Vrchol je len polovica cesty
Vrece s filmovými festivalmi sa trhá pravidelne na jeseň. Zlé počasie, napríklad také, aké bolo minulý týždeň, im hrá do karát. Čo iné sa dá robiť, ak nechcete zostať doma? Upršané počasie však môže byť pre festival aj nevýhoda. Napríklad pre Medzinárodný festival horských filmov, ktorý sa už 17. rokov koná v Poprade. Veď ako lepšie strávený víkend si viete predstaviť ako počas dňa na horách a večer pri filme o horách?
Každý má svoj vrchol. Niekto viac ten pomyselný, horolezci aj tie naozajstné. José Antonio Delgado mal tiež svoj sen. Vyliezť na deviaty najvyšší vrch Zeme Nanga Parbat vysoký 8 125 metrov. Po dvoch týždňoch námahy sa tam dostal. Odtiaľ sa však už nevrátil. Zostal bez jedla a vody a po niekoľkých vyčerpávajúcich dňoch zomrel. Priateľ, ktorý s ním išiel, musel zostať už v základnom tábore a komunikoval s ním cez vysielačku takmer do poslednej chvíle.
Frustrujúci pocit bezmocnosti, žiaľu a smutného konštatovania, že sa domov vracia sám, uvedú aj nezasvätených divákov do problematiky festivalu. Jednoducho hory. Vyzývavé a nevyspytateľné. Nádherné a kruté.
Festival bez krízy
Festival horských filmov každoročne prináša viac ako 50 filmov z celého sveta zachytávajúcich náročné expedície do najvyšších miest zemegule, cez miesta nedotknuté civilizáciou, až po horolezecké výkony, ktoré vyrážajú dych. Okrem toho niekoľko diskusií s ľuďmi, ktorí si hory vyskúšali na vlastnej koži. To všetko pod patronátom riaditeľky festivalu Márie Hámorovej a jej manžela Petra Hámora, známeho slovenského horolezca. Tohtoročný festival našťastie nepoznačila kríza a filmy boli rovnako kvalitné ako na minulých ročníkoch, ak nie kvalitnejšie. Cenu Grand prix získal film Beyond the summit (Viac než vrchol) venezuelského filmára Juana Carlosa Lopéz-Durána. Porota ocenila najmä veľmi emotívne vtiahnutie diváka do osudu lezca. Cenu poroty získal Lorenzo Pevarello za historickú dôležitosť filmu 1958: Attempt on Cerro Torre (1958: Pokus o Cerro Torre) o expedícii z Trentina, ktorá sa koncom šesťdesiatych rokov vybrala prebádať vrcholy Patagónie. Režisérovi sa podarilo získať stratené časti záznamu o tejto expedícii, a tak sa pokúsil sprostredkovať zážitky jej členov súčasníkom.
Medzi ocenených slovenských tvorcov už tradične patril známy bádateľ Pavol Barabáš so snímkou Bhután – hľadanie šťastia. Porota ocenila zamyslenie nad cestou, ktorou sa svet uberá. Bhután je rozprávková krajina, miesto nezasiahnuté civilizáciou. Napriek tomu je nútená kráčať s dobou. Jej obyvatelia síce svoju ekonomickú výkonnosť nemerajú hrubým domácim produktom, ale hrubým národným šťastím a neholdujú televízii či internetu, ich panovník sa však rozhodol zaviesť ako do poslednej krajiny sveta televízne vysielanie. Rozhodol sa však usporiadať aj demokratické voľby. Vo svete ojedinelý jav. Jediní, kto zmyslu volieb nerozumejú, sú obyvatelia Bhutánu. Svojho panovníka majú radi, načo sa rozhodovať, či chcú iného?
Ocenenie za Šport na horách získal film On sight za dokonalé zobrazenie životnej filozofie horolezcov od britského filmára Alastair Leea. Za sfilmovanie prírody dostal ocenenie rakúsky film Divoký Balkán „za dokonalé odhalenie neznámych pokladov, ktoré máme na dosah ruky.“ Cenu za sfilmovanie expedície si odniesol Gerald Salmina tiež z Rakúska za snímku Mount St. Elias. Porota ocenila najmä excelente sfilmovaný strhujúci dobrodružný príbeh, v ktorom sa konečne diváci dozvedeli, prečo hory spájajú smrteľné nebezpečenstvo a šialenú radosť.
Tichá impozantnosť hôr
„Vždy keď som v horách, prihováram sa im. Prosím ich, aby mi dovolili vidieť ich krásu, vyjsť na ich vrchol, aby mi dopriali dobré počasie, aby ma uchránili pred smrťou...,“ hovorí jeden z členov expedície na Nanga Parbat vo filme Beyond the summit venezuelského filmára Juana Carlosa López-Durána. Hory sú skrátka silnejšie ako ľudia. Aj dnes, keď existujú perfektné tepelné materiály, špeciálne potraviny do hôr a skvelé navigačné systémy, vyberajú si svoje obete. Hory sa nedá pokoriť, hory môžeme len prosiť, aby nám dovolili navštíviť ich a aj tak nám v tom najneočakávanejšom okamihu ukážu svoju silu. Učia nás rešpektu a dovoľujú nám prekonávať vlastné vrcholy, ísť až na dno svojich síl, a tak spoznať, prečo to všetko robíme.
Čaru hôr sa nedá odolať, lákajú svojou tichou impozantnosťou a nevyspytateľnou krutosťou. Delikátni kamaráti, ktorých treba chrániť. Aj o tom je festival horských filmov. Aj pre túto zvláštnu lásku sem chodia každý rok tisícky divákov, milovníkov hôr a dávaj sa nakaziť atmosférou prírody, stretnúť priateľov a zamyslieť sa nad tým, či vrchol je cieľ, alebo len polovica cesty.
