Pokrivené paradigmy súčasnosti

Čo je to *paradigma: *predovšetkým, toto múdre slovo z gréčtiny znamená, že všeobecne prijatá myšlienková predstava vytvorená akýmsi spoločensky prediskutovaným súhlasom danej spoločnosti na danej úrovni poznania sa stane *základom *prístupu k životu a k správaniu verejnosti i odborníkov a až história (prevažne) posúdi a overí, nakoľko bola pravdivá a či a ako sa mýlila.
Počet zobrazení: 4165

Čo je to paradigma: predovšetkým, toto múdre slovo z gréčtiny znamená, že všeobecne prijatá myšlienková predstava vytvorená akýmsi spoločensky prediskutovaným súhlasom danej spoločnosti na danej úrovni poznania sa stane základom prístupu k životu a k správaniu verejnosti i odborníkov a až história (prevažne) posúdi a overí, nakoľko bola pravdivá a či a ako sa mýlila.´

Ide o myšlienkové schémy, ktorými dnes dokážu ovplyvňovať šikovní mediálni manipulátori asi za tichého súhlasu a možno na priamy príkaz ideologických či ekonomických centrál sveta verejnosť a zmýšľanie prevažnej väčšiny obyvateľstva.

TRI VÁŽNE  POKRIVENÉ PARADIGMY SLOVENSKÉHO VNÍMANIA SVETA

Prvú skupinu týchto paradigiem tvoria myšlienkové schémy točiace sa okolo dogmy, že „trh všetko spravodlivo usporiada a zariadi“, to sú vážne vedecké výroky od „neviditeľnej ruky trhu“ Adama Smitha, cez „ nevyhnutnosť konkurencie v danom odvetví“ Phila Kotlera až po „ obavy z hnevu finančných trhov“ všetkých súčasných „zasvätencov“ fiškálnych dejov.

Druhú skupinu týchto paradigiem moderného sveta tvoria myšlienkové schémy  o „konci dejín“ (F. Fukuyama), o „konci sveta“, čo je skôr výplod senzáciechtivých žurnalistov a varovaníe skupiny environmentalistov, pričom táto paradigma sa objavuje v každej civilizácii, keď jej dochádza dych a rúti sa sama do seba. V súčasnosti ide o katastrofické scenáre „klimatickej katastrofy“, o katastrofické scenáre „zrútenia sa civilizácie“, hovorí sa najmä o západnej civilizácii. Zatiaľ to však vyzerá, že sa iba blíži koniec globálneho kapitalizmu, koniec éry všetko-kolonizujúceho kapitalizmu, ktorý v mene zisku pre niekoľkých obetuje budúcnosť všetkých; nejde koniec sveta. 

Tretiu skupinu týchto paradigiem súčasného liberálnou doktrínou opantaného sveta sú myšlienkové schémy krízy demografického vývoja ľudstva,  „vymierania Európy“, pričom myšlienkové schémy o tom, že „produktívnych ľudí ubúda, a preto nebude mať na nás kto robiť“ alebo „ekonomických zdrojov je čoraz menej a ak vyčerpáme tieto zdroje, budeme chudobní“, sa opierajú o jestvujúci spoločensko-ekonomický režim kapitalizmu a ideológiu sebectva a individualizmu.

POKRIVENÁ  PARADIGMA DEMOGRAFICKEJ KRÍZY A ČORAZ ŤAŽŠIEHO ZABEZPEČENIA STAROBY PRE NÍZKY POČET PRODUKUJÚCICH ĽUDÍ

Preštudoval som si poriadne v rôznych zdrojoch, článkoch, výrokoch a vysvetľovaniach túto paradigmu navádzajúcu nás až k panike, že v existujúcej demografickej kríze na dôchodcov nebude mať kto robiť. Vytiahol som si typické výroky patriace k myšlienkovým schémam tejto paradigmy a usporiadal som ich tak, ako tieto samotné výroky tvoria cestu k usmerneniu zmýšľania do pokriveného zmýšľania súčasnosti.

Východiskové výroky myšlienkovej schémy:

  1. Ľudí v produktívnom veku je v Európe a Amerike čoraz menej, civilizácia vymiera.
  2. Čoraz viac je dôchodcov, nevládnych a starých, na ktorých „nemá kto robiť“.
  3. Krivka demografického vývoja „nepustí“ a ľudia vo vyspelých krajinách „vymierajú“.
  4. Ak nebude mať kto robiť, zaniknú mnohé priemyselné oblasti a schátrajú verejné statky.
  5. Pretože nemá na dôchodcov kto robiť, už teraz si súčasní ľudia v produktívnom veku musia šetriť na dôchodok a investovať peniaze do výnosných fondov.
  6. Pretože bude veľa dôchodcov, je nutné rozvinúť „striebornú ekonomiku“ na uspokojenie ich potrieb.
  7. Treba zbohatnúť HNEĎ, kým sme výkonní a mladí, lebo potom sa o nás už nik nepostará.


