Transparentnejšie financovanie volebných kampaní
Aj keď korupcia a klientelizmus, žiaľ, naďalej ostáva sprievodným javom verejného života, strany vládnej koalície uskutočňujú aspoň v legislatívnej oblasti účinné kroky na ich postupné odstraňovanie. Platí to najmä o sfére financovania a hospodárenia politických strán.
Prvým krokom v tomto smere bola vládou predložená novela zákona o združovaní v politických stranách a politických hnutiach, ktorú prijal parlament v druhej polovici minulého roka. Bezprostredne potom skupina poslancov za SDĽ predložila do legislatívneho procesu návrh na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon o obmedzení výdavkov politických strán a hnutí na propagáciu pred voľbami do NR SR.
Pôvodne bezzubý zákon
Hlavným cieľom tejto legislatívnej normy schválenej bezprostredne pred voľbami v roku 1994 bolo určiť maximálnu výšku výdavkov politických subjektov na ich propagáciu pred voľbami - 12 miliónov korún. I keď myšlienka je to nesporne chvályhodná, zákon neobsahoval dostatočné kontrolné a sankčné mechanizmy na dodržiavanie stanovených povinností politických strán a hnutí. Za týchto okolností bol prakticky nepoužiteľný, spĺňal len formálnu úlohu. Na to sa upozorňuje aj v Národnom programe boja s korupciou. Novelou zákona č. 239/1994 Z.z., ktorú odobrila NR SR 28. februára 2001, sa spomínané nedostatky odstraňujú a vytvárajú sa podmienky na jeho efektívnu aplikáciu v budúcich parlamentných voľbách. Podľa schválenej novely budú strany a hnutia do 30 dní odo dňa volieb povinné predložiť parlamentu a ministerstvu financií (MF) správy o svojich výdavkoch na predvolebnú kampaň. Jej súčasťou bude prehľad o všetkých zákonom špecifikovaných výdavkoch na propagáciu, vrátane tých, ktoré uhradili, resp. sa zaviazali uhradiť za politický subjekt tretie osoby. V správe budú uvedené aj identifikačné údaje o sponzoroch, a to bez ohľadu na výšku finančného príspevku.
MF bude takto môcť konfrontovať údaje obsiahnuté v správach s údajmi, ktoré sú jej povinní poskytnúť pod hrozbou finančnej pokuty prevádzkovatelia rozhlasového a televízneho vysielania, vydavatelia periodickej tlače a prevádzkovatelia reklám umiestnených na verejných priestranstvách o výške prostriedkov, ktoré im uhradili strany, prípadne tretie osoby, na propagáciu pred voľbami. Konfrontáciou týchto údajov pochádzajúcich z dvoch relatívne nezávislých zdrojov bude môcť MF objektívne zistiť, či mu strany poskytli úplné a pravdivé informácie.
Prísne peňažné sankcie
Ak politický subjekt nepredloží správu o svojich výdavkoch v stanovenej lehote, uloží mu MF pokutu 200 000 Sk a vyzve ho na splnenie tejto povinnosti v náhradnom termíne. Ak to neurobí ani v tejto lehote, bude opäť sankcionovaný 200 000 korunami a pozastaví sa mu vyplácanie príspevku na činnosť z prostriedkov štátneho rozpočtu. Ak MF zistí, že strana uviedla vo svojej správe neúplné či nepravdivé údaje, uloží jej pokutu až do pol milióna Sk v závislosti od rozsahu neúplnosti alebo nepravdivosti údajov. Ak zároveň ministerstvo zistí, že strana prekročila o viac ako päť percent prípustnú sumu výdavkov na svoju propagáciu, skráti jej príspevok na úhradu volebných nákladov vyplácaný z prostriedkov štátneho rozpočtu, resp. uloží jej pokutu vo výške dvojnásobku sumy, o ktorú povolený limit prekročila.
Takto stanovené možnosti ukladať relatívne vysoké finančné sankcie by mali zabezpečiť, aby politické stany dodržiavali zákonné povinnosti a volebnú kampaň financovali transparentne. Navyše, do mechanizmu zákona sa prostredníctvom novely zavádza aj systém verejnej kontroly. MF o svojich zisteniach a postupe pri kontrole poskytnutých údajov spracuje správu a predloží ju zákonodarnému zboru. Ten posúdi správu ministerstva spolu so správami politických strán o ich predvolebných výdavkoch na svojej najbližšej schôdzi a výsledky rokovania spolu s predloženými správami zverejní v hromadných informačných prostriedkoch a na svojich internetových stránkach.
Aj keď sa v parlamentných kuloároch prejavila nechuť podporiť tento zákon obmedzujúci nekalé praktiky, počas rokovania sa nik z prítomných, okrem večne nespokojného Jána Cupera (HZDS-ĽS), neodvážil ich verejne tlmočiť. Poslanci za SDĽ iniciovaním tohto zákona, naopak, potvrdili v súlade s politickými prioritami schválenými na druhej časti 6. zjazdu svojej strany, že to s bojom proti korupcii a klientelizmu myslia vážne.
Autor (1959) je poslanec NR SR
