Zlepší internet návštevnosť koncertov?

V bratislavskom informačnom mesačníku KAM v Bratislave je ponuka koncertov vážnej hudby v porovnaní so širokou ponukou divadelných, filmových predstavení a výstav takmer zanedbateľná. Okrem pravidelnej koncertnej činnosti Slovenskej filharmónie kedy-tedy ponúkne koncert (v kríze sa zmietajúci) Symfonický orchester Slovenského rozhlasu, občas poskytne priestor na nejaký koncert Zrkadlová sieň Primaciálneho paláca, Rakúske kultúrne fórum či niektorý z bratislavských kostolov, v ktorých sa prezentujú spevácke zbory. V globále je však ponuka koncertov v porovnaní s okolitými (aj keď treba priznať, že podstatne väčšími) metropolami nesúmerateľná a povážlivo nízka. Aktuálna koncertná sezóna Slovenskej filharmónie sa pre plánovanú, ale neuskutočnenú rekonštrukciu Reduty začala nezvyčajne neskoro (jej koniec je plánovaný na 1. júna 2008) a ponúkla vo svojich dvoch sálach spolu 81 koncertov (čo teoreticky znamená asi 46 000 sedadiel). Hoci na počet obyvateľov mesta táto ponuka nie je predimenzovaná, vzhľadom na stále klesajúci záujem verejnosti o tento typ hudby to celkom neplatí. Z desiatich koncertov, ktoré som navštívil od 17. januára do 7. mája, boli dva poloprázdne a pri ostatných bola sála s kapacitou 700 sedadiel zaplnená len približne z dvoch tretín až troch štvrtín. Výnimkou bol len vypredaný veľkonočný koncert, na ktorom uviedli Verdiho Requiem a koncert s Pucciniho Slávnostnou omšou. Problém zaiste nebude vo vstupnom, lebo najdrahší koncert, teda Requiem, mal najvyššiu návštevnosť a najlacnejší, orchester Spirit of Europe, najnižšiu. Publikum starne Rovnako ako pohľad na prázdne sedadlá je alarmujúci aj pohľad na vekovú štruktúru bežného koncertného publika, ktorého podstatnú časť väčšinu tvoria ľudia v dôchodkovom veku, ktorí sú väčšinovo zastúpení aj v Klube priateľov Slovenskej filharmónie. Udržať si svoje tradičné a stabilné publikum je o čosi ľahšie (atraktívnou dramaturgiou a významnými hosťujúcimi umelcami), než pracovať na rozširovaní štruktúry publika o nových návštevníkov z mladších generácií. Hoci aj tu Slovenská filharmónia aspoň formálne robí viac než opera Slovenského národného divadla, efekt sa zatiaľ nedostavuje. Priemerný vek publika sa posunie trochu bližšie k nižšiemu vekovému priemeru, len ak na pódiu stojí dakto z nastupujúcej generácie slovenských koncertných umelcov. Je dobré, že tri z desiatich koncertných cyklov orientuje Slovenská filharmónia práve na mládež. Sú to cyklus rodinných koncertov, cyklus Hudobnej akadémie Slovenska, čo sú prakticky výchovné koncerty pre školy, a napokon cyklus Junior, v ktorom sa zasa mládeži dáva priestor na pódiu ako výkonným umelcom. K výchovne zameraným aktivitám by sme do istej miery mohli priradiť aj štvrtý tzv. Populárny cyklus – keby dramaturgia jeho koncertov bola lepšie vyšpecifikovaná. Podobne formálne vyznieva aj vyčlenenie cyklu D-E – hudba troch storočí, ktorého náplň sa v ničom podstatnom nelíši od hlavného cyklu A-B. Málo atraktívnych mien Aj keď počítame s tým, že najväčšie sólistické či kolektívne osobnosti európskeho formátu môžeme v Bratislave privítať v rámci festivalu Bratislavské hudobné slávnosti, predsa by aj riadny program koncertnej sezóny uniesol viac atraktívnych mien. Tvorcovia programu nemali šťastie najmä pri koncipovaní inštrumentálno-vokálnych produkcií, pri ktorých sa často menili vokálni sólisti. Kým za Miroslava