Protichodné rady Grékom

Paul Samuelson kedysi povedal, že ekonómovia sú na to, aby politikom vypočítali, čo budú stáť ich rozhodnutia, rozhodovať však musia politici. Lenže v skutočnosti musia byť ekonómovia predovšetkým politikmi.
Počet zobrazení: 1689

Paul Samuelson kedysi povedal, že ekonómovia sú na to, aby politikom vypočítali, čo budú stáť ich rozhodnutia, rozhodovať však musia politici. Lenže v skutočnosti musia byť ekonómovia predovšetkým politikmi. Dôvod? Všetky rozhodnutia politikov vždy závisia viac od ich politického presvedčenia ako od exaktných výpočtov. Ak teda chcú ekonómovia presadiť racionálne riešenia, musia sa neraz sami rozhodnúť, na ktorú stranu politického spektra sa pridať. Pravičiari síce s posmechom hovoria, že ľavicový ekonóm je oxymoron a že taký neexistuje, nájdu sa však aj takí, čo v neviditeľnú ruku trhu neuverili úplne. John Maynard Keynes nikdy nebol ľavičiar, no rozumné argumenty ho k ľavičiarstvu akosi priradili. Jeho výrok, že trh síce všetko vyrieši, ale my už vtedy budeme mŕtvi, napovedá, že ako o súčasti trhových mechanizmov treba uvažovať aj o štátnych zásahoch. Príkladom ľavicovej a pravicovej ukážky myslenia ekonómov je názor na to, ako by malo z krízy vybŕdnuť Grécko. Celá Európska únia Grékom odporúča, aby si utiahli opasky, zoškrtali vládne výdavky a znížili platy. Zástancom tejto myšlienky je aj nositeľ Nobelovej ceny, ktorý nedávno navštívil Bratislavu, Robert Mundell. Potvrdil, že pokles kurzu eura nemajú na svedomí podkopané grécke financie, a preto nie je dôvod vylučovať túto krajinu z eurozóny. Recept na zlepšenie jej hospodárstva vidí v škrtaní výdavkov a v šetrení. O Grécku sa totiž rozkríklo, že hlavný dôvod nebývalej zadlženosti je to, že jeho obyvatelia sú leniví, nič nerobia poriadne, ale zato veľa zarábajú. Opak si myslí profesor ekonómie z Viedenskej univerzity Joachim Becker, ktorý tiež nedávno zavítal na Slovensko. Upozornil na úskalia šetrenia vlády na úkor obyvateľov. Zníženie platov síce pomôže krátkodobo znížiť deficit verejného rozpočtu, zároveň však zredukuje kúpyschopnosť obyvateľstva, teda dopyt. To môže viesť ku krachu niektorých firiem, čo zníži daňové príjmy štátu a deficit sa napokon prehĺbi. Za rozumnejšie preto považuje zefektívniť výber daní a znížiť závislosť gréckej ekonomiky od dovozu zo zahraničia. Aj v ekonómii platí, že pravda býva niekde uprostred. Prečo však máme vyberať riešenia, ktoré postihujú všetkých, keď vinníkmi sú vždy len niektorí?

Facebook icon
YouTube icon
RSS icon
e-mail icon

Reagujte na článok

Napíšte prosím Váš text.

Blogy a statusy

Píšte a komunikujte

ISSN 1336-2984