj tak by sa dali charakerizovať tieto protirečenia. Kto hovoril pravdu, ukáže čas. Pragmatizmus nestačí Fakt, že Fico neustále odmieta ,,priznať farbu“, pôsobí až komicky. Najmä ak ho človek pozorne počúva. Už pred voľbami sa často vyjadroval, že „pravica totálne zlyhala a nemá právo na reparát“. Z toho logicky vyplýva, že Smer teda musí stáť na ľavo. Na poslednej tlačovej konferencii chŕlil predseda Smeru oheň a síru na hlavy členov novej pravicovej vlády. Slovné spojenie ,,pravica, pravicová vláda, pravicové riešenia“ sa v jeho slovníku vyskytovali asi najčastejšie. Ako opozičný politik má na to legitímne právo. V mnohom s ním možno dokonca súhlasiť. Niektoré postoje, napríklad v otázke privatizácie strategických podnikov alebo zrušenia fondu na vyplácanie náhradného výživného sú ľavicové. Aj preto je zábavné sledovať ho, s akou nevôľou prijíma nálepku ľavičiara. Jeho osobná tragédia spočíva v tom, že spolu s tromi ľavicovými argumentami dokáže zároveň vyrukovať s agendou typickou skôr pre SNS. Pokiaľ Fico neprehodnotí svoj postoj k trestu smrti, k Rómom a iným menšinám, zostanú mu dvere do socialistického klubu zatvorené. Akokoľvek sa názory na sociálne a ekonomické riešenia v rámci tohto spoločenstva rôznia, otázka ľudských práv je spoločnou fundamentálnou bázou pre všetkých západných socialistov. Fico však so svojimi názormi zatiaľ do neho nepatrí. Lavírovanie sa mu však nemusí vyplatiť. Väzba na medzinárodné politické štruktúry s blížiacim sa členstvom v EÚ naberá na svojej dôležitosti. Je si toho vedomá aj Monika Beňová: ,,Musíme si hľadať medzinárodné politické krytie.“ Racionalita a pragmatickosť tretej cesty sa môže vyplatiť na vnútropolitickej scéne. Podľa Zalu tretia cesta v slovenských podmienkach ,,znamená aj zobrať vždy rozum do hrsti a hľadať riešenia, ktoré zodpovedajú tradícii a možnostiam tejto krajiny, jej obyvateľstva, nepochybne s myšlienkou, akú rolu budú v Európe hrať naše deti, na čo budú hrdé a čo budú chcieť robiť“. Ak však Fico nechce skončiť ako Mečiar (a to predpokladám, že nechce), tak aj on musí zobrať rozum do hrsti a k svojmu pragmatizmu pridať politicky korektné postoje v otázke ľudských práv. Je to predsa také jednoduché: on potrebuje ,,medzinárodné politické krytie“ a európski socialisti by o dva roky medzi štrnástimi slovenskými poslancami radi privítali čo najviac svojich partajných kolegov. V podstate je to klasická win win game, pri ktorej vyhrávajú obaja partneri. Kedy si to uvedomí aj predseda Smeru?
