Kaesong – hra dvoch Kóreí

Hospodárstvo Koréjskej ľudovodemokratickej republiky je zahalené rúškom tajomstva. Krajina od roku 1967 nevykazuje štatistiky ekonomických indikátorov, takže akékoľvek čísla zvonku sú iba nepresné odhady.
Počet zobrazení: 1448
3809-15 16 ilustracna foto Kernbeisser-m.jpg

Hospodárstvo Koréjskej ľudovodemokratickej republiky je zahalené rúškom tajomstva. Krajina od roku 1967 nevykazuje štatistiky ekonomických indikátorov, takže akékoľvek čísla zvonku sú iba nepresné odhady. Hovorí sa o slabej kvalite výrobkov, nízkej produktivite zamestnancov a zastaralých technológiách. V krajine však existuje miesto, kde nič z toho zaručene neplatí: Kaesong.

Kaesong je špeciálna ekonomická zóna v južnej časti KĽDR, necelých 10 kilometrov severne od demilitarizovanej zóny. Kým podnikanie v ostatných častiach KĽDR je pre zahraničných investorov takmer nemožné, Kaesong investície z Južnej Kórey víta. Nie práve najvrúcnejšie... ale predsa!

Kaesong (oficiálne Kaesongský priemyselný komplex – Kaesong Industrial Complex) je výsledkom iniciatívy spustenej manažmentom juhokórejského Hyundai v roku 1998. Cieľom bolo vybudovať na severokórejskom území, v tesnej blízkosti hraníc, priemyselnú zónu, kam by juhokórejské firmy mohli presunúť časť svojich výrobných kapacít a využiť miestnu lacnú pracovnú silu. Iniciatívy sa rýchlo ujali obe krajiny, predovšetkým však Južná Kórea vtedy vedená „slnečnou politikou“ Kim Dae Junga. Základný kameň položili v roku 2003 za vlády Roh Moo Hyuna a o rok neskôr priemyselný park ako spoločnú investíciu Kórejskej ľudovodemokratickej republiky a Kórejskej republiky slávnostne otvorili. Projekt bol výstavnou sieňou „slnečnej politiky“ a vnímal sa ako najvýraznejší úspech zbližovania týchto dvoch štátov.

Ísť za hranicu sa oplatí

Kaesong poskytuje juhokórejským firmám oveľa výhodnejšie podmienky, ako by ich čakali doma. Ide o plne infraštruktúrne vybavenú bezcolnú zónu s daňovým zaťažením iba na úrovni 10 až 14 percent, pričom na prvých päť rokov sa firmám udeľujú daňové prázdniny. KĽDR poskytla garancie na voľné používanie cudzej meny a kreditných kariet, ktoré sú inak v krajine zakázané. Rovnako od juhokórejských manažérov a supervízorov nepožaduje víza. Hlavná príťažlivosť Kaesongu však spočíva v nízkych mzdách severokórejských pracovníkov. Mesačné náklady na pracovníka sa dnes pohybujú na úrovni 70 – 80 USD, čo je iba zlomok nákladov na pracovníka v Južnej Kórei a polovica z pracovných nákladov v Číne. Výhodou sú tiež nízke prepravné náklady – zóna sa nachádza ani nie 70 km od Soulu – a ne­existujúca jazyková bariéra. Vláda Južnej Kórey sa navyše všetkým investorom zaručuje za poistenie politických rizík.

V súčasnosti sídli v Kaesongu 114 juhokórejských spoločností a zamestnaných je tam viac ako 40-tisíc pracovníkov z KĽDR. Toto číslo sa pritom každý týždeň zvyšuje a plán rozvoja ráta v roku 2012 s kapacitou 1 500 firiem a 350-tisíc zamestnancov. To už je skoro počet obyvateľov Bratislavy. Plány sú teda viac ako ambiciózne. Spoločnosti pôsobiace v Kaesongu patria do rôznych priemyselných odvetví a produkujú širokú paletu výrobkov, počnúc textilom a hračkami až po elektroniku a autosúčiastky. Spoločnou črtou je však náročnosť výroby na pracovné sily. Rozhodnutie malých a stredných podnikov otvoriť si výrobné haly v Kaesongu podporuje vláda Južnej Kórey aj prostredníctvom úverov.

Pracovné podmienky zamestnancov sú o niečo lepšie ako vo zvyšku Severnej Kórey. Minimálna mzda sa pohybuje na úrovni vyše 60 dolárov a v dolároch sa aj vypláca. Firmy tiež svojim severokórejským pracovníkom povinne platia sociálne poistenie a poskytujú 14 dní dovolenky ročne. Otázkou je, či zamestnanci celú mzdu aj dostanú. Napriek tomu, že zakladajúca zmluva Kaesongu jasne hovorí o priamom vyplácaní miezd v cudzej mene a v hotovosti zamestnancom, prax je taká, že firmy odovzdávajú mzdy severokórejskej vládnej inštitúcii s krkolomným názvom Ústredný špeciálny priamy všeobecný úrad (CSDGB) a až tá ich distribuuje. Vláda KĽDR to odôvodňuje nedostatkom zmenární v parku.

Certifikát kvality

Koncom septembra 2009 dosiahol Kaesong jeden zo svojich dosiaľ najväčších úspechov. Kórejská Obchodná a priemyselná komora udelila jednej z tamojších prevádzok vyrábajúcej obaly na jedlo certifikát kvality, ktorý prináleží iba spoločnostiam s chybovosťou produktov menšou ako desať k miliónu. Toto prestížne ocenenie má v celej Južnej Kórei menej ako 1 700 firiem a získať ho trvá 2 – 3 roky. V povedomí verejnosti sa tak Kaesong pomaly začína spájať nielen s lacnou pracovnou silou, ale aj s kvalitou.

