Niet nad demokratický imperializmus

Prišiel deň D a začali sa voľby. Účasť má byť hojná, pretože ide o veľa – o budúcnosť krajiny, ktorá stojí na rázcestí. K dispozícii sú dvaja kandidáti: súdruh Kain a súdruh Obava. Prvý je zástanca tvrdej línie. Je presvedčený, že na prehnitý Západ a všetkých ostatných nepriateľov, ktorí nám závidia blahobyt a slobodu, by sme mali zaútočiť čo najrýchlejšie a čo najrazantnejšie – hoci aj s použitím jadrových zbraní. Súdruh Obava je umiernený, ale zároveň aj progresívny. Myslí si, že s tým blahobytom a slobodou to v prípade obyčajných obyvateľov nie je najlepšie a preto požaduje zmenu. Vo vzťahu k svetu je však presedčený, že predsa len žije v tej najlepšej možnej krajine a preto treba demonštrovať silu. Kým sa obaja dopracovali ku skutočnosti, že sa stali oficiálnymi kandidátmi na prezidenta, prešli ťažkými skúškami. Vyberali ich totiž volitelia, čiže súdruhovia s najväčšími zásluhami a prínosom pre celú spoločnosť. Súdruhovia, ktorí najlepšie vedia, čo je pre všetkých dobré, sú chvalabohu nároční, takže kandidáti museli preukázať schopnosť zozbierať čo najviac bodov od podnikov a iných ekonomických subjektov, za ktoré môžu robiť predvolebnú kampaň. A darilo sa im. Nikdy predtým sa nikomu nepodarilo nazbierať toľko veľa bodov, aj keď je ekonomika v kríze. Po ťažkých bojoch, počas ktorých mysleli len a len na krajinu a občanov, sa pred nich pred niekoľkými mesiacmi konečne mohli postaviť a začať nadávať na toho druhého. A bolo aj prečo. Súdruh Obava je totiž Róm a panuje podozrenie, že nie je ortodoxný marxista, aj keď sa každú nedeľu zúčastňuje školení s celou rodinou. Súdruh Kain zase pred rokmi padol do zajatia a vyhlasoval, že vojna je zlá a treba s ňou skončiť. Priestoru a možností mali viac než dosť. V skutočnosti je síce kandidátov viacej, ale tých nevyberali spoľahliví súdruhovia volitelia a aj predvolebných bodov majú zúfalo málo. Preto neexistuje žiaden dôvod, aby dostali priestor v novinách či televízii. Po dlhých mesiacoch poctivej práce oboch kandidátov v prospech krajiny sa k slovu dostáva ľud. Môže si vybrať – Kain alebo Obava. Voľba to nie je ľahká. Možno aj preto sa zvyčajne polovica občanov ani nedostaví. Ale tentoraz by to malo byť inak. Ide totiž o veľa. Krajina má problémy – vnútorné i vonkajšie. Nezamestnaných pribudlo, aj rady bezdomovcov rozšírilo pár miliónov občanov. A dlhy rastú a rastú. Obaja kandidáti pritom majú zaručené recepty, ktoré sú radikálne odlišné a zhodujú sa len v máločom – vyslovene v drobnostiach. Že treba podporovať najväčšie podniky, ktoré im dali najviac predvolebných bodov, a že bez vojen to nepôjde. Samozrejme, zhodujú sa ešte v jednej veci. Že všetko musí byť v najlepších tradíciách krajiny, pretože niet nad demokratický imperializmus. Bez neho by totiž zhynulo všetko, čo je naozaj hodnotné a určite by zanikol aj svet. Ale niet sa čoho obávať. Nepriateľ síce silnie každým dňom – vnútorný aj vonkajší, avšak dovtedy, kým nás budú súdruhovia bedlivo ochraňovať, nič zlé sa nikomu nestane. V tomto bode môže byť každý pokojný, či zvíťazí Kain alebo Obava, je v podstate jedno, pretože obaja sa snažia len o to, aby bol svet lepší, bezpečnejší a slobodnejší. Len ťažko môže niekto pochybovať, že sa im to nepodarí. A ak by sa taký aj našiel, nevadí. Neprajníkov totiž vždy bude viac než dosť.