Prednostovia stanice
Akosi sa odmlčali aj politológovia, na ktorých je Slovensko inak bohaté. V dvoch nedeľných politických reláciách, nasledujúcich po sebe, boli na STV 1 hosťami matadori politickej scény, vo vysielaní súkromnej televízie im sekundovali mladší kolegovia. Obe diskusie spájala snaha udržať politiku v rukách profesionálov. Akoby sa profesionalita nadobúdala okamihom zisku poslaneckého mandátu a závisela len od jeho trvania. Dojímavá bola úzkostlivosť, s akou predseda jednej z politických strán vyjadril znepokojenie nad tým, že by sa ulici, z ktorej sám kedysi naskočil do politického kolotoča, mohlo podariť prevziať predvolebnú iniciatívu a kontrolovať povolebnú moc.
Ľudia majú dosť partokracie
Protestujúcich nevyhnala do ulíc iba situácia okolo zverejneného dokumentu o korumpovaní vysokých štátnych úradníkov finančnými skupinami. Tou kalich trpezlivosti len pretiekol. Ako ukazujú posledné dni či hodiny, už nie je prvoradá ani jeho autenticita. Mimochodom, potvrdená. Ľudia majú partokracie na slovenský spôsob jednoducho dosť.
Béla Bugár vyjadril obavu, či sú mladí manažéri schopní zapojiť sa do politiky. Akú kvalifikáciu potrebnú pre vrcholovú politiku, okrem občianskeho postoja, mal on a tucty jemu podobných v novembri 1989 a po ňom? Skôr narodeným tieto slová pripomenuli argumentáciu odchádzajúcich nomenklatúrnych špičiek počas novembrových televíznych debát.
Kruh sa uzatvoril viac než symbolicky. Je časť odísť. Nahradiť dosluhujúcu a do seba uzavretú politickú triedu nemusia len mladí manažéri, ale aj osobnosti oboch pohlaví, rôznych generácií a profesií so skúsenosťami z relevantných oblastí spoločenského života. Napriek skepse niektorých pozorovateľov je ich dosť a ich okolie bude vedieť najlepšie, či si jeho dôveru zaslúžia. Zmena nemusí byť plošná, ale musí byť zásadná.
Preložme voľby
Na politickej scéne nech pôsobia tí, ktorí nemajú za ušami, no o to viac majú ľudských a profesionálnych predpokladov na uplatňovanie zvereného mandátu. Takíto sú aj medzi súčasnými politikmi. Nikto zrejme nechce rušiť a zakazovať politické strany en bloc a vynášať plošné rozhodnutia. Politický systém a vzťah občan – politik sa však musí jednoznačne spriechodniť. Pridlho fungoval na báze jednostrannosti, uzavretosti, selektívnosti, tajnostkárstva a nepotizmu. Existujúce politické strany, najmä tie väčšie, sa budú ježiť, inej cesty, aj v záujme ich prežitia, však niet.
Prvým krokom by malo byť hoci i symbolické preloženie termínu parlamentných volieb z 10. marca na neskorší, nie však priveľmi vzdialený termín. Z princípu. Aby dal občan pocítiť straníckym bosom, kto je majiteľom moci, a kto len jej dočasným a kedykoľvek odvolateľným správcom.
Konšpiráciu za tým môže vidieť najmä ten, kto už dávno stratil schopnosť vidieť veci zdola, hoci sa snaží pár mesiacov pred voľbami na okamih splynúť s davom. Ak by aj celá aféra naozaj bola rafinovanou manipuláciou rozhorčenej verejnosti, určenou na záchranu súčasnej či budúcej politickej kariéry tých, ktorým niekoľkomesačný odklad parlamentných volieb hrá do karát, takýto zámer stojí na vratkých nohách. Nech si občania v nadchádzajúcich parlamentných voľbách zvolia tých, ktorí pre nich niečo preukázateľne spravili, alebo na základe objektívnych kritérií dokážu spraviť. Či už lokálne alebo v celoslovenskom meradle. To je prvý predpoklad existencie nového parlamentu.
Obnovovanie dôvery
Keďže štát nie je potrebné zakladať odznova a evolúcia je lepšia ako revolúcia, toto by mal byť len začiatok obnovovania dôvery radových občanov v politiku, politikov a štátne inštitúcie. Mal by to byť organický proces, založený na skvalitnení personálnej zložky inštitúcií. Nie administratívna, formálna zmena, akých tu už bolo neúrekom.
