Kapitalizmus náš nekaždodenný

Za minulého režimu, teda toho, ktorému hovoríme socializmus, sa toto slovo skloňovalo dennodenne, oháňali sa ním nielen politici, ale aj novinári, dokonca aj tí nemnohí, ktorým bolo dovolené preplávať do novej doby a, áno, aj mnohí umelci. Dnes označenie kapitalizmus takmer nezachytíte. Podľa médií, celebrít a politikov žijeme v nejakom presnejšie nedefinovanom „najkrajšom z možných svetov“: hovorí sa o trhovom hospodárstve, demokracii, občianskej spoločnosti, pluralitnej spoločnosti, len pomenovanie kapitalizmus by sme darmo hľadali. Hovorí sa s odsudkom či bez neho – za socializmu, no počuli ste už povedať, teraz, za kapitalizmu? Akoby sa zaň hanbili.

Má to svoju genézu: na novembrových tribúnach nikto nehovoril, že ide o návrat ku kapitalizmu. Ani v spomienkach sa aktéri – pamätníci k takému cieľu „nežnej“ nehlásia. Napokon, ako uvádza francúzsky socialista René Revol, ani „v sociálnej demokracii sa o kapitalizme počas posledných tridsiatich rokoch veľa nehovorilo“.
 

Kto sa chce dozvedieť čosi o podstate toho, čo žijeme, musí hľadať v odbornej literatúre, najmä západnej, či v bližšom Česku: Milan Valach, Miloš Pick, Jan Keller, Michael Hauser a ďalší. O to cennejšie sú počiny nášho vydavateľstvo Veda  z posledných rokov - Ľuboš Blaha Späť k Marxovi?, Peter Dinuš a kolektív Marx a spoločenské zmeny po roku 1989. Dlhšiu dobu však zapĺňa túto medzeru najmä Vydavateľstvo Spolku slovenských spisovateľov edíciou Pohľady za horizont. Nedávno v nej vyšla knižka profesora sociológie z Univerzity v Leicestri Jamesa Fulchera Kapitalizmus – veľmi stručný úvod.


Šesť otázok a odpovedí

Práca Jamesa Fulchera plne zopodvedá podtitulu knihy, porozumie jej každý, koho téma zaujíma, aj bez teoretickej prípravy. Jednotlivé kapitoly nadpisuje jednoduchými otázkami, na ktoré sa snaží aj čo najjednoduchšie odpovedať a odpovede ilustrovať konkrétnymi príkladmi.

1. Čo je kapitalizmus? – „kapitalizmus je investovanie peňazí s cieľom získať viac peňazí“.

2. Kde kapitalizmus vznikol? – autor približuje jeho vznik vo veľkej Británii, pričom zdôrazňuje: „Pri pátraní po pôvode kapitalizmu nie je otázkou ani tak to, prečo sa rozvinul v Británii, ale prečo sa objavil v Európe.“

3. Ako sme sa dostali tam, kde sme? – v tejto kapitole autor pomocne delí vývoj kapitalizmu na tri etapy: anarchický kapitalizmus, riadený kapitalizmus a privatizačný kapitalizmus. Možno stojí za to odcitovať rozdiel medzi dvoma poslednými etapami, ako ho formuluje autor: „S rozvojom riadeného kapitalizmu sa v mene väčšej rovnosti znížila sloboda jednotlivca, ale v privatizačnom kapitalizme boli rovnosť a istota obetované slobode a možnosti výberu.“

4. Je kapitalizmus všade rovnaký? – v odpovedi na túto otázku skúma rozvoj a premenu troch veľmi odlišných systémov riadeného kapitalizmu vo Švédsku, Spojených štátoch a Japonsku.

5. Stal sa kapitalizmus globálnym? – „Zatiaľ čo sa často hovorí o tom, že globálny kapitalizmus zjednocuje svet, medzinárodné rozdiely v skutočnosti narastajú,“ zdôrazňuje Fulcher. Rozdiel medzi najbohatšími a najchudobnejšími sa nesmierne zväčšil a naďalej zväčšuje: v roku 1820 boli tri najbohatšie krajiny sveta trikrát bohatšie ako päť najchudobnejších krajín, v roku 1950 to bolo už 35-krát, v roku 1970 44-krát a v roku 1992 72-krát. Podľa neho z tohto a ďalších dôvodov treba pojem „globálny kapitalizmus“ používať opatrne, pretože tento a podobné „globálne“ pojmy ignorujú rozširovanie medzinárodných rozdielov a pretrvávajúcu dôležitosť národných jednotiek a národných vlád.

