Naša seniorská skupinka pre vlastivedné potulky sa vybrala v piatok 8. januára tohto roku do slovenskej krajiny. Zadanie znelo: nie ďaleko od Bratislavy, dostatočne dopravne prístupné a bohaté na oko i dušu potešujúce pohľady. Voľba padla na Budmerice. Dokonca sme prvýkrát využili senior pasy bratislavskej integrovanej dopravy. Pri ceste vlakom do Cíferu nemusíte si kupovať ani bezplatný lístok (stačí senior pas), a pri ceste autobusom z Cíferu do Budmeríc opäť stačí priložiť kartu senior pasu a dostanete cestovný lístok v hodnote nula eur.
Voľba na Budmerice padla ešte z jedného dôvodu. Potreboval som svoju knižnicu doplniť o pokračovania vlastivedných ság z vydavateľstva Rak. Poslednú knihu o Bratislave a pár pokračovaní Stôp slovenskej minulosti. A tak po krátkej zastávke u autora Pavla Dvořáka a následnom nasýtení môjho hladu po kvalitnej knižnej kultúre sme pokračovali severozápadným smerom. Prešli sme okolo Budmerickej izbičky, kultúrneho stánku miestnych matičiarov a došli na koniec dediny, k plotu (a bráne) parkového areálu. Nízka po zemi sa plaziaca oblačnosť zmizla šibnutím meteorologickej paličky nášho dobrého osudu a zjavila sa prekrásna modrá obloha. A belosť prvého tohtoročného snehu. A uprostred modrobieleho pozadia kulisa z rozprávky. Budmerický pálfiovský kaštieľ žiaril novosťou rekonštrukcie. Veľké prekvapenie po prevládajúcej skepse, žiali a zlosti na doterajší vývoj stelesnenia čiernej diery slovenského písomníctva. A skutočnosť, že to nie je len prelud z rozprávky o dvanástich mesiačikoch potvrdili otvárajúce sa dvere z ktorých vyšiel strážca obnoveného kultúrneho pokladu a jeho slová. Áno, riekol, obnova sa (ministerstvu kultúry) podarila.
V médiách sa objavila vo štvrtok 21. januára 2016 správa: „Budmerický kaštieľ otvoria pre verejnosť koncom januára.“ Potešte sa z pohľadu na niekoľko fotografií, ktoré približujú dnešný stav Budmeríc tak, ako potešila realita nás.
Foto: Jozef Schwarz