Nový parlament by mal prijať novú ústavu. Možno i s ustanoveniami o nanajvýš dvoch volebných obdobiach pre poslanca, spoločne s princípom jeho odvolateľnosti voličmi v ktoromkoľvek okamihu. Tak isto so zastúpením občanov v najvyššom zákonodarnom zbore podľa islandského vzoru.
Prerozdelenie a časové obmedzenie moci a vzájomná kontrola jej nositeľov musia smerovať k udržaniu ekonomického a finančného lobingu v medziach porovnateľných so štátmi, kde sa efektívna kontrola štátnej moci praktizuje už desaťročia. Tak, aby nová politická generácia nepodľahla číhajúcim zvodom a nestala sa sama gorilou, proti ktorej dnes s takým zápalom bojuje.
Na záver
Minulú nedeľu sa na obrazovke STV objavila klasická česká komédia Prednosta stanice s Vlastom Burianom v hlavnej úlohe. Každé gesto kráľa komikov či pohnutie jeho tváre bolo autentickejšie ako žoviálnosť, neotesanosť, falošná ľudovosť, afektovanosť či neprirodzená snaha o distingvovanosť mnohých už dávno opozeraných tvárí slovenskej politickej scény, opakujúcich ad nauseam frázy o demokracii a prosperite pre všetkých.
Iste, voľby môžu vyhrať (za neustále sa znižujúcej voličskej účasti) tak ako doposiaľ politické strany, ktoré si medzi sebou s vrčaním podelia politickú moc ako psi kosti. To by však bol jeden z posledných klincov do truhly dôvery slovenskej spoločnosti v politické elity a zároveň i danajský dar politikov sebe samým. Mentálna stagnácia a celospoločenská apatia sa ďalej prehĺbia a na Slovensku to bude ešte viac o tom „kto z koho“. Tí ambicióznejší či zúfalejší odídu preč. Navždy. Ozajstná zmena je potrebná preto, aby sa z krajiny nestala stanica, na ktorú nechodia vlaky. Taká, na ktorej zostanú len jej prednostovia.
Foto: Emil Polák
Reagujte na článok
Komentáre
Prvou úrovňou nebezpečenstva "šmyku" (symbolicky dopravná terminológia vzhľadom k mrazom a ľadovke na cestách) je
domnienka, dojem, že emotívne naladené nespokojné masy občanov si dokážu spomedzi seba vybrať skutočných reprezentantov múdrej rozhodovacej právomoci a že si omylom nevyberú pod dojmom manipulácie a populizmu budúcich uzurpátorov -diktátorov - jakobínov:
Dovoľte mi odcitovať vaše myšlienky:
"Kruh sa uzatvoril viac než symbolicky. Je časť odísť. Nahradiť dosluhujúcu a do seba uzavretú politickú triedu nemusia len mladí manažéri, ale aj osobnosti oboch pohlaví, rôznych generácií a profesií so skúsenosťami z relevantných oblastí spoločenského života. Napriek skepse niektorých pozorovateľov je ich dosť a ich okolie bude vedieť najlepšie, či si jeho dôveru zaslúžia. Zmena nemusí byť plošná, ale musí byť zásadná."
K tomu poznamenávam, že by som sa rád spýtal, kde boli doteraz a kde sú dnes všetky tíe SCHOPNÉ OSOBNOSTI oboch pohlaví, rôznych generácií a profesií so skúsenosťami z relevantných oblastí spoločenského života?
Iba naivný mladík a neinformovaný televízny divák odtrhnutý od reality si môže myslieť, že tieto osobnosti sú zamknuté v akýchsi podzemných kazematách a búrlivé politické nepokoje ich vyslobodia z podzemia a uvedú na trón. História je plná týchto omylov.
Druhou úrovňou nebezpečia zvrhnutia sa dobrého úmyslu je téza, citujem: "Preložme voľby".
A znova Vás pre istotu citujem:
"Na politickej scéne nech pôsobia tí, ktorí nemajú za ušami, no o to viac majú ľudských a profesionálnych predpokladov na uplatňovanie zvereného mandátu. Takíto sú aj medzi súčasnými politikmi. Nikto zrejme nechce rušiť a zakazovať politické strany en bloc a vynášať plošné rozhodnutia. Politický systém a vzťah občan ? politik sa však musí jednoznačne spriechodniť. Pridlho fungoval na báze jednostrannosti, uzavretosti, selektívnosti, tajnostkárstva a nepotizmu... Prvým krokom by malo byť hoci i symbolické preloženie termínu parlamentných volieb z 10. marca na neskorší, nie však priveľmi vzdialený termín. Z princípu. Aby dal občan pocítiť straníckym bosom, kto je majiteľom moci, a kto len jej dočasným a kedykoľvek odvolateľným správcom."
