Stredná Ázia je jednou z kolísok svetovej civilizácie. Zažila lesk (kedysi) aj biedu (dnes), rozkvet aj skazu. Prostredníctvom dnes Čínou obnovujúcej Veľkej hodvábnej cesty spájala Európu a Stredomorie s Blízkym a Stredným východom a južnou a západnou Áziou.
Ak sa pozrieme na región Strednej Ázie v súčasnosti, ide o strategicky dôležitú oblasť, v ktorej sa prekrývajú záujmy EÚ a jej členských štátov, USA, RF, Číny a ďalších regionálnych hráčov (India, Pakistan, Irán, Turecko) – pričom toto poradie nie je smerodajné, je náhodné.
V regióne sa nachádzajú významné náleziská nerastných surovín vrátane zlata a iných vzácnych kovov, ropy a zemného plynu.
Hojne sú v regióne rozšírené fenomény ako chudoba, otvorené aj latentné národnostné, sociálne a náboženské napätia, terorizmus, ilegálna výroba, pašovanie drog a obchodovanie s nimi.
Za roky – ako hovoria domáce elity nezávislosti – sa v jednotlivých krajinách Strednej Ázie, v Kirgizsku, Tadžikistane, Turkménsku, Kazachstane a Uzbekistane , sformovali osobité politické režimy, ktoré skĺbili tradicionalisticko-klanovú orientálnu mentalitu so sovietskym politicko-administratívnym dedičstvom, opatrným zavádzaním demokratických inštitútov a špecifickou transformáciou ekonomík na osobitý spôsob bez kontroly.
Ako to popisoval P. Juza v svojej predchádzajúcej publikácii SLOVO dalo slovo[1], ktorú sme tu recenzovali zhruba pred rokom: „... tak ako na Slovensku, tak aj v Kazachstane platí, že masy (a voliči) nesmú strácať demokratickú kontrolu nad politickou situáciou v krajine, v spoločnosti a zdravý skepticizmus vo vzťahu k akejkoľvek elite...“[2]
Vedúci predstavitelia týchto krajín, bývalé (de facto dodnes sovietske) stranícke kádre, si rodinno-klanovými väzbami a s pomocou represívneho aparátu stabilizovali moc, ktorá má črty a charakter východných autoritatívnych režimov s osobitnými prejavmi a rozsahom v každej z uvádzaných krajín.
Priestor postsovietskej Strednej Ázie prešiel kľukatú historickú cestu a dnes napriek skutočnosti, že sa jednotlivé krajiny dostali k postsovietskej samostatnosti neočakávane a majú naďalej unisono autoritárne (rôzne formy a kvality) režimy, získali na svojej geopolitickej bonite.
Lenže v Strednej Ázii sa neuskutočnila revolučná cesta (a ani evolučná) premeny totalitného systému. Neuskutočnili sa tam zatiaľ ani hlboké politické revolúcie, ktoré by priviedli k moci novú, politickú elitu. O tom všetkom (a o mnohom inom) pravidelne informuje čitateľov SLOVA Peter Juza, držiteľ „Zlatého pera týždenníka SLOVO“.
Jeho názory, poznámky a postrehy na tému Strednej Ázie sú zosumarizované v najnovšej knižnej publikácii Politické pohyby v Strednej Ázii (PeIn Trnava, 2020, ISBN 978-80-972361-5-1, 134 strán). A treba povedať, že sú aktuálne aj na slovenské reálie.
Tak v časti, kde autor popisuje a identifikuje tému plagiátorov v Tadžikistane sa uvádza: „... ak si v slovenskej verzii zadáte napríklad ,plagiátori na Slovensku‘, tak sa v rámci mediálnych správ okrem všeobecne známeho mena bývalého predsedu Národnej rady Slovenskej republiky VII. volebného obdobia s vysokou mierou frekvencie objavuje aj meno bývalého podpredsedu Národnej rady Slovenskej republiky toho istého volebného obdobia. Ten si v súčasnosti za ,verné‘ služby vyslúžil len (túžil byť ministrom zahraničných vecí, v čo až do konca veril) post štátneho tajomníka na veľmi zodpovednom ministerstve...“[3]
Ako predchádzajúca publikácia aj táto (možno aj budúce) vyšla vďaka a s podporou Klubu Nového Slova a portálu SLOVO.
Autor opäť dokázal, že vie sprostredkovať – vo vzťahu k Strednej Ázii na základe svojej dlhoročnej osobnej skúsenosti z regiónu, kde prežil roky rokúce – obsahovo hutné a nadčasové posolstvo, na ktoré niekedy v dnešnom COVID svete zabúdame.
Súborné texty Politické pohyby v Strednej Ázii možno len a len odporúčať. Je to pohodové a poučné čítanie.
(Autorka je študentka politických vied a medzinárodných vzťahov)
Obe knihy si možno objednať na adrese: peinagency@gmail.com [2]
SLOVO dalo slovo (výber textov) - cena: 5,- € + poštovné;
Politické pohyby v Strednej Ázii - cena: 5,- € + poštovné;