6. Kríza? Aká?  – „V každom prípade je história kapitalizmu popretkávaná krízami. Obdobia stabilného ekonomického rastu sú výnimkou, nie pravidlom,“ konštatuje autor. Finálna kríza kapitalizmu, ako by si snáď niektorí želali, však podľa neho nie je v dohľadne napriek novým krízam a novým škandálom: „Škandály sú však opakujúcim sa prvkom kapitalizmu. Skutočný kapitalista je motivovaný amorálnym hromadením peňazí, čo zvyčajne vedie konkrétnych jednotlivcov k prekrúcaniu alebo porušovaniu pravidiel. Len vtedy, keď bubliny prasknú, sú podvodné praktiky, ktoré sa v čase rozmachu ľahko zakrývajú, odrazu viditeľné. Vlády potom potrestajú previnilcov a zvýšia reguláciu,... Hoci ani to nezabráni novým škandálom v budúcnosti – regulácia vždy necháva v zákone nejasnosti a medzery, ktoré umožňujú nekalé konanie...“


Nevypovedaná a nezodpovedaná otázka

V úvode k slovenskému vydaniu knihy autor konštatuje: „Po páde štátneho socializmu Slovensko opätovne vstúpilo do sveta kapitalizmu.“ A to rovno do doteraz jeho poslednej fázy – privatizačného kapitalizmu.

V práci sa, pravda, konkrétne Slovenskom nezaoberá, no jeho konštatovania sa v plnej miere na našu transformáciu vzťahujú. Rusko a bývalé satelity Sovietskeho zväzu boli nútené, aby sa prispôsobili americkému modelu kapitalizmu pod kuratelou medzinárodných finančných inštitúcií ovládaných Amerikou – Svetovou bankou a Medzinárodným menovým fondom. Bola to najmä „šoková terapia“, ktorá znamenala liberalizáciu cien a privatizáciu dovtedy „národného“ sektora. Autor pritom upozorňuje, že popri neefektívnosti, nízkej produktivite, ekonomickej výkonnosti socializmu tu boli výsledky „industrializácie a veľkého ekonomického rastu, udržanie plnej zamestnanosti a nízkej inflácie, schopnosť zabezpečiť vzdelanie a zdravotnú starostlivosť,“ čo je dnes do veľkej miery zabudnuté... „hoci niet pochýb o tom, že veľa Rusov si stále pamätá stabilitu a istotu, ktorú štátny socializmus poskytoval“.

Túto kapitolu dejín Fulcher považuje za uzatvorenú. Vychádza však z toho, že keď sa zrútil štátny socializmus ako jediná globálna alternatíva kapitalizmu, neznamená to, že niet alternatívy, že „k ekonomickému úspechu vedie iba jediná cesta, pretože ku kapitalizmu sa dá dospieť rozličnými spôsobmi,... existujú rôzne spôsoby, ako ho riadiť. Nemali by sme si mýliť elimináciu alternatív ku kapitalizmu s elimináciou alternatív v rámci neho“.

Tým, ktorí by chceli zlepšiť svet, preto odkazuje že by sa mali sústrediť na zmeny v rámci kapitalizmu. „Alternatíva socializmu prišla o svoju dôveryhodnosť, pričom súčasné antikapitalistické aktivity, keďže nie sú schopné poskytnúť dôveryhodnú a konštruktívnu alternatívu s jestvujúcimi modelmi výroby a spotreby, pôsobia nemohúco a nevedú nikam.“ To je presvedčenie Jamesa Fulchera. Kam povedie zvyšovanie rozdielov medzi chudobnými a bohatými krajinami, kam povedie zvyšovanie rozdielov medzi hŕstkou najbohatších ľudí a čoraz väčšou armádou zbytočných ľudí v krajinách „globálneho kapitalizmu“, rozpínajúcou sa aj migračnými tsunami z bývalých kolónií, to autor neskúma ani nepredpovedá. Hoci táto otázka je nad všetkými, ktoré si kládol a na ktoré odpovedal.


James Fulcher: Kapitalizmus – veľmi stručný úvod
Vydavateľstvo Spolku slovenských spisovateľov