K tomu poznamenávam, že príčinou predčasných volieb bola vlastne neschopnosť vlády a zákonodárnej moci dovtedajšieho vládneho zoskupenia reagovať na rozvíjajúcu sa hlbokú hospodársku krízu, že to nebola iba nejaká roztržka medzi partokratmi, ktorých sa dá zbaviť nezvolením a nahradením inými zvolenými predstaviteľmi.
A dnes ako ekonóm a mysliteľ v manažmente sa pýtam: aká mocenská hierarchia a aká politicky organizovaná sila môže nahradiť pravicovú partokraciu vytvorenú počas 22 rokov zastupiteľskej demokracie v kapitalistickom výrobnom systéme tak, aby ten systém zefektívnila, sprehľadnila a viedla ho k návratu do výkonov ekonomiky spojených s ekonomickým rastom?
Pre nechápavých dávam do zátvorky odpoveď:
( populistický neofašizmus ), ani Duce z Taliansku, ani Adolf v Nemecku nezačínali tým, že by tvrdili, že chcú vraždiť a perzekvovať iných, iba neškodne a populisticky hlásali, že nastolia poriadok a právo, že dajú masám prácu a populisticky a ľúbivo kreslili budúcnosť. A samozrejme, viezli sa na vlne obrovskej masovej nespokojnosti s realitou i politickým režimom vtedajšej doby... a ja tu na Slovensku vidím viac populizmu typu Duce a Hitler než triezvosti a reálnosti nejkých skutočných osobností.
Takže:
Presun volieb (symbolicky presun termínu, ale a kam? Prvý máj? ôsmy máj?, prvý september?) akosi nič automaticky nevyrieši, ak doteraz počas periód každých 4 rokov neboli schopné vyzreté osobnosti dostať sa do parlamentu alebo do vlády, ako tvrdíte. Skôr naopak, akosi sa množí floklór "každý občan chvíľu v parlamente" a zoznam bývalých poslancov zastupiteľského zboru našej republiky je už poriadne hrubou knihou...
Tretia úroveň nebezpečia je snaha hľadať jednoduché ("geniálne") riešenia namiesto dlhoročnej každodennej nezištnej práce:
Ak by riadenie spoločnosti a ekonomiky celej krajiny bolo takou jednoduchou záležitosťou, ako sa nás o tom snažili za predchádzajúce volebné i výkonné vládne obdobia presvedčiť nováčikovia v politike ako Sulík, Matovič, ( ktorí predsa vzišli ako osobnosti, nie politici, pri "iniciatívach zdola") ale aj kedysi dávno Rusko z ANO, či "osobnosti" zo ZRS, Jano "Kelňa" alebo kedysi ešte hlbšie v histórii vykonávateľ šokovej terapie Ježek, pred ním naivný Bakšay či Čalfa, tak už dnes tu máme obnovené kráľovstvo s kráľom na Bratislavskom hrade a máme pokoj od politiky.
S čím súhlasím a bude to predčasnými voľbami možno iba prvý krok, to je Vaše skonštatovanie, že
"Nech si občania v nadchádzajúcich parlamentných voľbách zvolia tých, ktorí pre nich niečo preukázateľne spravili, alebo na základe objektívnych kritérií dokážu spraviť. Či už lokálne alebo v celoslovenskom meradle. To je prvý predpoklad existencie nového parlamentu... Keďže štát nie je potrebné zakladať odznova a evolúcia je lepšia ako revolúcia, toto by mal byť len začiatok obnovovania dôvery radových občanov v politiku, politikov a štátne inštitúcie. Mal by to byť organický proces, založený na skvalitnení personálnej zložky inštitúcií. Nie administratívna, formálna zmena, akých tu už bolo neúrekom."
Nie som len sám, kto je pripravený hotové teórie uvádzať do praxe. Lenže máme konkurenciu - každý Matovič, Sulík i každá organizátorka antigorilích protestov má presnú predstavu, čo robiť. No a v tejto konkurencii odjakživa vyhráva ten, kto má moc.
