Zmena najvyššieho zákona je krokom vpred
Trojtýždňová búrlivá diskusia o návrhu novely ústavy v NR SR prebiehala v prevažnej miere vo forme nezmieriteľného politického zápasu sprevádzaného množstvom osobných invektív a znevažovania predloženého návrhu i jeho autorov. Ani pozorný a trpezlivý televízny divák si nemohol na základe diskusie urobiť obraz o tom, čo novela ústavy občanom i slovenskej spoločnosti skutočne prináša.
Vo vienku prípravných prác bol základný zámer skvalitniť ústavný text v tom smere, aby mohol predstavovať právny základ budovania modernej a otvorenej slovenskej spoločnosti na prahu 21. storočia. Na to bolo nevyhnutné: prehĺbiť ústavnú ochranu základných práv a slobôd, vytvoriť ústavné podmienky na skutočnú decentralizáciu štátnej moci a komplexnú reformu verejnej správy, zabezpečiť vzájomnú rovnováhu a kontrolu jednotlivých mocí v štáte a odpolitizovať najmä súdnu moc, vytvoriť ústavné predpoklady na postupné napĺňanie integračných ambícií SR do Európskych spoločenstiev a Severoatlantického paktu, jasnejšie definovať vzťah našej krajiny k medzinárodnému spoločenstvu a medzinárodnému právu a odstrániť niektoré medzery a nedostatky platnej ústavy a reagovať na problémy, ktoré priniesla v posledných siedmich rokoch ústavná prax.
Zvýšenie efektivity vymáhateľnosti práva
V konkrétnostiach sa ústavná ochrana základných práv a slobôd prehlbuje najmä výrazným rozšírením možností občana obrátiť sa na ústavný súd so sťažnosťou na porušenie jeho práv, vrátane možnosti ústavného súdu priznať sťažovateľovi v rozhodnutí aj finančné zadosťučinenie (odškodnenie). K prehĺbeniu právnej ochrany občana by mal postupom času prispieť i verejný ochranca práv, ktorý by mal byť občanom nápomocný pri presadzovaní ich práv voči orgánom verejnej správy. Zavedenie možnosti rozhodovať o menej významných veciach aj tzv. vyšším súdnym úradníkom, by malo prispieť k urýchleniu súdneho konania, a tým i k zvýšeniu efektivity vymáhateľnosti práva.
Financie do zaostalejších regiónov
Súčasťou decentralizácie štátnej moci a komplexnej reformy verejnej správy je aj vytvorenie samosprávy vyšších územných celkov, ktorá zabezpečí, aby sa o základných otázkach rozvoja regiónov rozhodovalo nie z centra, ale v jednotlivých regiónoch prostredníctvom priamo volených orgánov samosprávy obcí a vyšších územných celkov. Orgány regionálnej samosprávy majú byť i priamymi nositeľmi projektov regionálneho rozvoja, z ktorých by mali plynúť najmä do ekonomicky zaostalejších regiónov nemalé finančné prostriedky z fondov EÚ. Bez zmeny ústavy by tieto otázky nebolo možné zabezpečiť. Novela ústavy tiež garantuje, že do vecí samosprávy bude môcť štát zasahovať len spôsobom ustanoveným zákonom. Pre rozvoj obcí a miest je významná aj tá skutočnosť, že na základe novely ústavy budú môcť bez väčších administratívnych a finančných požiadaviek využívať v súlade so zákonom pracovný potenciál najmä dlhodobo nezamestnaných obyvateľov obce.
Kontrola aj procesu privatizácie
V minulosti sme boli svedkami nehospodárneho využívania verejných finančných prostriedkov v činnosti viacerých verejnoprávnych inštitúcií (najmä zdravotných poisťovní, ale i Slovenskej televízie). Odstráneniu tohto stavu by malo napomôcť rozšírenie právomocí Najvyššieho kontrolného úradu (NKÚ), ktorý bude navyše môcť kontrolovať aj proces privatizácie, Fond národného majetku, ako aj využitie finančných prostriedkov, na ktoré poskytol štát záruku. Od zvýšenia efektivity činnosti NKÚ sa dá očakávať výrazná úspora verejných prostriedkov, čo je v prospech všetkých občanov.
