Francúzi proti forme reformy
Vláda Nicolasa Sarkozyho prišla v roku 2007 zo zákonom o zodpovednosti univerzít, ktorého hlavným cieľom je dať univerzitám autonómnosť v spravovaní finančných prostriedkov, riadení ľudských zdrojov a nakladaní so svojím majetkom. Výsledkom týchto zmien má byť vyššia atraktivita univerzít, lepšie hospodárenie a lepšie výsledky v oblasti medzinárodného výskumu. Realizácia týchto zámerov už vyše roka mobilizuje odbory a študentské organizácie v celom Francúzsku. Posledné protesty sa konali prvý marcový týždeň vo viacerých veľkých univerzitných mestách po celom Francúzsku a zúčastnili sa ich tisícky študentov a zamestnancov univerzít.
Hlavným dôvodom, prečo Francúzi vyšli do ulíc, je zavádzanie konkurencie do vzdelávacieho systému ako aj zmena postavenia učiteľov a výskumníkov. Postupné zavádzanie zákona o zodpovednosti univerzít, ktoré sa má udiať v priebehu piatich rokov, totiž umožní školám nakladať zo svojím majetkom samostatne a zároveň chce odlíšiť dobré a zlé univerzity prostredníctvom zmeny financovania. Reforma tiež urobí zo škôl podnikateľov, pretože budú môcť nakladať so svojím majetkom samostatne. Pravdou je, že francúzsky vzdelávací systém potrebuje zmenu. Podobne ako u nás, aj Francúzi zápasia so stále nižšou vzdelanostnou úrovňou absolventov univerzít, s vysokou nezamestnanosťou mladých, vzdelaných ľudí a aj stále náročnejšími požiadavkami zamestnávateľov. Kritériá, ktoré chce vláda použiť na zlepšenie situácie, však budú mať podľa socialistov a študentských syndikátov skôr opačné účinky. Reforma podľa nich urobí z bohatších škôl ešte bohatšie a z menej atraktívnych ešte chudobnejšie.
Podľa študentskej organizácie UNEF (Union Nationale des Étudiants de France) si výskum budú môcť dovoliť napríklad iba veľké univerzity, zatiaľ čo tie ostatné sa budú musieť zamerať na prijímanie ďalších študentov a na vyučovanie. Po novom bude totiž mať 20-percentnú váhu pri prideľovaní finančných prostriedkov práve úspech na poli vývoja a výskumu, a teda počet publikovaných odborných článkov. Univerzity vo Francúzsku sú financované prostredníctvom štátnych dotácií, pričom doteraz o ich výške rozhodoval počet študentov, zameranie univerzity a jej rozloha. Po novom bude 20 percent dotácie tvoriť úspešnosť študentov na trhu práce po ukončení školy a počet publikovaných odborných článkov. Ďalších 60 percent dotácie bude závisieť od počtu študentov zúčastnených na skúške. Vo Francúzsku sú najmä školy humanitného zamerania známe tým, že veľa študentov počas semestra školu opúšťa a na skúškach sa už nezúčastňujú, čo univerzitám spôsobuje zvýšené náklady za študentov, ktoré sa im tak podľa nového kritéria nikto nezaplatí.
Preto UNEF považuje viaceré kritériá za nebezpečné a neobjektívne. Podľa nich napríklad to, koľko študentov sa uplatní po skončení univerzity na trhu práce, nie je problém univerzity. „Za nezamestnanosť nie sú zodpovedné univerzity,“ uvádza UNEF vo svojich materiáloch. Celá reforma podľa UNEF bude viesť k permanentnému nedostatku finančných prostriedkov na školách a prehlbovaniu rozdielov medzi nimi. To by podľa UNEF viedlo k tomu, že hodnota titulu nebude závisieť nie od toho, čo, ale na ktorej konkrétnej univerzite niekto vyštudoval.
Okrem toho vláda na tento rok ohlásila prepustenie 900 vyučujúcich na univerzitách, čo sa za posledných 15 rokov doteraz nestalo. Po rokovaniach s ministerkou Valérie Pécressovou sa odborom podarilo dosiahnuť aspoň prísľub, že v nasledujúcich rokoch sa prepúšťať nebude, ale aj tak trvajú na tom, aby bolo zrušené aj súčasné rozhodnutie prepustiť spomínaných 900 zamestnancov. Navyše, študenti z UNEF tvrdia, že už teraz je na univerzitách málo vyučujúcich a požadujú prijať na univerzity ročne 2 500 pracovníkov.
Ďalším výrazným problémom reformy vzdelávacieho systému v Francúzsku je zmena postavenia vyučujúcich - výskumných pracovníkov na vysokých školách. V súčasnosti majú povinnosť odučiť ročne 192 hodín, po prechode právomocí na rektora univerzity by o časovom fonde mal rozhodovať práve on. Pritom viac hodín by mali odučiť napríklad tí, ktorí dosahujú slabšie výsledky vo výskume, tieto hodiny by navyše mali byť zadarmo. Učenie tak bude považované za trest a k odborníkom sa bude pristupovať apriori ako k lenivcom, ktorým sa nechce robiť výskum, tak musia aspoň učiť.
Celé Francúzsko sa momentálne nachádza v situácii, ktorá si reformy v mnohých smeroch vyžaduje a školstvo je jednou z nich. Samozrejme, nemôžeme ho porovnávať so školstvom aké je na Slovensku, avšak pokiaľ ide napríklad o základné vybavenie učební, to sa veľmi podobá tomu nášmu a využitie informačných technológií je tu hádam v mnohých prípadoch ešte slabšie. Aj to svedčí o tom, že francúzsky konzervativizmus, odpor k zmenám a protesty proti akýmkoľvek reformám bude potrebné prelomiť a začať sa na veci dívať trochu pokrokovejšie. Chybou však bude aj to, ak sa tu začnú aplikovať reformy len preto, aby bola zmena, lebo dosť ľahko sa môže stať, že to bude zmena k horšiemu, ako napríklad v prípade snáh o zmenu financovania a podmienok na univerzitách.
