Demografická kríza – zvládnuteľná hrozba

Popri iných nezmysloch, ktorých cieľom je zdiskreditovať ciele vlády a Smeru v sociálnej oblasti, o mne pred časom médiá rozširovali, že ignorujem hrozbu demografickej krízy. Upozornila som len, že to nie je otázka súčasnosti, ale budúcnosti, hoci možno nie až tak vzdialenej. Nikto nemôže poprieť, že faktory ako nízka miera pôrodnosti a starnutie populácie zmenia v nasledujúcich desaťročiach nielen tvár Európy, ale aj Slovenska. Dôležitejšie je teraz čo najpresnejšie odhadnúť, ako nájsť nástroje, aby negatívny demografický vývoj nebol hrozbou pre našu budúcnosť. S poklesom pôrodnosti sú spojené ďalšie fenomény, ako je presúvanie narodenia dieťaťa do veku 30 – 35 rokov, odcudzovanie sa rodín vo vzťahu k svojim rodičom, zvyšovanie počtu rozvodov a následné zanedbávanie starostlivosti o deti, vzrast egoizmu na úkor súdržnosti. Investície do rodinnej infraštruktúry Odhaduje sa, že za 30 až 40 rokov sa počet obyvateľov Európy výrazne nezvýši. Nízka pôrodnosť nie je prirodzená. Viac než 80 percent žien vo veku medzi 25 a 55 rokov pracuje mimo domu a pritom preberá na seba väčšinu domácich povinností v súvislosti s deťmi. A Slovensko je krajina s najnižšou fertilitou v rámci Európskej únie. Štát môže ovplyvniť mieru pôrodnosti poskytovaním finančnej podpory pre rodičov. Ale spôsob použitia týchto prostriedkov je rovnako dôležitý, ako ich výška. Krajiny s vysokou mierou pôrodnosti investujú značné sumy peňazí do tzv. rodinno-priateľskej infraštruktúry, ktorá pomôže obom rodičom pracovať. Od opatery malých detí (jasle) a zapojenia sa podnikov do zosúlaďovania obdobie materstva, starostlivosti o deti s pracovným životom, až po podporu vzdelávania. Krajiny ako Francúzsko sa úspešne vybrali cestou zosúladenia rodinného a pracovného života, osobitne v oblasti starostlivosti o malé deti. Rozdielne regióny Európy si musia poradiť s odlišnými problémami. V celkovom hodnotení sú na tom najlepšie regióny severnej Európy, ktoré tiež majú relatívne vysokú mieru pôrodnosti. K tomuto výsledku dopomohla stabilná demografická štruktúra, vzdelanostná úroveň a úroveň zamestnanosti. Z ľudí stroje, nie rodinné bytosti Rodinnej politike sa v mnohých krajinách Európy venuje čoraz väčšia pozornosť. Tieto krajiny sa obracajú na Francúzsko a krajiny zo severu, pretože majú v danej sociálnej oblasti bohaté skúsenosti. Mierne zvýšenie pôrodnosti v Nemecku je aj dôsledkom novej rodinnej politiky Nemecka. Na opačnom konci stoja vzdialené vidiecke oblasti juhu Talianska a Grécka, ďalej Bulharsko, Rumunsko a Poľsko, ktoré boli tvrdo zasiahnuté radikálnou štrukturálnou zmenou. Tieto oblasti majú veľmi nízku mieru pôrodnosti a masívny odchod mladých ľudí, čo zvyšuje priemerný vek obyvateľov, a teda aj celkovú mieru starnutia. Podobný charakter problémov má stredoslovenský a východoslovenský región Slovenska. Keďže nemáme za sebou dlhšiu praktickú históriu kresťanského sociálneho angažovania sa a pevných kresťanských sociálnych štruktúr, zostali sme na počiatku vlády cynickej neoliberálnej ekonomiky a hrubého kapitalizmu, viac ohrození než iní. Tanec okolo falošnej modly materializmu a hedonizmu nám spôsobí ešte veľa škôd. Príchod mnohých zahraničných investorov, ktorí mali priniesť materiálnu zábezpeku, znamenal pre našich ľudí príchod lacnej práce, s ktorou je spojené nemravné vykorisťovanie, okrádanie o ľudskú dôstojnosť a základné ľudské práva, ktoré poznali naši starí rodičia. Na miestach, kde sa tak stalo, narastá počet fyzicky a psychicky zneužívaných pracovníkov, ktorým táto takmer otrocká práca ničí nielen osobný život, ale aj rodiny, vzťahy, výchovu a starostlivosť o deti. Následky pre národ môžu byť po rokoch katastrofálne. Stereotypnou prácou pri páse a enormným tlakom na stále vyššiu produktivitu sa dlhodobejšie neuchránia pred intelektuálnym a duchovným vysychaním. Prioritou hmoty a financií, pre ktoré sa obetuje rodinný život a výchova detí, sa rodiny dostávajú do stavu duchovnej biedy. Snaha o import tzv. lacnej pracovnej sily zo zahraničia môže iba predĺžiť toto zlo, ale nerieši nič na podstate problému. Závislí od imigrantov V tejto súvislosti však musím spomenúť