VIDEO: Kríza sa neskončila, verejné financie sú neozdraviteľné
Kríza sa neskončila, pretože politici neriešia jej fundamentálnu príčinu – obrovskú príjmovú polarizáciu. Pokiaľ 5 percent obyvateľstva kontroluje 90 percent zdrojov, nie je pre koho vyrábať a komu predávať, varuje známy slovenský ekonóm Peter Staněk. Svoje neraz kontroverzné názory prezentoval pred časom na medzinárodnej konferencii Jak úspěšně podnikat v příhraničních regionech jihovýchodní Moravy. Organizovala ju 1. súkromná vysoká škola na Morave Európsky polytechnický inštitút.
Podľa prof. Staněka nečakajú podnikateľov (v Európe) nijaké zlaté časy, dokonca ani nie návrat pred krízové obdobie. Jedným z dôvodov je, že bez fundamentálnej zmeny v príjmovej polarizácii obyvateľstva nebude možné ozdraviť verejné financie. Pravicové vlády sa o to pokúšajú prenášaním časti doteraz verejných výdavkov na plecia ľudí. Lenže ich príjmy sú také nízke, že to povedie k ďalšiemu zníženiu spotreby domácností.
Alebo bude (dočasným) riešením nové kolo zadlžovania sa zo strany občanov. Z tohto hľadiska zatiaľ v Česku a na Slovensku nedosahujeme úroveň západných krajín, preto sme – podľa Staněka – stále „príležitosťou“ pre finančné inštitúcie. Ťažko však – vo svetle toho, čo sa stalo pred tromi rokmi – veriť, že toto je udržateľná cesta. Tak pre ekonomický rast, ako aj pre zníženie verejného dlhu.
K rizikám najbližšieho vývoja prof. Staněk ráta aj ceny energetických zdrojov, napr. ropy. Ich potenciálny rast však nevyvolá ani tak rastúca spotreba, ako skôr špekulácie na burzách, keďže napr. hedžové fondy potrebujú „vymazať“ straty z predošlých troch rokov a regulátori im to opäť umožňujú.
Reagujte na článok
Komentáre
Ak nejakú významnú osobnosť "na Hrad", teda do čela spoločnosti, osobu, ktorá VIE čo sa deje a hlása túto PRAVDU, ak VIE, čo treba robiť a DOKÁŽE TO, tak potom do čela spoločnosti s ňou. Dnes je takou osobnosťou vedec a dostatočne erudovaný prezentátor, ktorého by ľudia, verejnosť, počúvala a ktorý by vedel určiť smer, ktorým sa treba uberať.
Máme neskutočne nešťastnú históriu - vedec M.R.Štefánik, ktorý VEDEL a mal VÍZIU, zahynul skôr, než svoju víziu naplnil. A.Dubček, ktorý vedel a chcel, nemohol. A dnes tu máme Petra Staněka z Ekonomického ústavu SAV, ktorý VIE, CHCE a MôŽE, ale verejnosť o ňom nevie, lebo vie viac o Martinke z Turca...
Kde sú všetci novinári, kde ste, Jano Fulle, Zdenko Cho a všetci, ktorí chcú tak veľmi hlásať verejnosti novinársku pravdu?
Pomenúvate súčasný vývoj veľmi presne - ide o permanentný turbulentný tok kríz od hypotekárnej cez dlhovú, zadĺženie obyvateľstva, krízu odbytu, až krízu verejných financií a sociálnych systémov. Ak by sme hovorili o človeku a nie o civilizácii, uviedli by sme jediné slovo: KOLAPS, po ktorom už existuje iba SMRŤ. Tvrdíte, že verejné financie sa neozdravia, nemajú z čoho. Tvrdíte, že príčinou je, že nerovnomerné a vlastne deformované rozdeľovanie príjmov, keď 90 percent príjmov "zozbiera" päť percent obyvateľstva, tj. už niet komu vyrábať, pretože ostatní si spotrebu nebudú môcť dovoliť, čo spôsobujew podľa mňa uzatvorenie cyklov tak populárneho životného toku kapitalizmu založeného na trhovom vyrovnávaní ponuky a dopytu. Toto prestáva fungovať.
