Demontáž sociálneho štátu
Minulý týždeň NR SR schválila Langošovu novelu zákona o dani z dedičstva a darovania. Ministerka financií sa proti nej kategoricky postavila.
Pripravovaná daňová reforma má konzistentnú filozofiu: jej cieľom je zvýšiť príjmy do štátneho rozpočtu a súčasne znížiť daňové zaťaženie najnižších príjmových skupín obyvateľov. Preto by sa mal zvýšiť príjem z tzv. majetkových daní v pomere k daniam zo spotreby, ktoré túto skupinu obyvateľstva znevýhodňujú.
Zmena daňového systému je komplexná, reformujú sa nielen jednotlivé dane, no i daňová správa, do budúcnosti sa pripravuje reforma verejných financií. Ciele ministerky Brigity Schmögnerovej sú jednoznačné: zvýšenie príjmov do ŠR prostredníctvom sprísnenia daňovej kontroly. Zatiaľ však nie je isté, či sa jej podarí presadiť v rámci vládnej koalície vytvorenie úradu pre daňové vyšetrovanie, teda variant daňovej polície so zúženými kompetenciami. Argumentuje pritom vysokou návratnosťou podobného projektu v Maďarsku, avšak najmä ministerstvo vnútra sa k tomu stavia odmietavo z akejsi falošnej stavovskej hrdosti. Schmögnerovej v tejto otázke vyjadrila podporu aj misia MMF, je však otázne, do akej miery to ovplyvní ostatných členov vlády.
Trecie plochy s demokratmi
Poslanec NR SR Ján Langoš (DS) pri predložení návrhu na vyňatie priamych dedičov, teda detí poručiteľa a ich potomkov, rodičov a ostatných príbuzných v priamom rade, ako i manželov zo zdanenia dedičskou daňou argumentoval príkladom Českej republiky, tá je však výnimkou. Iné susedné štáty, ani krajiny EÚ túto skupinu daňovníkov zo zdanenia nevynímajú. Svoj návrh odôvodnil neúmerným daňovým zaťažením rodiny. Langoš a celá DS chcú takýmto spôsobom "posilniť návrat k spoločenskému dobru, ktoré prináša obnovovanie roly tradičnej rodiny". Ani predseda tejto strany Ľudovít Kaník nevidí príčinu, prečo by štát mal "oberať rodinu o majetok". Langoš v návrhu o. i. uvádzal, že jeho realizácia prinesie aj zvýšenie "podnikavosti ľudí", čo však už širšie nerozviedol. Uvedomuje si, že novelizácia spôsobí zníženie príjmov do štátneho rozpočtu, ale "podnikavosť ľudí" by to mala vyrovnať. Takéto vnímanie skutočnosti je jednostranné a nemá hlbšie odôvodnenie.
Výnos z dane dedičstva dosiahol vlani 104,5 milióna korún. Skupina daňovníkov, ktorú chce DS z platenia dane vylúčiť, predstavuje 93 percent všetkých daňovníkov dane z dedičstva, čo by predstavovalo oveľa väčší výpadok v príjmoch štátu (97,2 mil. Sk), než aký predpokladá DS. Projekt daňovej reformy, ktorý vypracovalo ministerstvo financií, smeroval k vyňatiu najnižších príjmových kategórií zo zdanenia, a to vzhľadom k výške dedeného majetku. Predpokladá sa totiž, že ľudia s vyššími príjmami majú aj hodnotnejší majetok. Ide o systémový prístup, ktorý sa prejavuje i v iných ustanoveniach daňovej reformy. (Napr. zníženie dane z príjmov fyzických osôb v najnižšom daňovom pásme z 12 na 10 %.) Jeho cieľom je znížiť daňové zaťaženie najnižšej príjmovej skupiny populácie, zmiernenie majetkových a príjmových nerovností. Podľa Schmögnerovej sa v súčasnej daňovej legislatíve SR venuje majetkovým daniam malý priestor, podiel príjmov štátu z týchto daní je na Slovensku nižší ako v ostatných krajinách OECD, či v EÚ. Napríklad v USA je sadzba dane z dedičstva v najvyššom daňovom pásme až 55 percent, kým v SR bola doteraz najvyššia hranica stanovená na 5 percent.
Odbremeniť najchudobnejších
Zmena štruktúry príjmov štátu je nevyhnutná, za posledné dva roky totiž u nás prudko vzrástol podiel nepriamych daní (dane zo spotreby) na celkových príjmoch štátu, čo negatívne dopadá najmä na sociálne slabšie vrstvy. Preto treba zvýšiť príjmy štátu z majetkových daní, čo povedie k redistribúcii bohatstva. Tá je nevyhnutným nástrojom na zmierňovanie príjmovej a majetkovej nerovnosti, garantuje rovnosť šancí. Vzhľadom na odlišné schopnosti jednotlivcov, ani rovnaké príležitosti nevedú k rovnakým výsledkom, neodstráni sa príjmová a majetková diferenciácia. Myšlienka rovnosti šancí teda neznamená nivelizáciu spoločnosti.
V prvej etape daňovej reformy s platnosťou od 1. januára 2002 by sa mali upraviť sadzby dane z príjmov fyzických a právnických osôb. Ministerstvo hospodárstva navrhuje zníženie tejto dane pre fyzické i právnické osoby na 18 percent, pričom predpokladá zavedenie lineárnej sadzby. (S podobným návrhom prišla DS.) Hoci by to hádam malo pozitívny dopad na podnikateľské prostredie a viedlo by to k určitému oživeniu ekonomiky, motivovať podnikateľov možno aj inými spôsobmi, tak aby to neohrozilo príjmy do ŠR. Ide o to, že výdavky štátu na sociálnu politiku alebo napr. aj na vzdelávanie nie sú dostatočné. Najmä v súvislosti s prísnou rozpočtovou politikou je znižovanie príjmov do ŠR momentálne neuskutočniteľné.
V tomto kontexte by sa mohlo zdať, že zo strany rezortu financií ide vlastne iba o kozmetické úpravy nášho daňového systému, pretože princíp zdaňovania fyzických a právnických osôb zostáva rovnaký, dochádza len k zvýhodneniu najnižších príjmových kategórií. To však má zásadný význam, ak si uvedomíme, že sa v budúcnosti plánuje zvyšovanie daní zo spotreby, aj keď Slovensko si na úpravu DPH v oblasti cien vody a energií, ako i stavebných prác vyžiada prechodné obdobie. Bude to práve skupina obyvateľstva s príjmom v najnižšom daňovom pásme, ktorá tento krok pocíti najviac. Preto je nevyhnutné ju týmto spôsobom odbremeniť.
V súvislosti so schválením Langošovho návrhu Schmögnerová hovorí o demontácii sociálneho štátu zo strany pravice a tí, ktorí na to doplatia si to ani neuvedomujú. Zníženie daní bez rozdielu je populizmom, ktorého jedinou konzekvenciou bude zákonite zníženie štátnych výdavkov, pričom už v súčasnosti sa väčšina rezortov trpí finančným poddimenzovaním. Treba uvažovať o tomto probléme aj v súvislosti s pôžičkou od MMF, ktorej podmienky nedovoľujú Slovensku nevyrovnaný rozpočet. Schválenie poslaneckého návrhu na novelizáciu dane z dedičstva a darovania je kráktozrakým aktom v duchu trhového liberalizmu 19. storočia, ktorý sa donedávna aj v našej krajine javil ako prežitok.
