Nad Sky Europe sa zlietajú supy
Sky Europe má problémy, to je jasné. Zhabané lietadlá, platby v hotovosti a naposledy aj ochrana pred veriteľmi. K tomu veľmi silná medializácia, ktorá určite leteckej spoločnosti nepomáha. Či sa podarí problém ustáť, je veľmi neisté. Jedno však isté je: konkurencia si už brúsi zuby. Ak by sme chceli byť trošku konšpiratívni, mohli by sme tvrdiť, že niekomu táto situácia viac ako vyhovuje.
O spoločnosti SkyEurope Airlines sa v slovenských médiách v poslednom čase toho popísalo nemálo. Faktom však je, že sa v týchto článkoch a výstupoch našlo množstvo nepresností. Typickým a možno najlepším príkladom je článok denníka SME pod názvom „SkyEurope zbankrotoval“, čo bolo zavádzajúce, pretože spoločnosť v skutočnosti neskrachovala, ale požiadala o ochranu pred veriteľmi. Spoločnosť od svojho založenia v roku 2001 pomohla rozvinúť letectvo na Slovensku nielen vďaka novým destináciám, ale primárne v dôsledku nízkonákladovej politiky (treba si uvedomiť, že Slovenské aerolínie boli založené len na politických princípoch, Air Slovakia BWJ prevádzkovala len hŕstku liniek a Tatra Air v tom čase už neexistoval). Pre potenciálnych cestujúcich to znamenalo výrazné zníženie cien leteniek a možnosť za menej peňazí vidieť viac a v mnohých prípadoch prispelo aj k presedlaniu z pomalšieho druhu dopravy na rýchlejšiu – leteckú dopravu.
SkyEurope je nízkonákladová spoločnosť so sídlom v Bratislave a základňami na letiskách v Prahe, Viedni a Bratislave. Lietadlový park pozostáva z ôsmich Boeingov 737 (verzie 300 – ex United Airlines), verzie 500 (dry lízované od lotyšskej spoločnosti Fly Lal Charters) a verzie 700, pričom spoločnosť rokuje aj o zavedení ďalších dvoch lietadiel typu Boeing 737-300, ktoré donedávna prevádzkovala nemecká nízkonákladová spoločnosť Air Berlin a ktoré už majú slovenské registračky a čakajú v Budapešti. Zavedenie týchto posledných dvoch kusov, ktoré by umožnili prevádzkovať všetky linky vo vlastnej réžii, sa však v dôsledku finančnej situácie spoločnosti, a najmä preto, že SkyEurope musia platiť svojim dodávateľom „na ruku“, odkladajú.
Napriek výrazne rastúcemu záujmu však spoločnosť nikdy nedosiahla zisk, čo na začiatku ani manažment, ani akcionárov neznepokojovalo, pretože letectvo je finančne náročné a je veľmi zriedkavé, aby bola akákoľvek spoločnosť v prvých rokoch fungovania zisková. Tým skôr, ak vyrástla na zelenej lúke. Spoločnosť sa ďalej rozvíjala, ale finančné prostriedky sa začali míňať a zo spoločnosti sa začal stávať veľký dlžník.
Dôvodov, prečo sa spoločnosť dostala do zlej finančnej situácie, je niekoľko. Dôležitým prvkom je aj mentalita zákazníkov. V krajinách strednej Európy sa ľudia ešte nenaučili využívať leteckú dopravu tak výrazne ako v západnej Európe alebo severnej Amerike. Dôsledkom tohto faktu je, že ľudia chcú často lietať len za „babku“, ale nízke ceny leteniek by pre spoločnosť neboli ziskové. SkyEurope okrem slovenského trhu vo svojich počiatkoch expandoval aj na poľský a maďarský a tieto bázy manažment spoločnosti zrušil neskôr. Ďalším faktorom boli „veľké oči“ a masívna plánovaná expanzia. Spoločnosť mala do roku 2011 prevádzkovať (niektoré lízované, iné vlastné) 32 úplne nových lietadiel typu Boeing 737-700. Aj keď ich prevádzka je ekonomickejšia, majú nižšiu spotrebu paliva, menej emisíí, ich zaobstarávacia cena je neporovnateľne vyššia ako pri starších modeloch. SkyEurope navyše začal lietať s 30-miestnymi Embraermi 120ER a presedlanie na 133-miestne Boeingy 737-500 a potom na 149-miestne Boeingy 737-700 bol priveľký skok. Navyše, skúšanie neperspektívnych liniek ako Praha – Viedeň, Praha – Bratislava a iné bol drahým omylom. K tomu treba prirátať nestabilitu na finančných trhoch, ale aj ustavičné kolísajúce ceny paliva, rastúcu konkurenciu, spoluprácu s americkými bankami a vytvorenie drahej bázy vo Viedni – a spoločnosť sa začínala topiť v problémoch.
Nechcený mediálny priestor
Prvý väčší, badateľnejší problém sa ukázal v januári 2009, keď si lízingová spoločnosť GECAS vzala späť svojich šesť lietadiel (v skutočnosti im SkyEurope už skôr vrátil ďalšie), nasledovaná spoločnosťou Chishima Real Estate, ktorá si zobrala ďalšie lietadlo, čím sa vlastný lietadlový park zredukoval z 15 lietadiel na štyri. Šťastím v nešťastí bolo, že sa to stalo v zimnej sezóne, keď je letov menej a menší je aj dopyt po lietaní, takže spoločnosť dokázala tieto straty nahradiť lietadlami iných dopravcov na wet-lease báze. To znamená, že si prenajala lietadlá aj s posádkami a údržbou od iných spoločností – napríklad od bulharských aerolínií Bulgaria Air, chorvátskych Dubrovnik Airline, ale aj slovenskej Air Slovakie.
