Slovenský ôsmy div sveta
V poslednom období sa nám roztrhlo vrece s medzinárodnými uznaniami pre naše prírodné krásy a historické pamiatky. Najprv zápis Levoče do svetového dedičstva UNESCO, potom postup Štrbského plesa do semifinále výberu siedmich prírodných divov sveta. Máme v zozname zapísaných už päť kultúrnych pamiatok a dva prírodné celky. A to sme malá päťmiliónová krajinka. Svet si nás všíma. A čo my?
Uznanie nám vyjadrili odborníci i laická verejnosť. V prípade UNESCO išlo o 21-členný výbor zasadajúci v Seville. Naopak, voľba prírodných divov sveta je projektom, v ktorom môže hlasovať každý jeden občan zemegule s prístupom na internet. Koľko ľudí asi muselo zahlasovať za Štrbské pleso, aby sa spomedzi 450 miest dostalo medzi TOP 77? Ak vezmeme do úvahy, že za každým hlasom sa skrýva konkrétny človek, je to aj potenciálny návštevník Slovenska.
Ponúkajme aj niečo iné ako autá
Takéto vyznamenanie pre Slovensko by mohlo byť jedinečnou šancou otvoriť oči našim autoritám, aby začali uvažovať, či nemôže Slovensko ponúknuť aj niečo iné ako lacné autá nižšej strednej triedy. Hlasovanie bude prebiehať až do roku 2011. Dva roky, ktoré sú ideálnou príležitosťou spropagovať Slovensko a Tatry napríklad v duchu hesla „Príď si pozrieť svojho favorita na div sveta“. Keď naši západní susedia vedia predať ako atrakciu obyčajnú pekáreň (www.haubis.at) natoľko, že pri nej nie je možné cez víkend zaparkovať, prečo by sa na Slovensku nedal spropagovať potenciálny div sveta? Odpoveď by sa asi dala hľadať v duchu hlavolamu na spôsob „nájdi päť rozdielov“. Prečo sú parkoviská pred Rakúskymi atrakciami plné, prečo k nim prichádzajú návštevníci bez rozdielu veku, pohlavia, a sociálneho statusu, a prečo je u nás prázdno? Odpovedí sa črtá hneď niekoľko. Nielen celé Rakúsko, ale aj blízke okolie Bratislavy je zaplavené plagátmi upozorňujúcimi na jednotlivé Rakúske regióny. Žiarivé pútače v slovenčine pozývajúce do Dolného Rakúska sa usmievajú na Bratislavčanov zo všetkých strán. Nehovoriac o tom, že takmer pri každom výletnom cieli čaká na vás odporúčanie, kde sa dá dobre najesť, vyspať a prípadne aké ďalšie atrakcie je možné navštíviť v blízkom okolí. Plus skvelý projekt karty Niederösterreich, ktorá vám umožňuje za 40-eurový ročný paušál navštíviť približne 250 atraktívnych miest v Dolnom Rakúsku. To všetko buď bezplatne, alebo za výrazné zľavy. Na zozname sú múzeá, hrady, záhrady, ale aj kúpaliská či lyžiarske strediská.
Samo od seba to nepôjde
Všetky tieto dôvody majú jeden spoločný menovateľ: podpora zo strany štátu i rozvojové a motivačné projekty zo strany štátnych agentúr zameraných na rozvoj cestovného ruchu. Nemožno predsa čakať, a už vôbec nie v krajine, kde súkromné podnikanie funguje sotva dvadsať rokov, že sa Tatranci sami od seba zoberú, napíšu nápaditú koncepciu propagácie regiónu a rozvoja cestovného ruchu, a sami sa spropagujú v zahraničí. Veď ani náš preslávený a šrotovnými príspevkami dotovaný automobilový priemysel sa nezačal budovať sám od seba. Nerobíme niečo nesprávne, ak krajina s najväčším počtom minerálnych prameňov na kilometer štvorcový, s piatimi zápismi v UNESCO a kandidátom na div sveta nerobí pre cestovných ruch a svoju propagáciu nič viac, ako to, že občas urobí prezentáciu na zahraničnom veľtrhu či EXPO, nakrúti nič nehovoriaci spot, či kde-tu zorganizuje infocestu pre pár novinárov? Iste, cestovný ruch nie je odvetvie, ktoré sa dá vybudovať za rok či dva, možno dokonca ani za desať. Ale čo, ak nie práve takéto príležitosti, by malo byť hnacím motorom, aby sme si uvedomili cenu našej krajiny, prírody a pamiatok, a začali riadne uvažovať nad tým, ako túto hodnotu premeniť aj na trhovú, prinášajúcu financie a pracovné miesta? To všetko v spojení s pocitom sebarealizácie ľudí, ktorí v oblasti cestovného ruchu môžu nájsť svoje uplatnenie. A možno by sme časom na bratislavských električkách našli aj niečo iné ako turecké Pamukkale či Dolnorakúsku vínnu cestu.
Autorka pracuje v oblasti cestovného ruchu