Dvorského vo Verdiho Requiem bol Michal Lehotský rovnocennou náhradou, nahradiť Gabrielu Beňačkovú dvoma mladšími sólistami (z ktorých Pavol Remenár napokon pre indispozíciu neúčinkoval) už takým šťastným riešením nebolo. V ten večer (ktorého dramaturgii by tiež bolo čo vyčítať) bol kontrast medzi výborným výkonom filharmonického zboru a len priemerným zástojom sólistky Evy Garajovej v dvoch individuálnych číslach programu dosť ostrý. Ľúto nám však nemusí byť za odrieknutým mimoriadnym koncertom Jeleny Obrazcovovej, keďže vzhľadom na vek speváčky je lepšie, ak si ju v pamäti uchováme zo skvelých vystúpení v plnom rozkvete jej tvorivých síl pred dvoma desaťročiami. Zaujímavé výkony Keď sa sústredíme na hodnotenie umeleckej úrovne koncertov, možno konštatovať, že Slovenský filharmonický zbor si pod vedením Blanky Juhaňákovej udržuje svoj neobyčajne vysoký štandard, kým na výkonoch orchestra sa zatiaľ vplyv jeho nového šéfdirigenta (Petra Feranca) ešte príliš prejaviť nemohol. Veď za sezónu v Bratislave dirigoval len šesť koncertov. Z hľadiska interpretačného patril k vrcholným zážitkom výkon mladého slovinského violončelistu Luka Suliča v známom Dvořákovom Koncerte h mol a výkon Petra Mikuláša, dirigenta Petra Altrichtera a Slovenského filharmonického zboru vo Verdiho Requiem. Absencia väčšieho počtu vyzretých osobností (jednou z mála bol iránsky dirigent Rahbári, ktorý sa v prídavku odvďačil publiku Bellovou Overtúrou, naštudovanou pre BHS 2007) bola nahradená zástojom mladých talentov, ako boli klavirista Ladislav Fančovič, huslista Dalibor Karvay alebo spevák Jozef Benci. Z tejto generácie však sklamala mediálne preferovaná Adriana Kučerová, a to nielen tým, že v Bratislave do omrzenia spieva Mozartovu áriu Bella mia fiamma, ale aj nevyrovnanosťou jednotlivých hlasových polôh. Pozitíva dramaturgie Za jednoznačné pozitíva dramaturgie možno označiť predvedenie zriedkavo uvádzaných a náročných Verdiho Quatro pezzi sacri, no najmä Rachmaninových Nešporov. K zaujímavým, aj keď viac k novému a menej náročnému publiku zameraným dramaturgickým činom patrilo uvedenie Symfonických obrazov Slovinca Škerjanca, kompozične síce pomerne konzervatívnych, no pôsobivých, Šostakovičovho Klavírneho koncertu č. 1, Sibeliovej suity Labuť z Tuonely či klasickej Symfónie č. 1 Sergeja Prokofieva. Niektoré mimoriadne populárne skladby (ako Čajkovského Symfonické fantázie alebo Dvořákove Slovanské tance) by sa skôr hodili medzi výchovné koncerty než do základného koncertného cyklu. Stopäťdesiate výročie narodenia Pucciniho a sté výročie narodenia Eugena Suchoňa si Slovenská filharmónia uctila dvoma, resp. piatimi koncertami. Napokon treba oceniť, že od februára si priaznivci vážnej hudby môžu vypočuť koncerty Slovenskej filharmónie aj prostredníctvom jej internetovej stránky. Zaujímalo by ma, či sa tým okruh návštevníkov filharmonických koncertov rozšíri, alebo naopak zúži a bývalí návštevníci budú odteraz sledovať koncerty v komforte svojho domova, alebo prekonajú lenivosť a vyberú sa do bratislavskej Reduty. Ak dnes priateľom namiesto listov posielame stručné esemesky, namiesto nákupu v novinovom stánku čítame tlač na internete, zdá sa, že už aj vážnu hudbu budeme (okrem pár fanatikov) počúvať hlavne z internetu. Či práve ten nahradí podenkové postavenie vážnej hudby v hlavných elektrotechnických médiách (rozhlas a televízia), je však otázne. Medzititulky Slovo