Tak na čo čakať? Iba nedávno tu na Slovensku bola konferencia k alternatívam kapitalizmu, kde bolo predstavené dielo Davida Schweickarta Po kapitalizme- ekonomická demokracia. Isteže, číta sa to trochu ťažko a chaoticky, vyzval som ľudí na konferencii, aby sme založili pracovnú skupinu, ktorá by sa zaoberala modelovaním ekonomického modelu ekonomickej demokracie.
Zatiaľ je ekonomická demokracia víziou, ktorá dokonca prichádza z akademického prostredia USA, okrem Schweickarta i naši emigrovaní ekonómovia Jaroslav Vaněk a Jan Švejnar, áno, ten kandidát na prezidenta ČR.
Nebudem teraz definovať samotnú podstatu ekonomickej demokracie, je ale reálnejšia ako tie o parecone a podobne.
Podstatné je, že Schweickart v nej načrtol reálnu a schodnú cestu ako dostať pod kontrolu virtálne finančné trhy ( používa i neúspešne predsadzovanú Tobinovu daň) a v ďalších krokoch ako vôbec zastaviť špekulatívne burzové obchody a zrušiť trh v oblasti súkromných investícií.
Pekne teoreticky zdôvodnené má i to, že pre výrobu a ekonomickú produktivitu dokonca nie sú potrebné súkromné úspory obyvateľstva, ktoré sa dajú obrátiť smerom na vytváranie súkromnej osobnej spotreby a teda i dopytu v oblasti sociálnych služieb, zdravotníctva, vzdelávania, kultúry, atď.
Definuje možnosť zrušenia trhu súkromných kapitálových investícií, pričom uvažuje o zdanení podnikov jedinou daňou zo základných prostriedkov, čiže zdanením výrobných prostriedkov tak, aby tieto dane sa stali verejnými daňami, tiekli by do verejných bánk a tie zas rozdelia príslušné verejné investície systémom grantov cez verejné bankovníctvo tak ako´sa dnes rozdeľujú finančné prostriedky v eurofondoch ( teda podobne, bez tých zádrhelov a problémov) kaskádovite od celého ekonomického regiónu, povedzme EU, do jednotlivých krajín, až na jednotlivé regióny a kraje v rámci štátu, až na okresy a až na lokálnu úroveň. Ide o verejné financie rozdeľované verejným spôsobom, ktoré nebudú používať súkromný kapitál.
Nezmienil som sa, že podmienkou je prechod k demokratickému podniku, teda podniku, ktorý nebude mať majiteľov kdesi v daňových rajoch ( ktoré zaniknú), ani správnu radu zloženú z dedkov vlastníkov či z roztrúsených akcion árov rôznych fondov, ale že rozhodovať bude zamestnance na základe ekonomickej demokracie jeden zamestnanec rovná sa jeden hlas, k čomu má najbližšie družstevný ekonomický subjekt. Ale i dnes už existujú podniky vlastnené zamestnancami (ESOP) i v USA a v EU sú to EFES (European Federation of Employed Shareholders), teda legislatívne podporovaná celoeurópska organizácia na podporu zamestnaneckej participácie. Jednoducho, sú tu reálne možnosti, ako prinútiť podniky daňou vytvárať verejné investície a zastaviť to nerovnomerné obohacovanie sa kapitálových investorov.
Rád by som Vás v takejto skupine expertov privítal.
Sotva ste boli uverejnení, pán Staněk, tu na webe Slova a poukazovali na to, že ide o celý rad turbulentných kríz v súčasnom kapitalizme, dozvedáme sa z médií dnes 5.augusta o prepadoch na hlavných burzách a o panike, čo to spôsobuje...
Čomu vďačíme za tú nestabilitu? Nepodobá sa to nestabilným jadrovým reaktorom vo Fukušime? Môže to "rachnúť"?