V sobotu 20. mája sa uskutočnil už deviaty výstup na Pilíš, druhý raz ako memoriál Juraja Migaša. Mnoho som za tie roky popísal o snahe tamojších Slovákov a Juraja Migaša uviesť do verejného života alebo predstaviť pôvodnú slovenskú existenciu v dnešnom Maďarsku. Slováci v Maďarsku, tak ako Maďari v Slovensku sú pôvodným obyvateľstvom tohto kúska zeme, ktorý do roku 1918 niesol označenie Uhorsko. Nebudem rozoberať príčiny dnešného stavu národného vedomia tu i tam, tam i tu. V každom prípade dnešní Slováci v Maďarsku jednoznačne rešpektujú svoje maďarské občianstvo. Nechcú však zabudnúť na svoj slovenský pôvod. Ten je rovnocenný pôvodu maďarskému. Slováci a Maďari sú spolupodielnici Uhorska a uhorské dejiny sú aj ich dejiny. Slovenské dejiny a maďarské dejiny sú tisíc rokov spoločné, len písané inými jazykmi. Preto Slováci a ich priatelia v spomienke na staré časy, ťažké časy, ale v tom čase najmä na slovenské časy vystupujú chodníčkami na Pleš/Pilíš aby sa rozhliadli vôkol. Všade vidieť a cítiť aj slovenskosť…
Výstup na Pilíš má od minulého roka dve etapy. Prvá sa odohráva v Dome pilíšskych Slovákov v Mlynkoch. Na jeho priečelí je pamätná tabuľa Juraja Migaša. Uctíme si jeho pamiatku a posilníme sa pred výstupom. V dome si prehliadneme čerstvo inštalovanú výstavu fotografií Imra Fuhla, jedného z organizátorov výstupu s názvom „Pod Pilíšom tam je náš svet“. Druhá etapa je na samotnom Plešatom kopci (750 metrov nad morom), kde pookrejeme krásnymi výhľadmi a dobrosrdečnými stretnutiami s priateľmi starými i budúcimi.
Foto: Autor