ČO SA KDE DEJE
V krátkosti zo sveta Firma Chevron čelí prelomovému súdnemu procesu. Obvodný súd v San Franciscu sa začal zaoberať prípadom vzneseným nigérijskými žalobcami za porušovanie ľudských práv v tejto krajine. Ropnú spoločnosť obviňujú z toho, že si najala a zásobovala nigérijskú armádu, ktorá v máji 1998 zastrelila dvoch demonštrantov v ropnej oblasti delty rieky Niger. Ťažobné aktivity v tomto regióne vyvolávajú protesty environmentálnych pracovníkov i zástupcov lokálnych skupín. Necitlivá ťažba ničí vzácny ekosystém a tým oberá o obživu komunity, ktoré sú závislé od rybolovu či farmárčenia. Zastrelení demonštranti obsadili ropnú plošinu Parabe, ktorú vlastní Chevron, a požadovali vytvorenie nových pracovných miest a finančné odškodnenie za environmentálne škody, ktoré ťažba spôsobuje. Krátko na to pristála na mieste nigérijská armáda vo vrtuľníkoch prenajatých spoločnosťou Chevron a začala paľbu. Dvaja demonštranti boli zabití, ďalší zranení, jedenástich zadržali na tri týždne. Jeden zo zadržaných tvrdil, že ho mučili, pretože odmietol podpísať prehlásenie spísané úradmi. *** Iracká vláda chce zmeny v dohode, ktorú podpisuje so Spojenými štátmi americkými a ktorá umožní americkým jednotkám ostať v krajine najmenej do roku 2011. Premiér Málikí požaduje dodatok, ktorý zabezpečí, aby Irak nebol využívaný ako centrum amerických útokov na Blízkom a Strednom Východe. Bagdad prišiel s touto požiadavkou potom, ako vyšli na povrch informácie o prvom útoku amerických špeciálnych jednotiek na sýrskom území, pri ktorom bolo zabitých minimálne osem ľudí. Armáda USA tvrdí, že išlo o militantov, Sýria ich označila za civilistov – stavebných robotníkov. Irak však chce pre budúcnosť podobným incidentom zabrániť. Preto tiež požaduje právo inšpekcie americkej vojenskej lodnej prepravy, aby USA nemohli v Perzskom zálive pripravovať útok na susedný Irán. Málikího vláda ďalej žiada viac právomocí nad americkými vojakmi, ktorí by boli obvinení zo zločinov, a požaduje stanovenie presného dátumu odchodu. Washington akékoľvek úpravy zmluvy odmieta. Bushova vláda varovala, že ak Irak dokument nepodpíše, zastaví bezpečnostné a ďalšie nevyhnutné služby v Iraku. Pre krajinu zničenú vládou Saddáma Husajna, medzinárodnými sankciami a potom vojenským útokom a neúspešnou okupáciou, by to znamenalo takmer istú katastrofu. *** Valné zhromaždenie OSN minulý týždeň opäť vyzvalo Spojené štáty americké, aby ukončili 46 rokov trvajúce hospodárske embargo voči Kube. Za rezolúciu hlasovala veľká väčšina krajín, aj mnohí spojenci USA. V 192-člennom zhromaždení rezolúciu podporilo 185 štátov, vrátane všetkých krajín Európskej únie. Proti boli len Spojené štáty americké, Izrael a Palau. Mikronézia a Marshalove ostrovy sa hlasovania zdržali. Minulý rok dopadlo hlasovanie podobne – za ukončenie embarga vyzvalo 184 krajín, proti boli štyri. V skutočnosti je to už sedemnásty rok po sebe, čo Valené zhromaždenie takúto výzvu prijalo. Jeho rezolúcie však, na rozdiel od rezolúcií Bezpečnostnej rady OSN, nie sú záväzné a majú len odporúčajúci charakter. *** Nová vedecká štúdia dokázala priame spojenie medzi klimatickými zmenami v polárnych regiónoch a ľudskou aktivitou. Závery Medzinárodného panelu o klimatických zmenách ešte minulý rok hovorili, že Antarktída je jediným regiónom, kde sa nepodarilo preukázať dopady ľudskej činnosti na klímu. Dnes už to nie je pravda. S využitím počítačových modelov a výsledkov meraní desiatok staníc okolo Severného a Južného pólu dospeli vedci k záveru, že za výrazným zvýšením teplôt, ktoré sa v oboch regiónoch prejavuje posledné polstoročie, stojí človek. Výskumný tím viedol klimatológ Natham Gillett z Climate Research Unit na University of East Anglia. V Arktíde je najviditeľnejším znakom otepľovania zmiznutie morského ľadovca počas letných mesiacov. Rozloha arktického ľadovca dosiahla minimum minulý rok, tento rok sa to takmer zopakovalo. V Antarktíde sa opeľovanie prejavuje topením a lámaním ľadovca na pobreží. Obrovské ľadové polia sa rozpadajú a zvyšuje sa rýchlosť posúvania ľadovca smerom k oceánu. Donedávna boli dopady globálneho otepľovania čiastočne vyrovnávané neexistenciou ozónovej vrstvy, čo znižovalo lokálne teploty. Tá sa však vďaka celosvetovej regulácii freónov obnovuje, a tak vedci očakávajú, že sa Antarktída rýchlo oteplí. Roztopenie polárnych ľadovcov zvýši hladinu morí, čo bude mať zničujúce následky na pobrežné oblasti. Ekonomické a environmentálne dopady a masová migrácia stoviek miliónov ľudí zas môže spôsobiť globálny rozvrat. Informácie boli spracované podľa nezávislého spravodajstva Akt-Info.cz a zahraničnej tlače