K odpolitizovaniu súdnej moci má dôjsť najmä zmenou spôsobu voľby a odvolávania sudcov. Po schválení novely ústavy bude táto právomoc, ako aj rozhodovanie o ďalších dôležitých otázkach rozvoja súdnictva v rukách Sudcovskej rady, ako aj ďalších orgánov sudcovskej samosprávy. Vzájomná kontrola mocí je zabezpečená zložením Sudcovskej rady, v ktorej popri sudcoch budú i zástupcovia menovaní vládou, prezidentom a parlamentom. Predsedu a podpredsedu Najvyššieho súdu SR, ako i sudcov bude možné z funkcie odvolať len na základe dôvodov uvedených v ústave.
Do EÚ a NATO možno aj cez referendum
V novele ústavy sa v súvislosti s napĺňaním našich integračných ambícií stanovil jednak mechanizmus vstupu do EÚ (rozhodnutie 3/5 väčšiny všetkých poslancov NR SR a možnosť uskutočniť k tejto otázke referendum) i NATO (rozhodnutie nadpolovičnej väčšiny všetkých poslancov NR SR a možnosť uskutočniť plebiscit), ako aj podmienky na napĺňanie Asociačnej dohody a približovanie práva SR k právu EÚ.
Bez zmien v ústave by nebolo možné úspešne pokračovať v prístupových rokovaniach najmä v kapitolách verejná a finančná kontrola (rozšírenie právomocí NKÚ) a spravodlivosť, súdnictvo (zmeny vo sfére súdnej moci). Vážnym nedostatkom doterajšej ústavy bol aj nejasný vzťah medzi vnútroštátnym a medzinárodným právom. Zmeny ústavy tieto nedostatky odstraňujú a stanovujú aj mechanizmus odstraňovania prípadných rozporov (právomoci ústavného súdu).
Stíhateľní poslanci
Novelou ústavy sa zužuje i poslanecká imunita. Trestné stíhanie poslanca, ktorého parlament nevydal na trestné stíhanie, už nebude navždy vylúčené. Po ukončení mandátu bude poslanec stíhateľný. Prezident môže udeliť amnestiu, resp. milosť už len potom, ako súd rozhodne o vine a uložení trestu, teda nebude už môcť zastaviť trestné stíhanie pred meritórnym rozhodnutím súdu. Boju najmä s obzvlášť závažnou kriminalitou by malo napomôcť najmä predĺženie ústavnej lehoty od zadržania osoby podozrivej zo spáchania trestného činu po jej vzatie do väzby. Novela ústavy rozširuje aj ochranu prírodného bohatstva našej krajiny tým, že zahŕňa do výlučného štátneho vlastníctva i jaskyne a garantuje ochranu vybraných druhov voľne rastúcich rastlín a voľne žijúcich živočíchov.
Referendové otázky bez sporov
Zmenou ústavy sa odstraňujú viaceré medzery a nedostatky platnej ústavy v otázkach ochrany a bezpečnosti krajiny. Tieto otázky bude podrobne upravovať ústavný zákon o bezpečnosti a ďalšie vykonávacie zákony. Známe spory o ústavnosť referendových otázok by mala odstrániť možnosť prezidenta obrátiť sa na ústavný súd so žiadosťou o vydanie stanoviska. V minulosti sa viackrát stalo, že ústavné orgány nerešpektovali rozhodnutie ústavného súdu (viď kauzy: Gaulieder, Spišák). Novelou ústavy sa ustanovuje záväznosť a vykonateľnosť všetkých typov rozhodnutí ústavného súdu, čo je prejavom posilňovania právneho štátu.
Aj keď v našom ústavnom systéme ešte ostáva niekoľko otvorených otázok (inštitút priamej demokracie, ústavné postavenie prokuratúry, ústavné garancie hospodárskych, sociálnych a kultúrnych práv, atď.), som presvedčený, že schválenie novely ústavy je výrazným krokom vpred. Na jej základe bude možné prijímať zákony a iné opatrenia, ktoré v krátkodobom ale i dlhodobom časovom horizonte prinesú prospech všetkým občanom Slovenskej republiky.
Autor (1959) je poslanec NR SR