Argumenty proti tejto paradigme:

Výrok č. 1.: „Ľudí v produktívnom veku je v Európe a Amerike čoraz menej, civilizácia vymiera.“

Kto si pozrie štatistiky vývoja nezamestnanosti v Európe a v USA, ten zistí, že pracovnej sily je dosť a dosť, akurát že ju nemá kto zaplatiť a preto sa nevyužíva. Milióny kvalifikovaných ľudí v produktívnom veku v USA i v Európe neprodukujú nie preto, že by boli nevládni, ale preto, lebo ich prácu nik nezaplatí a nik neorganizuje a nevytvára ekonomické podmienky, aby sa ich pracovná sila v súčinnosti v pracovnými prostriedkami (nástroje, stroje, suroviny, materiál, financie, vedomosti) stali ekonomickými zdrojmi produkujúcimi bohatstvo, národný dôchodok v hospodárstve danej krajiny.

Sú to násilne umŕtvené ekonomické zdroje. Treba teda odstrániť nezamestnanosť.

Kto si analyzuje produktivitu práce a vie ju porovnať v jednotlivých odboroch ľudskej činnosti, prípadne ju porovná v časových etapách povedzme jednotlivých desaťročí konca 20. a začiatku 21.storočia, ten zistí, že produktivita práce sa prudko zvyšuje. Pracovník na akomkoľvek pracovisku je dnes vybavený technológiami, ktoré nahradili niekedy desať, ale pravidelne a často stovku pracovníkov a práca je dnes flexibilná a variabilná v tom zmysle, že jeden pracovník z jednej pozície ovláda flexibilne viacero pracovných náplní, buď ich plní postupne alebo systémom „skladania“ už nielen jednotlivých pracovných operácií, ale aj jednotlivých funkcií, takže pracovník je často na svojom pracovisku „prípravár“, „zoraďovač“, „operátor“, „kontrolór“, „predajca“, „inkasant“ a „manažér“ počas jediného pracovného dňa, počas jednej pracovnej zmeny.

Táto progresivita, tak žiadaná a splňujúca predstavy o práci človeka v 21.storočí, sa však neodzrkadľuje na podiele prerozdeľovania hospodárskeho výsledku. Pracovník vo všetkých svojich funkciách a v celej svojej samostatnosti odborníka iba odovzdáva svoj pracovný čas, príliš často a podľa zákona meraný na presný zákonom stanovený pracovný kontingent, podľa ktorého je odmeňovaný. Pracovník, ktorý dostáva za svoju prácu mzdu, je ešte stále účastníkom trhu práce, na ktorom predáva svoju pracovnú silu v časových jednotkách, je teda stále podľa Marxovho pojmu PROLETÁR, i keď už podľa rafinovaných motivačných schém je motivovaný a mimofinančne odmeňovaný pôžitkami (prekladá sa do pracovnej slovenčiny = benefitmi), ktoré nechce stratiť a od ktorých je často už životne závislý  - napríklad príspevkom na cestovanie, na vzdelávanie, na stravu, výhodnými pôžičkami, schémami podpory či ručenia za hypotéky, používaním technických vymožeností a podobne.

Rozhodne to však nie je spravodlivé prerozdeľovanie hospodárskeho výsledku organizácie, firmy, podniku.  Pretože už to spravodlivé prerozdeľovanie by stačilo na to, aby pracovník razantne zvýšil svoj príjem a tým aj odvody do štátnej pokladnice za účelom dôchodcovského systému.

A toto sa na Slovensku nedeje, máme jedny z najnižších miezd v Európe.

Nehovoriac o tom, že náš pracovník často vykonáva nie rozličné, ale veľmi monotónne pracovné operácie počas celej zmeny, počas pracovného týždňa, mesiaca, roka, pretože to je výhodnejšie ako nahradiť jeho prácu technológiami – s tvrdením ekonómov, že by tak došlo k zníženiu zamestnanosti.

Ešte k produktivite: Celé storočia existovali presne definované výrobné postupy remeselníkov, ktoré sa prenášali z pokolenia na pokolenie v takzvaných cechoch, cechových procedúrach.

Priemyselná revolúcia, technické vynálezy zmenili produktivitu práce až tak, že dokonca existovali hnutia „rozbíjačov strojov“, ktorí v strojoch videli konkurenciu berúcu im obživu. Už dnes vieme, že to nezapríčiňovali stroje, ale klasická ekonomická teória 19. storočia, ktorá definovala medzi produktívne sily pôdu, prácu a kapitál – pričom oceňovala práve všetky tie stroje, budovy, technológie ako kapitál, ktorý sa dá obstarať a ktorý v pracovnom, výrobnom procese vytvára „nadhodnotu“, ktorú si ponecháva majiteľ, neskôr ten, ktorý si prenajal alebo kúpil fabriku, teda kapitalista, ktorému často stačí vlastniť burzové papiere na akcie a z nich vzniká akýsi posvätený  dôvod na privlastnenie si tej „nadhodnoty“, zisku z hospodárskeho výsledku.