aj niektoré iné aspekty, ktoré boli demografickými zmenami ovplyvnené priaznivo. Rovnosť pohlaví v rámci rodiny, práce a platového ohodnotenia je toho dobrým príkladom. Ekonomika potrebuje ženy rovnako ako mladých zamestnancov. Spoločnosť musí zabezpečiť to, že rodina a práca sa musia dať zladiť pre oboch partnerov na základe rovnosti a rovnakých pracovných príležitostí. Model muža ako jedinej zárobkovo činnej osoby a všetky podklady, ktoré takýto model podporujú, nemajú miesto v modernej spoločnosti. Je teda zrejmé, že negatívnym dopadom demografického vývoja môžeme aspoň čiastočne predísť rozumnou a aktívnou rodinnou politikou, ktorá však musí byť podporovaná sociálnou a ekonomickou politikou v širšom meradle. Pretože ak hospodársky mechanizmus urobí z ľudí iba pracovné nástroje, nemožno od nich očakávať, že sa v rodinnej oblasti budú správať ako ľudia a nie ako stroje. Zároveň však niet pochýb o tom, že väčšina krajín Európskej únie bude schopná dosiahnuť rast populácie iba na základe imigrácie. Veľa krajín západnej Európy, hlavne Írsko a Veľká Británia, pravidelne „dopĺňa“ svoj pracovný trh zamestnancami z Poľska, Litvy, Rumunska a Bulharska. Výsledkom toho je, že aj krajiny strednej a východnej Európy prijímajú imigrantov z krajín ležiacich na východ – napríklad Ukrajina či Moldavsko. Ak bude tento trend aj naďalej pokračovať, Európa a Slovensko budú závislé od prílevu imigrantov. Treba ich zapojiť do spoločnosti Ak však má byť prílev imigrantov z najrôznejších častí sveta pozitívnym riešením a nie zdrojom ďalších problémov, treba dosiahnuť, aby sa imigranti rovnocenne zapojili do hospodárskeho, kultúrneho a sociálneho rozvoja Slovenska. Spolu s nimi treba viac integrovať do života spoločnosti aj Rómov, s ktorými tu žijeme už celé storočia. Aj keď sa migrácia z demografického hľadiska vníma pozitívne, pozitívnou pre ekonomiku sa stáva vtedy, keď si imigranti nájdu plnohodnotnú prácu. Mnoho imigrantov však nie je začlenených do spoločnosti, a tak prenášajú s tým súvisiace problémy aj na svoje deti. A vysoko rozvinuté krajiny majú nedostatok kvalifikovaných pracovníkov, o ktorých služby následne súťažia – inžinieri, vedci, lekári, zdravotné sestry, automobiloví mechanici. Kvalitné vzdelanie výrazne pomáha migrantom uplatniť sa na trhu práce. Aj napriek tomu sú ľudia prichádzajúci do Európy nedostatočne vzdelaní v porovnaní s domácimi. Šestnásteho septembra som sa zúčastnila na rómskom summite v Bruseli, kde bolo vyše 250 účastníkov zo všetkých krajín Európy i sveta, reprezentantov vlád, vedy, mimovládnych organizácií a cirkví. Toto podujatie všeobecne prispelo k tomu, že si aj občania Európy uvedomili, že Rómovia sú komunitou, ktorá potrebuje pomoc, a len zmena postojov vo vzťahu k nim môže prispieť k vzájomnému pochopeniu. Európsky sociálny model Samotní rómski aktivisti uznali, že riešenie nie je iba v objeme vložených prostriedkov a v počte projektov. Slovenská vláda ide v rámci svojej politiky správnou cestou v otázke riešenia rómskej problematiky. Na druhej strane je však potrebné motivovať aj samotných Rómov, aby sa spolupodieľali na vytváraní atmosféry spolupráce a spolupatričnosti a sami k nej aj prispievali. Mimovládne organizácie by mali pracovať tak, aby sa prostriedky na ich činnosť dostali k tým, ktorým sú určené. Verejnosti treba predstaviť aj viac pozitívnych príkladov, lebo táto komunita má svoju kultúru, má svojich umelcov, má množstvo predností, o ktorých by bolo dobré, aby ľudia vedeli. Treba zabrániť vylúčeniu zo spoločnosti tých, ktorí sú slabí a ktorí si nevedia vlastnou hospodárskou silou pomôcť a na druhej strane podporiť šance pre všetkých. K tomu je potrebné primerané rozdelenie príjmu, ktoré musí fungovať cez štátny systém daní a odvodov. Princípy medzigeneračnej solidarity musia ísť ruka v ruke s filozofiou sociálnej ochrany, sociálnej inklúzie staršej generácie a znevýhodnených občanov. Verím, že Európsky sociálny model zabezpečí Slovensku univerzálnu ochranu proti sociálnym rizikám ako sú nezamestnanosť, choroba, chudoba alebo staroba prostredníctvom politiky prerozdeľovania a systému poistenia. Autorka je ministerka práce, sociálnych vecí a rodiny SR