Ja ju nemám. Ty ju máš? My ju nemáme. A preto je to iba slovo a nie čin. Pochopili sme sa?
Preto sú dôležité parlamentné voľby. Až potom môžeme preniesť teórie do praxe. Bude iba záležať, či to bude prax Sulíka, alebo dokonca Gallovej (pozri môj blog z dneška), alebo či sa národohospodári dostanú k slovu tak ako kedysi aspoň Zaťko a Karvaš v 1944 keď dokázali nemožné...
po obdobi celkom slusnej prosperity Slovenska (aj ked pesimista povie, ze mohlo byt aj lepsie) prislo obdobie absolutneho vypredaja vsetkeho, co v rokoch 1948-1989 bolo na slovensku vytvorene. vladol ju jav, ktory by som nazval "pravicovym besnenim", majetok ktorych vytvorili predosle generacie sa rozpredaval takym tempom, ako keby to boli preteky. potom, po 20 rokoch, ked zacali problemy s financovanim zakladnych funkcii statu, tak sa obcan zobudil, pretrel si oci a zacal sa divit tomu, kam sme sa to dostali. ako na zavolanie sa objavil pripad ITP Gorila a objavili sa vinnici a vinnik - korupcia v radoch politickych stran, ktore sa zucastnovali na privatizacii v rokoch 1998 - 2006. akosi sa zabuda na to, ze tych konspiracnych bytov zmienovanej podnikatelskej skupiny bolo spolu 6 a byt v ktorom SIS nasadila technicke prostriedky a odpocuvala ho, bol len jeden, vdaka tomu, ze tomu priala nahoda. v skutocnosti to rozkradanie narodneho majetku prebehlo krizom krazom celym slovenskom, dialo sa to uplne vsade, na obecnych uradoch, magistratoch, v kancelariach statnych organov - staci spomenut nedavnu aferu okolo odstupenia primatora bratislavy Durkovskeho. cize protestovat proti korupcii a rozkradaniu treba v daleko sirsom meradle, ako to dnes prebieha...
samotne politicke prostredie je tak prerastene korupciou, ze niektore strany su skor platenymi lobbingovymi zoskupeniami ako politickymi stranami s nejakym programom. napriklad v poslednych volbach uspesna strana SaS ma/mala nejakych 500 clenov, etablovala sa vyslovene marketingovo. nastupujuca strana tvariaca sa ako 99% je priamo a bez vacsich tajnosti platena zbrojarskym klanom. 99% ma marketingovych odbornikov, pravnikov, prenajala si aj doveryhodne posobiace politicke ksichty a kedze su to odbornici, mozno sa dostanu cez 5% a do parlamentu. volby 10. marca im a im podobnym nevyhovuje, narast preferencii je dost pomaly, viac by im vyhovovali volby neskor a tak hraju na strunu ako vyssie v clanku zdovodnuje napriklad aj autor Juraj Hocman (ked je dovod, argumenty sa vzdy najdu)...
ludia by naozaj mali vyjst do ulic a tlacit politikov, aby spravili poriadok s vecami verejnymi. ale najma by mali ist k volbam 10. marca a nie az potom, ked to bude vyhovovat rychlokvasenym lobbingovym zoskupeniam. nech uz tie volby 10. marca vyhra ktokolvek, bude mat tazku ulohu riesit nenormalne zadlzovanie slovenskej republiky, nezamestnanost, nedostatocnu informovanost zo strany komernych medii, zmienovany korupciu a ine...
ak sa ludia naucia chodit protestovat do ulic, vytvori to potrebny tlak na politikov, veci to pomoze. ludia musia vsak jasne vediet preco a zaco protestuju, nielen to, proti comu protestuju - aby ich opravnena nespokojnost nebola zneuzita. ak by dnes niekto polozil otazku organizatorom protestu proti gorilam, koho treba teda podporit, tak by mozno nevedel odpovedat ani jeden. niektori by urcite vedeli, ale kedze to este nie je v suchu a tak to povedat nahlas nemozu, ze Matovic a Sulik. dnes ide hlavne o to, prestat byt konecne klamanym tupym stadom, ktorym niekto uspesne manipuluje, vediet a rozumiet tomu o co ide a ake su ktore a koho zaujmy...
Iba kvôli tomu som ochotný vstať a ísť do ulíc, mňa nejaké vzájomné obviňovanie pravice z korupcie a odpočúvania SKUTOČNE NEZAUJÍMA, pretože to patrí do repertoáru kapitalizmu.