Po sobotňajšom úspechu slávi extrémna pravica v utorok ešte väčší. Jediná ako-tak ľavicová strana v parlamente prebrala časť jej agendy.
Dvadsiateho šiesteho novembra 2013 o piatej hodine a ôsmej minúte zákonodarcovia Slovenskej republiky rozhodli, že niektorí občania tejto krajiny v podstate môžu zomrieť od hladu. Inými slovami, človek, ktorý si nemôže zarobiť, nemá žiaden majetok a z nejakých dôvodov sa nezúčastní na verejno-prospešných prácach, nedostane od štátu žiadne peniaze, za ktoré by si mohol kúpiť jedlo potrebné na to, aby prežil.
Poznám veľmi dobre všetky argumenty, ktoré sa ma snažia presvedčiť o tom, že je to vlastne pre ich dobro, že kto nepracuje, ten nech neje, a podobne. Smutné je, že som tieto argumenty doteraz počúval od ľudí s pravicovými a neonacistickými názormi. Tento zákon však, s výnimkou Viery Tomanovej (ďakujem vám) a troch neprítomných, podporil celý klub Smeru-SD.
Áno, ušetríme tým. Áno, niektorí ľudia s takto priloženým nožom na krku budú pracovať viac. Je to ekonomické. Nie je to ľudské.
Prečo by sme mali dávať peniaze niekomu, kto nepracuje? – pýtajú sa (zväčša) pravičiari. Pretože za tou jednoduchou nálepkou sa skrývajú zložité príbehy. Ak je také lákavé dostávať peniaze „za nič“, tak si to skúste – nepracujte a vyžite zo 60 eur mesačne. Pritom dnešná produktivita práce tak obrovsky vzrástla, že nie je problém uživiť aj tých, ktorí nepracujú (produkcia jedného farmára v devätnástom storočí uživila štyroch ľudí, dnes ich jeden farmár uživí sto). Moja pravicová kamarátka mi vravela, že by radšej celý deň ležala na pláži, než by mala pracovať. Ja osobne pracujem rád a nemám problém s tým, ak časť mojich peňazí ide tým, ktorí nepracujú.
Problém je skôr v tom, že bohatstvo, ktoré vyprodukujeme, nejde všetkým, ale najmä tým najbohatším (a Smer sa stále obáva zvýšiť daň pre bohatých, pomocou ktorej by financoval sociálny rozvoj). Ako povedal jeden môj známy – štát sa už prestal starať dávno, ale čoraz viac ľudí zisťuje, že sa to týka práve ich. A potom sa im nemožno čudovať, ak voči tejto spoločnosti prestanú byť lojálni.
PhDr. Ing. Marek Dobeš, PhD., je ekonóm, psychológ a dlhoročný ľavicový aktivista