Svet podľa McDonaldu: Kalórie a novodobé vykorisťovanie

Zamestnanci podliehajú výplachu mozgov, hodnému Vesmírnych ľudí a namiesto poriadnej odmeny dostávajú za snaženie rôznofarebné hviezdičky. Keď sa veľmi snažia, tak aj právo nosiť modrú košeľu. Keď robili pred pár rokmi prieskum na amerických základných školách, len dve z desiatich 8-ročných detí spoznali podľa fotografie prezidenta Busha, zato až deväť z desiatich vedelo, kto je Ronald McDonald. Dosť vysoká cena za pocit domova.

Maurice McDonald

Keď zakladal svoju firmu, netušil, čo tým spôsobí. Model celoamerického reťazca rýchleho občerstvenia neexistoval. Spoločnosť založil v roku 1940 s bratom Richardom. Až v roku 1953 prišli s modelom franchisingu, ktorý neskôr umožnil McDonald’s infiltrovať sa do celého sveta. To všetko sa dialo v 50-tych rokoch keď v Spojených štátoch existovali tisícky podomových obchodníkov skúšajúcich šťastie s vysávačmi, práčkami či poistkami. Nápad bol jednoduchý: obchodník v cudzom meste zbadá známe hranolkové M-ko (to isté menu ako všade inde), a bude sa cítiť ako doma, kde si vyberá stále z tých istých obľúbených jedál, ktoré varieva jeho žena.
O zdravej výžive vtedy Amerika ani nechyrovala. Povojnový boom priemyselne vyrábaných potravín bol práve na vrchole, platilo heslo: čím farebnejšie, väčšie, dochutenejšie, a kalorickejšie, tým lepšie. Úspechu podnikania bratov McDonaldovcov nestálo nič v ceste.

Karcinogénna bomba

McDonald’s pravdepodobne nie je o nič nezdravší ako klasický vyprážaný syr a tatárskou, či produkty iných fastfoodových reťazcov, nikto iný sa nás však nesnaží tak zanovito presviedčať, že vyprážané a mastné polotovary môžu byť súčasťou vyváženej stravy. Iste, keď zákazník konzumuje celý týždeň len uhorky, tak aj misa bravčových škvarkov môže byť súčasťou vyváženej stravy.

Po prehre niekoľkých súdnych sporov, kedy viacerí Američania žalovali McDonald’s za ohrozenie zdravia, sa sieť reštaurácii rozhodla urobiť všetko pre to, aby obhájila svoju česť. Na svojich výrobkoch začala uvádzať nutričné hodnoty. Je pravda, že samotný kalorický obsah sendvičov nevyzerá na prvý pohľad desivo. Keď sa však k nemu pridajú hranolčeky a sladený nápoj, je to už horšie. Navyše, okrem kalórií, cukru a tuku, toto jedlo neposkytuje takmer nič naozaj výživné. Žiadne minerály, vitamíny či antioxidanty. K tomu je však pribalená kopa karcinogénov, ktoré vznikajú vyprážaním, ako bonus. Navyše, svoje informácie zakladajú na tom, že priemerná žena by mala denne zjesť okolo dve tisíc kalórií. Toto číslo však v súčasnej dobe kancelárskej práce viac zodpovedá mužovi alebo aktívnej športovkyni či manuálne pracujúcej žene.

Na otázku, čo robí s človekom pravidelné stravovanie sa v McDonald’s, sa snaží odpovedať film Suprsize me. Morgan Spurlock si zaumienil, že celý jeden mesiac sa bude stravovať výlučne v McDonald’s. Tri krát denne! Lekárka síce testovanému odporučila pokus so stravovaním sa v McDonald’s ukončiť po troch týždňoch, s odôvodnením, že by to mohlo mať trvalé následky na jeho zdraví. Spurlock napriek tomu pokus dokončil. Nabratú váhu zhadzoval 14 mesiacov! Ako ďalší projekt si už autor filmu namiesto konzumácie hanolčekov vybral niečo bezpečnejšie: odcestoval do afgánskych hôr hľadať Usamu bin Ladina.

Globalizácia či McDonaldizácia?

McDonalidizácia je pojem, ktorý naznačuje, že McDonald’s zmenil oveľa viac ako len zloženie stravy. Kým pred jeho príchodom na trh bolo viac-menej bežné, že keď človek niekam cestoval, ochutnával miestnu kuchyňu, teraz je všetko inak.

Nevonia vám domáce jedlo? Nič sa nedeje, nemusíte ho ani ochutnať, najbližší McDonald’s istotne nebude ďaleko. Ľudia sa tak ochudobnili o jednu dôležitú zložku spoznávania iných kultúr. Rovnaká vôňa, rovnaké prostredie, Iba zopár jemných odchyliek v menu, aby sa ulahodilo vkusu konzervatívcov, ktorý by stále vo svojej krajine radi našli niečo v súlade s tradičnými stravovacími zvyklosťami.

