Peniaze na verejnú dlžobu hľadať doma
Pojmy verejný a zahraničný dlh sa veľmi často navzájom nesprávne zamieňajú. Kým verejný dlh je súčet všetkých finančných prostriedkov, ktoré je štát a jednotlivé jeho administratívne časti dlžný svojim veriteľom, zahraničný dlh sa vzťahuje iba na veriteľov spoza hraníc.
Vysoký verejný dlh je problém, o tom nie je nutné viesť žiadne debaty. Človeku, ktorý je dlžný viac peňazí, ako je za rok schopný zarobiť, sa určite nedýcha dobre. Rovnako je to so štátmi. Rozhodujúcou otázkou je však skladba tohto dlhu. Komu je štát dlžný? Ak ide o domáci dlh, situácia je vážna, ale nie kritická. Domáci dlh je čosi, ako keď sú rodičia dlžní peniaze svojim deťom. Dlh je dlh, ale s deťmi sa zväčša dá dohodnúť. Horšie je to, ak si požičiate od susedov.
Zahraničný dlh je problém Už fakt, že sa so žiadosťou o pôžičku obraciate na suseda, je dôkazom toho, že doma niečo nie je v poriadku. Buď chýbajú financie, alebo vám deti jednoducho nechcú požičať. Ak existujú voľné zdroje doma, treba ich využiť. Mnohé krajiny však toto šťastie nemajú a boli nútené vziať si úvery v zahraničí.
Na jednej strane je zahraničný dlh bežnou súčasťou akejkoľvek fungujúcej trhovej ekonomiky a za normálnych okolností predstavuje problém iba pre rozvojové krajiny s nestabilnou štruktúrou hospodárstva. V podmienkach hospodárskej krízy sa však môže stať nočnou morou aj pre malé krajiny s jednostranne orientovanou štruktúrou vývozov. A aj keď nie okamžite, tak o niekoľko rokov, keď bude dlh treba splácať. Pri domácom verejnom dlhu je rizík podstatne menej: odpadá kurzové riziko, dlh je zväčša diverzifikovaný medzi mnoho veriteľov a v prípade omeškania so splácaním sa štát nevystavuje vysokému riziku straty kredibility v zahraničí.
Západné krajiny trápi svedomie
Pri pojme zahraničná zadlženosť bežnému človeku okamžite príde na um Afrika. Čierny kontinent sa notoricky uvádza ako príklad najzadlženejšieho regiónu sveta s bezvýchodiskovou situáciou. Koloniálna minulosť, korupcia a stotožnenie osoby vládcu so štátom sú iba niektoré z faktorov, ktoré viedli k premršteným pôžičkám zo zahraničia. Splátky dlhov v mnohých krajinách prevýšili príjmy z exportov, čím sa de facto zablokovali akékoľvek iné vládne investície. Veľká časť pôžičiek navyše netransparentne skončila vo vreckách vlád. Príklad, ktorý rozhodne nie je hodný nasledovania.
Pozícia Afriky však už nie je taká zlá, ako bola v minulosti. Pohľad na aktuálne analýzy vývoja zahraničného dlhu v Afrike hovorí jasne: kým začiatkom tretieho tisícročia sa africký zahraničný dlh pohyboval na úrovni 62 percent celokontinentálneho hrubého domáceho produktu, dnes je to necelých 25 percent. K tomuto povšimnutiahodnému úspechu pomohol africkým krajinám predovšetkým tlak hviezd hudobného neba (Bob Geldof, Bono a ich projekt Live 8), a najmä iniciatíva Vysoko zadlžených chudobných krajín (HIPC), v rámci ktorej sa 34 africkým krajinám odpúšťa väčšina dlhovej služby. Západné krajiny zrejme trápi svedomie. Mnoho iných regiónov totiž toľko šťastia nemá.
Zadlženosť vo svete nás prevyšuje
Najzadlženejším rozvojovým regiónom sveta je dnes podľa Konferencie OSN pre obchod a rozvoj (UNCTAD) stredná a východná Európa. Prekvapenie? Sotva. Dokonca ani krajiny Spoločenstva nezávislých štátov nedosahujú taký podiel zahraničného dlhu na HDP ako stred Európy. Väčšina dlhu síce leží na pleciach súkromných spoločností, zahraničný dlh je však sám o sebe nezdravý. Najmä ak vnútri ekonomík stále existujú voľné zdroje (a ony existujú). Vysokú zadlženosť vykazujú hlavne pobaltské štáty či Maďarsko. Prečo hospodárske subjekty na čele so štátom siahajú po zahraničnom kapitáli, ak je k dispozícii aj doma? Častým dôvodom je, že domáci kapitálový trh nie je v reálnom čase schopný naakumulovať také veľké jednorazové úvery, aké štáty miestami potrebujú. Okrem toho zahraničné banky ponúkajú často omnoho výhodnejšie podmienky na získanie úverov. Netreba však zabúdať ani na vplyv transnacionálnych korporácií a medzinárodných finančných inštitúcií a odpoveď je jasná.
Sociálny systém nestavať na cudzine
Ak sa slovenská vláda rozhodla zvýšiť zadlženosť krajiny, ktorá sa v súčasnosti podľa údajov Svetovej banky vyšplhala na 53,3 miliardy dolárov, voľné zdroje by sa mali hľadať predovšetkým doma. Samozrejme, v rozumnej miere sú prijateľné aj pôžičky zo zahraničia, ale netreba na nich budovať sociálny štát. Sociálny štát založený na peniazoch z cudziny je štát financovaný na úkor budúcnosti našich detí. Vyhnúť sa tomuto modelu však nebude vôbec jednoduché. Nemálo financií sme totiž jednoducho vyviezli von: časť prostredníctvom zahraničných majiteľov bánk, ktorí sťahujú z našej krajiny likviditu a nemalú časť kapitálu prostredníctvom dôchodcovských správcovských spoločností. Za toto rozhodnutie, žiaľ, zaplatíme nemalú čiastku. Pravda, to už tých, ktorí za to môžu, nemusí zaujímať. Zaplatíme to my, nie oni.