Potom sa začala dostávať častejšie na stránky novín a pozornejšie si ju začali všímať aj jej partneri, voči ktorým mala stále narastajúce záväzky. Treba však pripomenúť, že spoločnosť zápasila s problémami oveľa skôr – v lete im na letisku v Manchestri nechceli pustiť lietadlo, kým neuhradí aspoň časť svojich faktúr. Veľké problémy s likviditou firmy dohnali manažment až k rozhodnutiu podať žiadosť o ochranu pred veriteľmi na slovenskom súde.
Ochrana pred veriteľmi nie je bankrot
Ochrana je štandardný, vo svete využívaný nástroj – v leteckej doprave ho v poslednom čase napríklad využila americká spoločnosť Delta Airlines, ktorá sa spája s Northwest Airlines a vytvára najväčšiu leteckú spoločnosť na svete. Fúzia by však nebola možná, ak by spoločnosť neprešla reštrukturalizáciou, ktorá by zase nebola možná, ak by všetci veritelia žiadali plné splnenie svojich pohľadávok. Podobnou cestou sa snaží uberať aj SkyEurope. Podľa slovenského práva môže ochrana pred veriteľmi trvať maximálne deväť a pol mesiaca, keď firma, zjednodušene povedané, začína od nuly. Po uplynutí tohto času, prípadne aj skôr, ak sa spoločnosti podarí reštrukturalizácia, sa staré dlhy znova vracajú. No ak je reštrukturalizácia úspešná, napr. je evidentné, že sa znížia náklady firmy a urobí ju konkurencieschopnejšou pre investorov, je veľká šanca, že sa dlžník dohodne so svojimi klientmi na znížení dlhov, pretože ani partneri nemajú záujem na krachu dlžníka, keďže by vznikla menšia šanca na úspešné vymáhanie dlhov (viď napr. Slovenské aerolínie).
Inými slovami, a teraz odhliadnuc od množstva interných a externých faktorov, ktoré SkyEurope dopomohli sa dostať do tejto situácie, ešte to nemusí znamenať koniec firmy. Spoločnosť ponúka lety podľa platného letného letového poriadku (ktorý platí do 24. októbra 2009) a aj ich uskutočňuje. K zadržanie lietadla na parížskom letisku Orly nepochybne prispeli aj články v novinách, ktoré informovali o bankrote spoločnosti, pričom bankrot a ochrana pred veriteľmi sú dve odlišné veci. Je otázne, do akej miery je zadržanie v súlade so zákonom, pretože záleží na dátume, ktorý je na povolení francúzskeho súdu. Ak to bolo neskôr, ako rozhodol slovenský súd o ochrane pred veriteľmi, tak by išlo o neoprávnené zadržiavanie majetku spoločnosti. Ako príklad, že spoločnosť sa nevzdáva, možno poukázať na fakt, že naďalej ponúka svoje služby a stále plánuje doviezť dve bývalé lietadlá od spoločnosti Air Berlin. Situáciu spoločnosti však komplikuje zadržané lietadlo na letisku v Paríži, ktorého vrátenie je zatiaľ plánované najskôr na utorok 7. júla, ako aj fakt, že druhé lietadlo bolo na tom istom letisku neúmyselne poškodené pozemným personálom. Ďalším problémom pre spoločnosť je aj konkurencia, ktorá sa pokúša vyťažiť maximum z krízy, v ktorej sa SkyEurope zmieta. Typickým príkladom je maďarsko-poľský nízkonákladový prepravca (najväčší v strednej a východnej Európe) Wizzair, ktorý v Prahe otvoril novú bázu a na mnohých linkách je priamym konkurentom SkyEurope. Wizzair začína lietať aj na Slovensko a znovu sa stáva priamym konkurentom SkyEurope na linke z Ríma do Bratislavy. Aj keď sa to môže zdať ako jeden z posledných klincov do rakvy spoločnosti, treba si povedať staré známe: letecká spoločnosť SkyEurope Airlines je v kríze, ale ešte nie je mŕtva. Pripomína mi to jeden citát: „It is not over, until the fat lady sings“.
SkyEurope má možnosť získať nových investorov, aj keď v čase svetovej finančnej krízy (ktorú najmä médiá preceňujú a negatívne ovplyvňujú psychiku ľudí) to bude zložitejšie, ale nie nemožné. SkyEurope by to malo urobiť čo najskôr, pretože posledné problémy jej kazia imidž, ktorý si budovala od roku 2001 (vlani SkyEurope vyhlásili za tretí najlepší low-cost v strednej Európe) a finančne silnejšia konkurencia sa už pripravuje na krach SkyEurope.
Uspokojiť (oprávnene) nervóznych veriteľov a nestratiť úplne už aj tak naštrbenú dôveru zákazníkov a partnerov nebude vo „svetle reflektorov“ vôbec jednoduché. Celý prípad však ukazuje jedno: sila médií dokáže zázraky. Nielen na poli politickom, ale aj v podnikaní. V dobrom aj zlom. Bez ohľadu na pravdu.