McDonald’s sa dokázal fascinujúcim spôsobom votrieť do jedálnička mladých a stať sa univerzálnym znakom životného štýlu teenagera prakticky na celom svete. McDonaldizácia zahŕňa toto všetko. Zmeny v stravovacích návykoch, zmenu v spôsobe zamestnávania ľudí, zmenu v postoji k jedlu ako takému, ale aj to že "M" sa stal najväčším nákupcom kuracieho a hovädzieho mäsa, zemiakov a hračiek v Spojených štátoch.

Najlepšie asi jeho úlohu v dnešnom svete popisuje tzv. BigMac index. Tento všeobecne uznávaný ekonomický index sa používa na ilustráciu životnej úrovne v krajine. Keďže BigMac sa všade vyrába z miestnych surovín, odvíja sa aj jeho cena z cenovej hladiny základných potravín v danej krajine. Index vyjadruje, ako dlho musí človek s priemernou mzdou v danej krajine pracovať na to, aby si mohol kúpiť jeden BigMac.

Vykorisťovanie ako za Marxa

Ľudia pracujú ako roboty. Chcete zmrzlinu a oni vám ponúknu kompletné menu? Nezabudnú vás pritom upozorniť na štyri vyprážané krevety iba za 2,50 eura? Snaha stať sa zamestnancom mesiaca, či dostať ďalšiu hviezdičku za usilovnosť, je väčšia ako logický úsudok o tom, čo si asi zákazník želá.

Z plagátov sa usmievajú šťastné tímy mladých ľudí budujúcich si kariéru. Miesto reálneho platového ohodnotenia zbierajú hviezdičky, s každou ďalšou sa však plat navyšuje len o zanedbateľnú sumu. Tá sa začína na sume zvyčajne nie veľmi sa líšiacej od minimálnej hodinovej mzdy. Pod zámienky „kariéry“ pre mladých či handicapovaných takto McDonald’s drží niekedy aj dlhodobých zamestnancov v podmienkach na hranici finančnej únosnosti.

Princíp hierarchizácie funguje skvele, ak máš modrú košeľu, môžeš rozkazovať tým v kockovanej. Čo tam potom, že nezarábaš ani o pol eura viac ako oni. Nedostatok financií je kompenzovaný pocitom moci! Táto praktika už naozaj zaváňa veľmi nekalými metódami manipulácie so zdravým úsudkom.

Aj keď samotné ohodnotenie závisí od krajiny, a konkrétneho franchisingového partnera v danej krajine, systém povyšovania do honosne znejúcich, ale stále mizerne platených pracovných pozícií, je daný centrálne. Fluktuácia u McDonald’s je vďaka tomu veľmi veľká. Plat možno naozaj chápať len ako brigádnický. Údajne až každý ôsmy pracujúci človek v USA niekedy počas svojho života pracoval pre McDonald’s. Sieť reštaurácií celosvetovo z tejto fluktuácie profituje: práca je nenáročná a tak ju môžu vykonávať stále noví a rýchlo sa obmieňajúci zamestnanci, ktorým možno vždy prideliť minimálnu mzdu. S prísľubom, že keď sa budú snažiť, bude to raz lepšie.

Víťazstvo nad racionalitou

McDonald’s prehráva súdy pre škodlivosť svojich jedál a zlé zaobchádzanie so zamestnancami, no napriek tomu sa mu ďalej darí veľmi dobre. Vysmiaty Ronald McDonald a hračky v happy meal majú zjavne lepší efekt. McDonald’s je krásnym príkladom toho, že racionálny spotrebiteľ, o ktorom tak radi hovoria ekonómovia, je mýtus. Ako inak sa dá vysvetliť, že 58 miliónov ľudí ročne sa stravuje v zariadeniach, o ktorých škodlivosti bolo natočených niekoľko dokumentárnych filmov a uznal ich dokonca aj súd? Navyše, v transformujúcich sa ekonomikách a krajinách tretieho sveta ani zďaleka nepatrí McDonald’s k občerstveniu lacnému. Napríklad aj v bežnej reštaurácii v bratislavskom Starom meste stojí obedové menu rádovo minimálne o euro menej ako v McDonald’s.

McDonald’s však disponuje jednou hodnotou, ktorú oceňujú deti aj dospelí, a tou je istota. Istota, že kdekoľvek na svete, v ktorúkoľvek dennú a nočnú hodinu si môžete dať to isté jedlo, ktoré všade na svete chutí navlas rovnako. Môžete sa najesť v reštaurácii, ktorej interiér vyzerá tak isto v Singapure ako v Bratislave. Táto istota je tou najcennejšou komoditou, ktorou McDonald’s disponuje.

Bratia McDonaldovci skvele odhadli, čo pôsobína každého, nielen na podomových obchodníkov. Za svoj počin si nepochybne zaslúžia potlesk. Založiť taký slávny a prosperujúci kolos bez toho, aby spoločnosti priniesol akúkoľvek pozitívnu hodnotu, je naozaj obdivuhodné.

Zdroj foto: wordpress.com, thehullabaloo.com