Mikloš chce regulovať trh, lebo zlyháva

Pravoverní pravičiari, ktorí do Ivana Mikloša a budovania čo najdivokejšieho kapitalizmu na Slovensku investovali toľko síl a peňazí sa musia obracať. A keď nie v hrobe, lebo väčšina z nich tu stále vyčíňa s horšími následkami ako prírodná katastrofa, tak v aspoň v posteli.

Úprimne – v tejto chvíli je to predovšetkým propaganda. Ako to spresnil autor myšlienky o „nesocialistickom“ opatrení – analytik ekonomickej poradenskej firmy Symsite Research Vladimír Dohnal: „Úplne chápem politický motív na tento krok, samozrejme, že to bude veľmi populárne a vláda teda bude bojovať proti Ficovi.“ Avšak predsa len sa vládni pravičiari dopúšťajú niečoho, čo na ľavici vždy najviac kritizovali – chcú regulovať trh, ktorý je u nás plne liberalizovaný. A prečo? Lebo „zlyháva“.
 

Banky: Slovensko ako kolónia

Ešte vari treba cteným čitateľom objasniť, že tento kacírsky zámer Ivan Mikloš zverejnil minulý týždeň a to, čo chce regulovať zákonom je poskytovanie hypotekárnych úverov. Iba nedávno totiž prišiel na to, čo verejnosť nahlas kritizuje už roky – banky na Slovensku nás zdierajú z kože úplne nehoráznym spôsobom. A v takýchto rozmeroch sa to začalo po ich privatizácii, keď ich práve Ivan Mikloš rozpredal za smiešne ceny zahraničným bankárom. Tí si zo Slovenska urobili koloniálny Klondajk – dovoľujú si tu voči klientom také veci, aké by im v ich domácich krajinách ani len na um nezišli. Nečudo, že napr. jedna veľká rakúska banková skupina, ktorá sa u nás i v Česku vrhla na sporiteľne, vytvorila práve v týchto dvoch krajinách najväčšiu časť svojho ročného zisku.

Práve podľa Miklošových sľubov pritom mala privatizácia bánk priniesť slovenským občanom pravý opak – vytvorenie úplne liberalizovaného trhu s „hráčmi“ výlučne v súkromných rukách malo znamenať zlacnenie služieb všetkého druhu. A zahraniční majitelia sem mali dokonca priviezť zahraničné „know-how“, aby to u nás vyzeralo, ako u nich. Lenže nič také sa nedialo. Banky sme síce odovzdali zahraničným finančným ústavom, ale „zabudli“ sme im pripraviť domáce prostredie. V ňom totiž panujú oveľa prísnejšie pravidlá, západoeurópske krajiny sa neštítia žiadnej regulácie, dokonca ani explicitnej regulácie bankových poplatkov.

Slovenská pravica však niečo také nemohla pripustiť. Nabúralo by to základnú axiómu, na ktorej stojí celá jej ekonomická politika – pozitíva pre ľudí prináša iba plne liberalizovaný a čo najmenej regulovaný trh. Preto, keď sa Ficova vláda pokúsila o prvú nesmelú, hoci aj trochu nemotornú reguláciu (zavedením povinného základného balíčka služieb), ozval sa z opačnej strany priam hysterický rev. Pritom ani Ficov kabinet sa práve v bankovej oblasti do nejakej priamej regulácie nepúšťal – boli to skôr opatrné kroky (novela daňového zákona v r. 2007, spomínaný balíček služieb) a politický tlak (dohoda o nezdražovaní po prijatí eura).


Trh zlyháva aj inde

Najnovší Miklošov plán, samozrejme, neznamená žiadny zásadný (ideologický) obrat. Ako to jasne pomenoval V. Dohnal, ide o populizmus v politickom boji proti R. Ficovi a Smeru. A keďže sociálni demokrati systematicky už vyše pol roka búšia do bánk, Radičovej vláda sa im usiluje zobrať vietor z plachiet. Navyše ide o veľmi populárnu tému, lebo banky verejnosť celkom pochopiteľne aj tak nemá rada. Tobôž po zverejnení údajov, podľa ktorých vlani vzrástol medziročne zisk bánk o vyše 100% a podpredseda Smeru Peter Kažimír odhalil, že v januári 2011 to bolo medziročne ďalších 30%. A konkrétne hypotéky neblaho dopadajú najmä na mladú generáciu, ktorú slovenskí pravičiari akosi automaticky považujú za svoju voličskú základňu.

Avšak Miklošovo priznanie, že chce legislatívne regulovať („vytvárať tlak“) hypotekárny trh predsa len má význam. Aj keď to vládna pravica pochopiteľne odmietne priznať, rehabilituje tak základné ľavicové presvedčenie, že trh zlyháva a úlohou vlády je tieto zlyhania registrovať a naprávať štátnou reguláciou. A ak sa to deje na hypotekárnom trhu, môže sa to diať (a deje sa to) aj na akomkoľvek inom trhu. Lebo neomylný pravicový guru Ivan Mikloš na zlyhanie prišiel tak, že naše hypoúvery sú o vyše 2% drahšie, než v iných krajinách eurozóny. Nuž ale takýchto porovnaní v neprospech slovenských zákazníkov nájdeme desiatky. Ak je to dôvod na reguláciu bánk, musí to byť dôvod na reguláciu kohokoľvek.

V. Dohnal nezabudol dodať, že „druhá otázka bude, s akými námetmi (vláda) príde.“ Už tie opatrenia môžu ukázať, že to celé bol len reklamný „humbuk“ v čase, keď vládou akcelerované zdražovanie všetkého ohrozuje jej prežitie. Podľa Marcela Laznia z bankovej asociácie návrhy nesmú „ohroziť stabilitu“, ale musia „podporiť konkurenciu“, čo je, samozrejme, totálna hlúposť. Ak niečo v bankovníctve na Slovensku nechýba, to je priestor pre konkurenciu. Vláda ani verejnosť nemôže za to, sa samotné banky správajú ako navzájom dohodnuté a skoordinované (nepodstatné rozdiely sú súčasťou tejto stratégie, „aby sa nepovedalo“).

M. Laznia však naznačil, ako sa „konkrétne legislatívne návrhy“ Radičovej vlády môžu skončiť. Napriek tomu by slovenská ľavica, najmä parlamentný Smer, mala tento moment využiť. A pravičiarom ho pripomenúť vždy, keď budú tvrdiť, že „to treba nechať na trh, nech to vyrieši“. Príležitostí bude neúrekom, napr. pri Zákonníku práce.

Autor je politológ

Foto: Minister financií SR Ivan Mikloš
Autor foto: SITA / Ľudovít Vaniher