Odpoveď iránskych mulahov na sankcie
Únia nedávno vyhlásila rigorózne trestné sankcie ako následok pokračovanie iránskeho atómového programu spojeného s možnou výrobou atómovej bomby. Na odplatu Irán nebude svoje medzinárodné obchody viac odvíjať v eurách ani v dolároch. Postihne to predovšetkým trh s ropou.
Koniec obchodu so špinavou menou?
Viceprezident Mohamed Reza Rahimi sa vyslovil za zákaz reklamy výrobkov z Nemecka, Veľkej Británie , USA a južnej Kórei. Zdôraznil, že tovar „nepriateľov“ dovezený do Iránu sa zdaní vysokou tzv. trestnou daňou. Zatiaľ ale neurčili presný termín, kedy tieto opatrenia vstúpia do platnosti.
Iránsky viceprezident označil európsku menu a americký dolár za „špinavé meny“ a vyzval podnikateľov, aby všetky obchodné aktivity robili v budúcnosti len v menách spriatelených štátov. Zdôraznil, že Irán bude dovážať z EÚ podstatne menej tovarov ako dosiaľ.
Spor s Iránom sa tak dostáva do novej fázy stupňujúceho sa napätia. Únia sa nedávno rozhodla pre sankcie a trestné opatrenia proti Teheránu, ktoré sú namierené proti odvetviam energetiky, financií a dopravy. Striktne zakázala aj investície do ropného a plynového priemyslu v krajine. Takto chcelo medzinárodné spoločenstvo dosiahnuť, aby sa Irán opäť vrátil k rokovaniam o svojom jadrovom programe.
Biznis je biznis
Európska únia, ale najmä Spojené štáty americké a Izrael tvrdia, že Teherán, ovládaný islamskými duchovnými, pod zámienkou mierového využívania atómovej energie tajne pracuje na výrobe zbraní hromadného ničenia. To sa však zatiaľ nepodarilo spoľahlivo dokázať. Dokonca ani spravodajské služby USA nie sú o tom jednoznačne presvedčené. V tejto súvislosti treba pripomenúť, že Američania klamali už v prípade Iraku, keď ho vojensky prepadli na základe vymysleného tvrdenia, že diktátor Saddám Husajn vlastní ničivé biologické zbrane.
EÚ reagovala na vyhlásenie Iránu bez prehnaných emócií, označila ho za obvyklú rétoriku. Ak však opatrenia Teheránu vstúpia do platnosti, tak to otrasie európskou ekonomikou viac ako Únia priznáva. Veď v roku 2009 nakúpil Irán výrobky z EÚ za 10,4 miliardy eur.
Aj najsilnejšia európska ekonomika – nemecká – by týmto prístupom Teheránu nebola vôbec nadšená. Nemecko už tradične patrí medzi najdôležitejších obchodných partnerov islamskej republiky. Veľké koncerny ako BASF či Siemens tam vyvážajú najmä strojové a chemické výrobky. Ich približná hodnota predstavuje ročne okolo 3,7 miliardy eur.
Naproti tomu dovoz iránskych výrobkov do NSR vlani dosiahol len hodnotu 538 miliónov eur. A tak spolková kancelárka Angela Merkelová bude musieť v zákulisí oficiálnej politiky Berlína zohľadňovať aj záujmy nemeckej ekonomiky, ktorá už v minulosti neraz ukázala, že ich vie veľmi agresívne presadzovať.
Autor je publicista, pôsobí v Slovenskom tlačovom centre v Nemecku
