Nielen na okraj (ale priamo do podstaty) dohody TTIP
sobota 03. september 2016
Po tieto dni sa rozhodli „naše“ médiá pustiť medzi slovenský čitateľský a divácky plebs niekoľko zásadných správ o vyjednávanej dohode s poetickým názvom „Cezatlantické obchodné a investičné partnerstvo“ (po anglicky TTIP).
Verejnosť sa tak v nedeľu (28. 8. 2016) od nemeckého vicekancelára Sigmara Gabriela dozvedela, že rozhovory o voľnom obchode medzi Európanmi a Američanmi v podstate skrachovali.
„Hovorca Európskej komisie Margaritis Schinas v pondelok vyhlásil, že vyjednávania, naopak, vstupujú do zásadnej fázy, (...) keď sa začína rysovať podoba budúcej zmluvy (…) a predseda Európskej komisie Jean-Claude Juncker na poslednom summite EÚ od lídrov krajín únie znovu dostal mandát tieto rokovania dokončiť.“
Pingpong vyjadrení prevzali Francúzi, ktorí ohlásili, že ich „vláda v septembri požiada Európsku komisiu, aby zastavila rokovania o rozsiahlej dohode o voľnom obchode medzi Európskou úniou a Spojenými štátmi “, „Politická podpora Francúzska týmto rokovaniam už neexistuje.“
Ozvala sa aj druhá strana Atlantiku. „Biely dom v noci na utorok uviedol, že Washington naďalej mieni dosiahnuť dohodu o voľnom obchode s EÚ do konca tohto roka.“
Akoby Klub Nového slova a Inštitút ASA tušili, že sa TTIP stane na prchavú chvíľu témou dňa a pár dní pred euroatlantickou slovnou prestrelkou uskutočnili diskusiu s názvom „Čo (ne)viete o TTIP“. Záznam z nej nájdete na stránke Slova. Odporúčam prečítať aj rovnomennú publikáciu Michala Friča. Stiahnuť vo formáte PDF si ju môžete tu: Čo (ne)viete o TTIP.
V súvislosti s rokovaniami TTIP mám jedinú, ale zásadnú výhradu. Politicko-správne formalizované spolužitie ľudí – štát a medzinárodné spoločenstvá štátov (napr. OSN) je a sú rámcom, prostredím, priestorom, v ktorom prebiehajú akékoľvek spoločenské vzťahy. Aj obchodné kontakty, zmluvy, ich plnenie a neplnenie. Hodnotenie všetkých spoločenských vzťahov (dodržiavanie, sankcie a pod.) zabezpečuje legislatívny systém, ktorého štát je tvorcom a prevádzkovateľom. Legislatívna moc štátu spolu s mocou zákonodarnou a výkonnou (vládou) je charakteristická pre každú demokratickú územnosprávnu spoločenskú jednotku Ekonomické subjekty tej-ktorej spoločnosti (štátu) nie sú s nimi na jednej úrovni. A už tobôž nie nad nimi.
Preto nie je možné (správne či v súlade s napĺňaním zmyslu ľudského života) aby sa štát dostal do podoby púheho subjektu obchodného práva. A to sa udeje v prípade uzavretia „spoločenskej zmluvy“ zvanej TTIP v doteraz prezentovanej podobe! Bez ohľadu na jej obsah! A úplne neprijateľné je, aby o dodržiavaní „pravidiel hry“ (obchodovania, kšeftovania, maximalizácie zisku) – rozhodovala „obchodná“ arbitráž!. Štát nie je a nikdy nesmie byť účastinná spoločnosť alebo spoločnosť s ručením obmedzením. Samozrejme, štát môže a často by mal mať svoje podniky či podiel v obchodných spoločnostiach a tie (nie štát!) sa musia správať podľa obchodného zákonníka či medzinárodných obchodných dohôd. Štát nie je radový trhovník, akási „kofa na trhu“. Braňo Fábry na Slove to veľmi presne vyjadruje: „Jedným z najväčších problémov v súčasných medzinárodných vzťahoch je využívanie právnych inštitútov na boj západných mocností proti ich hlavným geopolitickým súperom. Existujú rôzne inštitúcie, ktoré svojou činnosťou naoko pripomínajú skutočné právne inštitúcie, v mnohom sa však od nich líšia. V ich prípade ide často len o „kvázi-právne“ rozhodovanie, ktorého účelom je predstieranie práva tam, kde ide o zjavnú nespravodlivosť. Najznámejšou formou tohto postupu sú arbitrážne konania, napr. v prípade žalôb tzv. investorov voči štátom.“
Dohoda typu TTIP nemá miesto v systéme akýchkoľvek spoločenských zmlúv, preto rokovania o nej sú absolútne neprijateľné. Dokonca už iba samotná myšlienka tohto typu je scestná. Podľa voľakedajších českých disidentov J. Tesařa a J. Příbáňa táto zmluva chce zakotviť nadvládu nadnárodných spoločností. „Vlády jednotlivých štátov by stratili možnosť zasahovať v prospech verejnosti…“
Áno, podporujem zmierňovanie či rušenie prekážok v obchodovaní. Ale nesmie to byť dohovor oligarchov, ktorých jediným cieľom a zmyslom života je maximalizácia zisku. Ani v prípade keď ide, ako tvrdia niektorí politici (skôr obchodníci) „o najpriehľadnejšie dojednávanie obchodnej zmluvy v dejinách“.
Ďalšie články: JOZEF SCHWARZ