Absolventi bez práce - čia je to vina?
Absolventi, najmä z vysokých škôl, sa stali v lete dobrou témou uhorkovej sezóny pre novinárov. Večná téma uplatniteľnosti absolventov sa dostáva ešte viac do popredia v súvislosti s recesiou našej ekonomiky. Tradičné problémy stredoškolákov sa začínajú týkať aj vysokoškolákov. Zrazu už ani odísť nie je kam, pretože podobné problémy má celá Európa. A tak sú šťastní tí, ktorí pracovali už počas školy, majú nejakú prax, prípadne vyštudovali vyhľadávaný odbor, čiže nejaký technický smer. Tí ostatní chodia po pohovoroch a zamestnávatelia si majú z čoho vyberať. Nehovoriac o tom, že klesli aj platové požiadavky absolventov.
Trochu zdravého rozumu pri podpore škôl by nezaškodilo. Zamestnávatelia vedia definovať, koľko budú potrebovať zamestnancov. (Aspoň v priemyselných odvetviach ako automobilový či elektrotechnický priemysel.) Štát, respektíve vyššie územné celky (VÚC) zasa vedia, koľko kapacít majú na školách. Ďalej už zostáva len správne podporiť žiadané odbory a dať limity na prijímanie študentov. A tak gymnáziá nebudú prijímať takých žiakov, ktorí na to nemajú, a tí sa namiesto toho vyučia odbor, ktorý ich uživí. Kvalita vzdelávania a pripravenosť stredoškolákov na vysoké školy sa tým zvýši. Aké ľahké, a predsa tak ťažko realizovateľné. Pretože keď už je raz niečo tak zle nastavené ako naše stredné školstvo, ťažko sa to dáva do poriadku...
Vysokoškoláci sa uplatnia, stredoškoláci budú mať problémy
S vysokými školami je to iné. Tam plánovanie už veľký zmysel nemá a je naozaj na každom študentovi, aby si zvolil povolanie, ktoré ho bude zaujímať a bude sa ním vedieť uživiť. Podľa prieskumu Ústavu informácií a prognóz pri ministerstve školstva je v priemere 75 percent absolventov spokojných s výberom školy a študijného odboru. Z prieskumu ďalej vyplynulo, že vysokoškolsky vzdelaní ľudia málokedy končia dlhodobo na úradoch práce a radšej dočasne prijmú nízko kvalifikované miesto. To môžeme považovať za dobrú správu najmä pre verejné financie aj v tomto, pre absolventov vysokoškolského štúdia ťažkom, lete.
Stredoškoláci začnú napĺňať úrady práce až v septembri. Teraz majú leto na to, aby si rozmysleli, či chcú pracovať alebo ďalej študovať. Avšak podľa súčasnej situácie na trhu práce sa dá predpokladať, že čo najviac z nich sa pokúsi študovať na niektorej vysokej škole. Tento fakt môžeme hodnotiť dvojako: pozitívne, pretože si potenciálne zvýšia kvalifikáciu, ale aj negatívne, lebo ak nedokončia ani bakalárske štúdium, vlastne len oddialia problém svojho uplatnenia na trhu práce a peniaze vynaložené na ich vzdelávanie môžeme potom nazývať utopenými nákladmi, teda takými, ktoré sa nijako v ekonomike nevrátia. Ďalšie riziko, ktoré môže nastať, je, že vysoké školy znížia ešte viac kvalitu štúdia, a týchto študentov si udržia. V tom by im však mali zabrániť mechanizmy súvisiace so získavaním akreditácií a ďalšími limitmi podľa vysokoškolského zákona.
Pomôže nový zákon o odbornom vzdelávaní?
Čo teda s absolventmi stredných a vysokých škôl? Vzdelávanie a trh práce nie sú dve separátne záležitosti, ale spojené nádoby. Ak školstvo nie je schopné pripraviť ľudí do praxe, trh práce ich nedokáže absorbovať. Ignorovaním tohto problému ekonomika stráca. Nezamestnaný je pre ekonomiku čistá strata, a to dokonca dvakrát – povinne neodvádza žiadne odvody, neplatí priame dane a ešte aj poberá dávky v hmotnej núdzi. Nehovoriac o ďalších stratách, ako je strata, v prípade absolventov doslova nebudovanie pracovných návykov a zručností. A pritom ide len o to, aby boli aj školy, aj zamestnávatelia motivovaní spolupracovať. Od septembra má platiť nový zákon o odbornom vzdelávaní, ktorého cieľom má byť podľa predkladacej správy „zavedenie motivačných kritérií na vstup zamestnávateľov a zamestnávateľských zväzov do odborného vzdelávania a prípravy“. Zákon zároveň vytvorí priestor na vstup súkromného investičného kapitálu do odborného vzdelávania a prípravy. S jeho aplikáciou sa však ešte len začne, a tí, ktorí už teraz kráčajú na úrady práce, si budú musieť pomôcť najmä sami. Tých sa ešte stále budú týkať nástroje aktívnej politiky trhu práce, najmä prax u zamestnávateľov za príspevok na úrovni životného minima a rekvalifikácie s otáznou efektivitou z pohľadu uplatnenia na trhu práce. Budeme teda ešte dlho doplácať na nesúlad ponuky a dopytu na trhu práce a nespoluprácu školstva a zamestnávateľov.
