Koštunicove najtvrdšie oriešky
Z námestí juhoslovanských miest prichádzali úsmevy a piesne. Ľudia oslavovali nádej, spokojní, že všetko prešlo pomerne hladko a najmä nekrvavo. Ako to však už po revolúciách býva, eufória sa rýchlo pominie a zostane skúška, na ktorej už mnohí pohoreli. Skúška schopnosti vyťažiť zo zmien to najlepšie, maximálne využiť pozitívnu energiu. Nový prezident JZR Vojislav Koštunica si to podľa všetkého uvedomuje. Hneď v prvých vyhláseniach dal jasne najavo, že je pred ním ťažká práca. A možno ešte ťažšia, ako si uvedomuje.
Vývoj v Srbsku bude vzhľadom na jeho rozlohu a doterajší spôsob fungovania juhoslovanskej federácie vo veľkej miere rozhodujúci. Treba ale povedať, že v srbských inštitúciách stále dominuje Miloševičova ľavica. Prezidentom Srbska je Milan Milutinovič, v republikovom parlamente má ľavicová koalícia najväčšie zastúpenie (nie však väčšinu). Netreba však pochybovať, že vzhľadom na celospoločenskú náladu tu vývoj bude smerovať k predčasným voľbám. Vyžiada si to ale určitý čas a toho niet na rozhadzovanie. Ekonomika je po rokoch vojen, sankcií a izolácie na okraji priepasti. Niektorí odborníci hovoria o takmer 50-percentnej nezamestnanosti (vrátane ľudí, ktorí sa nachádzajú na nútených dovolenkách) a v minulom roku sa pokles priemyselnej výroby a HDP vyjadroval v dvojmiestnych číslach. Veľký vplyv na to malo bombardovanie. Sociálny zmier doteraz fungoval najmä vďaka politike nízkych cien energie a základných potravín. Okrem iného bude preto zaujímavé sledovať, ako Srbi zareagujú na očakávanú šokovú terapiu formou liberalizačných reforiem.
Politicky najpálčivejšou otázkou určite bude Kosovo, ktoré každý politik v Belehrade, teda aj Koštunica, považuje za súčasť Srbska a Juhoslávie. V najbližších rokoch by sa mal doriešiť status provincie. V najdelikátnejšej situácii sa v tomto smere môže ocitnúť medzinárodné spoločenstvo, lebo po zmenách v Belehrade sa už nebude dať vina za väčšinu problémov zvaľovať na Miloševiča. Pritom dosiaľ zahraničím preferovaní Albánci už teraz napríklad odkazujú, že nič menej ako nezávislosť si nevedia predstaviť, zatiaľ čo medzinárodne relevantné dokumenty hovoria o niečom inom. Môže toto vyriešiť Koštunicom navrhovaný dialóg medzi všetkými stranami? V Podgorici sa vlastne bude rozhodovať o osude Juhoslávie. Koštunica pri preberaní funkcie uviedol, že verí v budúcnosť federácie, ale na nových základoch. Tieto by mali vyjsť z rozhovorov medzi predstaviteľmi Srbska a Čiernej Hory. Ibaže v tomto smere sú vzťahy mimoriadne zložité. Čiernohorský prezident Milo Djukanovič výsledky volieb neuznáva, lebo podľa neho boli nelegitímne, na základe ústavných zmien, prijatých na úkor menšej juhoslovanskej republiky. To však zďaleka nie je jediný problém. Koštunica totiž už viackrát kritizoval navrhovanú platformu čiernohorskej vlády o urovnaní vzťahov medzi Srbskom a Čiernou Horou, ktorá má podľa neho priveľa prvkov konfederácie. Ďalej Demokratická opozícia Srbska vo federálnom parlamente zrejme vstúpi do koalície s doterajšími Miloševičovými spojencami, čiernohorskou Socialistickou národnou stranou (SNP). A známe je, že Djukanovič a SNP sú v otvorenej konfrontácii. V čom sú teda šance na prežitie federácie? V ochote viesť dialóg všetkých zúčastnených strán, ako aj v ľuďoch. Veľká časť Čiernohorcov, ktorí doteraz boli ochotní podporiť nezávislosť, by mohli zmeniť svoj názor. Oni totiž neodmietajú spolužitie s historicky mimoriadne príbuzným národom, ale odmietali Miloševiča.
Veľké nádeje občania Juhoslávie, ako aj politici a ekonómovia z radov víťazov volieb, vkladajú do ukončenia izolácie krajiny a medzinárodnej pomoci. Prvé ohlasy zo zahraničia, ako aj zrušenie niektorých sankcií, určite ich očakávania naplnili. Viaceré vyhlásenia, ale aj skúsenosti ďalších postkomunistických krajín, však napovedajú, že ako po masle to nepôjde. Madeleine Albrightová už naznačila, že definitívne zrušenie sankcií by sa mohlo pribrzdiť až po definitívny odchod Miloševiča z politiky. Robin Cook zasa žiada od Belehradu spoluprácu so súdom pre vojnové zločiny v Haagu. V tomto smere sa teda nemusia oplatiť, inak mimoriadne fundované a korektné, názory prezidenta Koštunicu o spolitizovanosti haagskeho tribunálu. Pritom Juhosláviu čaká cesta návratu do všetkých relevantnejších medzinárodných politických a finančných inštitúcií. Krajina nevyhnutne potrebuje finančnú pomoc na obnovu a odštartovanie ekonomiky, čakajú ju zložité rokovania o následníctve a delení majetku bývalej SFRJ. Inak povedané: je tu veľa príležitostí na veľkodušnosť, ale aj na podmienky. Čo si Brusel a Washington zvolia?
Autor (1972) je redaktor Hospodárskeho denníka