Certifikát poukazuje na možnosti ďalšieho rozvoja medzikórejskej spolupráce. Pred vybudovaním parku sa objavovalo veľa hlasov, ktoré spochybňovali kvalitu výrobkov vyprodukovaných severokórejskými zamestnancami. Výrobky KĽDR sa všeobecne považujú za podradné a nekvalitné. Skúsenosti z Kaesongu však poukazujú na to, že ak majú severokórejskí pracovníci prístup k najnovším technológiám a motivujúce pracovné podmienky, sú rovnako produktívni a kvalitní ako hociktorí iní.

Jeden druhému natruc

Spolupráca dvoch Kóreí v Kaesongu zďaleka nie je taká harmonická, ako by sa na prvý pohľad zdalo. V decembri 2008 Severná Kórea významným spôsobom obmedzila počet povolených transportov cez hranicu, čím nechala mnoho firiem z Kaesongu tápať v neistote o budúcnosti projektu. Tomuto kroku predchádzala akcia juhokórejských aktivistov za ľudské práva, ktorí pomocou balónikov zhodili nad KĽDR tisíce letákov kritizujúcich Kim Čong Ila. Samozrejme, severokórejský režim to neváhal využiť ako zámienku na zhoršenie vzťahov s Južnou Kóreou. Neskôr, v marci 2009, sa na Kórejskom polostrove konalo spoločné vojenské cvičenie Južnej Kórey a USA, čo KĽDR viedlo k niekoľkodňovému uzavretiu hraníc a z Kaesongu vyhostili niekoľko stoviek juhokórejských manažérov. Vzťahy sa vrátili do normálu až v septembri. Ďalším široko medializovaným prípadom bolo marcové zatknutie juhokórejského pracovníka Hyundaiu za „urážku komunistických vodcov.“ KĽDR ho prepustila až po piatich mesiacoch zadržiavania, v auguste 2008, po návšteve generálnej riaditeľky koncernu.

Doteraz posledný problém sa objavil v júni 2009, niekoľko týždňov po údajných severokórejských jadrových pokusoch. Na plánovaných rokovaniach v Kaesongu oznámili predstavitelia KĽDR delegácii z Južnej Kórey svoju požiadavku na zvýšenie platov miestnych zamestnancov z dovtedajších 75 na 300 dolárov mesačne, čo sa rovná nárastu o 400 percent. Ak by severokórejskí predstavitelia na tejto sume trvali, projekt Kaesongu by s najväčšou pravdepodobnosťou definitívne stroskotal – Čína dokáže ponúknuť juhokórejským firmám desiatky tisíc voľných pracovníkov za oveľa výhodnejšiu mesačnú mzdu, v priemere asi za 150 dolárov. Zrejme aj to viedlo v septembri tohto roka KĽDR k ustúpeniu z tejto požiadavky. Tá bola zjavne iba odvetným krokom za tvrdšie politické postoje Južnej Kórey. Konečná dohoda tak počíta len s päťpercentným rastom miezd na obdobie do júla 2010.

Ďalším zaujímavým prvkom severokórejskej stratégie rozvoja Kaesongu je oznámenie o zdvihnutí ceny za prenájom pôdy z júna 2009. Pri otvorení priemyselnej zóny zaplatila Južná Kórea KĽDR nájomné za používanie pôdy na 50 rokov vo výške 16 miliónov USD. Požiadavka Severnej Kórey z júna tohto roku znie na 500 miliónov USD, čo druhá strana okamžite zamietla. Odvtedy KĽDR túto požiadavku nezopakovala.

Budúcnosť je otázna

Medzikórejská spolupráca prostredníctvom špeciálnej ekonomickej zóny v Kaesongu prešla tento rok zatiaľ najťažšími skúškami. Napriek mnohým nezhodám sa však situáciu podarilo ustáť a projekt napreduje ďalej. Kým v roku 2008 malo v priemyselnom parku svoje zastúpenie 69 firiem, dnes je to už 114 a ich počet ustavične rastie.

Budúcnosť Kaesongu závisí najmä od vnútropolitického vývoja v KĽDR a od vzťahov na polostrove. Dá sa predpokladať, že KĽDR bude aj naďalej pokračovať v trucovaní a vznášať prehnané finančné a iné požiadavky. Doteraz však vždy pod tlakom okolností ustúpili. Kaesong je totiž rovnako výhodný pre obe strany. Kým juhokórejské firmy pri zachovaní minimálnych prepravných nákladov získavajú mimoriadne lacnú pracovnú silu, Severná Kórea rieši svoj problém s nezamestnanosťou a otvára sa jej prístup k technologickému know-how. Hra, v ktorej obaja získavajú, nemá porazeného. Zdá sa, že obe strany to dnes chápu. KĽDR sa však čoraz viac začína obávať možných negatívnych vplyvov Kaesongu na svoj socialistický režim, a to môže byť pre budúcnosť priemyselného parku vážnou prekážkou.. Na Kórejskom polostrove sa veci menia zo dňa na deň, predvídať životnosť Kaesongu je preto doslova nemožné...

Facebook icon
YouTube icon
RSS icon
e-mail icon

Reagujte na článok

Napíšte prosím Váš text.

Blogy a statusy

Píšte a komunikujte

ISSN 1336-2984