Kožuch a holé nohy v sandáloch
November na juhu Anglicka naozaj nie je veľmi lákavým obdobím v roku. Pre môjho priateľa Manela z Barcelony, ktorý vytrvalo všade vysvetľuje, že nie je Španiel, ale Katalánec, je tunajšie počasie priam pohromou. Každý deň sa zatvára do laboratória a robí pokusy na muchách – čosi o regenerácii tkanív. Keď sa náhodou zjaví na dennom svetle, prepadne ho zúfalá melanchólia, takže hneď telefonuje svojej milej do rodného mesta. Tá zima, samozrejme, nie je až taká hrozná a tu na juhu v Sussexe, v najteplejšej časti Spojeného kráľovstva, sa dá prežiť v príjemných krčmičkách. Najmä ak spomínate na leto, ktoré je v Londýne na brehu mora (London-on-the-sea), ako sa prezýva najznámejšie britské letovisko Brighton, ozaj príjemné. Tunajšie počasie má totiž aj výhody: v zime nikdy nie je zima a v lete sa dá úspešne vyhnúť páľavám. Skratka, anglické Cote d’Azure. Počtom krčiem a reštaurácii na jedného obyvateľa je Brighton hneď v závese za centrálnym Londýnom. Nočným životom s ním môže dokonca súperiť. Kluby, diskotéky, divadlá, kabarety... to všetko robí mladý a alternatívny Brighton lákadlom pre turistov. Mladí Londýnčania zvyčajne večer nasadnú do áut a strávia noc ,,clubingom“ v meste pri mori. Potom, ako sa do sýtosti vybláznia, ufujazdia domov. Mesto má čosi vyše štvrť milióna obyvateľov. Počas niektorých letných dní však počet prechodných obyvateľov stúpne aj na niekoľko miliónov. Väčšina z nich leží na pláži, niektorí sa aj kúpu. Pre našinca je však voda priveľmi studená a špinavá. Len naozaj otužilí Briti sa odvážia do nej vojsť. Tunajšia mladá móda sa ročnými obdobiami neriadi. Pohľad na krátku sukňu, podpätky a čo najviac odhaľujúce tričko poteší ktoréhokoľvek muža. Ak je Angličan, tak bude zväčša oblečený podobne ,,naľahko“. Pokiaľ však máte na sebe šál a zimný kabát, fúka vám do uší ostrý vietor a potrebujete škótsku alebo aspoň čaj, takéto zjavenia vám vyrazia dych. Najprekvapivejšia kombinácia je kožuch a holé nohy v sandáloch. Okrem filmárov, tanečníkov, hudobníkov či výtvarníkov, zúčastňujúcich sa na rozličných akciách v rámci známeho Brighton arts festival, môžete na ulici často stretnúť napríklad transsexuála. Tí sú vďaka extravagantným odevom najviditeľnejší. Brighton je však mekkou všetkých sexuálnych menšín. Každoročné Gay pride party a Gay parade show vás okrem dobrej zábavy upozornia na to, že byť ,,iný“ nie je nič nezvyčajné. Hádam pre tento pocit mnohí toto mesto považujú za slobodomyseľné a tolerantné. Štyridsaťtisícová komunita homosexuálne a lesbicky orientovaných Britov väčšinou obýva tunajšiu štvrť Kemptown, kde je dobre zájsť si na pivko, či na večeru s priateľmi, alebo zatancovať do niektorého z gejklubov. K tolerantnosti prispieva i fakt, že v meste sídlia dve univerzity. Známejšia z nich, v šesťdesiatych rokoch založená Sussexská univerzita v , je povestná nonkonformnosťou, ktorá údajne kontrastuje s konzervatívnosťou ,,kamenných“ centier akademického života, tzv. Oxbridge (čo je skratka pre Cambridge a Oxford dokopy). Brighton je aj mesto konferencií. Takto pred rokom tu bola veľká konferencia Labour Party Tonyho Blaira. Hoci ho vlastní už dávno nepokladajú za ozajstného sociálneho demokrata, volia ho stále. Asi vedia prečo. Mimochodom, v tom istom Grand hoteli na nábreží sa pokúsila IRA uskutočniť v roku 1984 atentát na železnú Margaret Thatcherovú, symbol euroskepticizmu a konzervativizmu nielen vo Veľkej Británii. Na rozdiel od niektorých intelektuálov v krajinách za bývalou železnou oponou, mnohí Briti na jej pontifikát nespomínajú najlepšie. Ak ste niekedy meškali tri hodiny, cestujúc jednou z množstva sprivatizovaných železničných spoločností, či sa s teplotou a po troch urgenciách u sestry dožadovali návštevy u lekára, viete, o čom hovorím. Nuž, máte mať súkromné poistenie. Ak sa dá, tak aj súkromné lietadlo. Autom sa dnes už po diaľnici rýchlo nikam nedostanete: je zapchatá. Mimochodom, začne niekto konečne u nás rozmýšľať o výhodách investovania do verejnej dopravy namiesto zabetónovávania Slovenska?