Celé 20. storočie zvyšovalo produktivitu vo všetkých odvetviach ľudskej činnosti. Použijem príklad, ktorý je práve dnes pre nás aktuálny: americký mysliteľ P. Drucker  chváli USA za  vysokú produktivitu v poľnohospodárstve a spracovaní potravín, ale my akosi zabúdame na naše poľnohospodárstvo, ktoré za necelých 40 rokov dokázalo zo zaostalej potravinársky nesebestačnej krajiny vytvoriť produktívne vysoký agrosektor a spravovávaním potravín potravinovo sebestačnú a bezpečnú ekonomiku s možnosťami vývozu prebytkov. Táto produktivita bola zapríčinená vstupom chémie (aj v USA), priemyselných technológií do výroby (aj v USA), vstupom vzdelávania pracovníkov (aj v USA), vstupom biotechnológií (aj u nás koncom 80. rokov) aj vstupom informačných technológií a genetického inžinierstva (už len v USA, u nás sa už v tom čase agropriemysel politicky organizačne a právne deštruoval). 

A tak sa dá povedať, že na začiatku 21. storočia existujú vysoko produktívne odbory priemyslu, agropriemyslu, od 60. rokov sa objavila nová každoročne produktivitu zvyšujúca oblasť informačných technológií, ktoré dokážu „uživiť“ tvorbou bohatstva, vytvorenou „nadhodnotou“ nie stovky majiteľov kapitálu, ale miliardy ľudí, ovšem iba za podmienky, že sa prijme zásada spravodlivého prerozdeľovania výsledkov hospodárenia“.

Toto je aj argument, proti výroku č. 4.: „Ak nebude mať kto robiť, zaniknú mnohé priemyselné oblasti a schátrajú verejné statky“.

A na Slovensku sa vysokoproduktívna výroba prerozdeľuje vysoko nespravodlivo.

K výroku č. 2.: „Čoraz viac je dôchodcov, nevládnych a starých, na ktorých „nemá kto robiť“.

Kto si pozrie štatistiky demografického vývoja, ale aj úmrtnosti, nielen pôrodnosti, v 19. storočí, do vzniku 1. ČSR, počas trvania 1. ČSR, štatistiky vojnových strát a znevládnenia produktívneho obyvateľstva po 1. svetovej vojne, po 2. svetovej vojne, a porovná ich so štatistikami aj pôrodnosti aj úmrtnosti a zdravotného stavu obyvateľstva v rokoch 1945 – 1990, toho by malo potešiť, že súčasné generácie dôchodcov, ale aj k dôchodku sa približujúcich súčasníkov sú preto také silné (neporovnateľne zaujímavé) a aj preto také zdravé napriek výstrahám pravicových odborníkov na zdravotníctvo, lebo povojnové generácie obyvateľov Slovenska sú prvé, ktoré hromadne neumierali a neboli kaličené  vo vojnových konfliktoch, žili v mierovom čase, sú prvé, ktorým bola zabezpečovaná komplexná zdravotná starostlivosť, preventívna a liečebná strarostlivosť a mnohým generáciám po roku 1948  až do roku 1990 bola poskytovaná komplexná  zdravotná starostlivosť od narodenia a počas ich pracovného života.

Takto vznikla silná demografická prevaha dôchodcov, ktorí (prepáčte, seniori) nie a nie umrieť,  ktorým súčasné kapitalistické zdravotníctvo musí priplácať na lieky a držať im lôžka v nemocniciach a ktorí pravdepodobne ešte dlho a dlho budú poberať dôchodky. Sic!

Ale našťastie tomu tak nie je iba u nás, tento problém silných dôchodcovských ročníkov majú i v USA, v celej starej západnej Európe, nuž, nebola vojna, chvalabohu, akurát že tamojšie sociálne a dôchodcovské systémy neprechádzali takými drastickými reformami a majú dostatočne rozvinuté či konsolidované fondy na financovanie dôchodcov.

Tu sa rád zmienim o výroku č. 6: „Pretože bude veľa dôchodcov, je nutné rozvinúť ,striebornú ekonomikuʻ na uspokojenie ich potrieb,“ ktorá však súvisí viac so situáciou dôchodcov a bohatých nemocných v USA a v starej západnej Európe ako so situáciou u nás.

Áno, marketingový guru Phil Kotler predpovedal, že budúcnosť mnohých krajín a odvetví bude závisieť od najvplyvnejších zákazníkov začiatku 21.storočia, teda od dobre finančne zabezpečených dôchodcov a od bohatých starnúcich a nemocných.

Neviem, čo viedlo takú prognostickú kapacitu zo SAV, za akú považujem pána P. Karázsa, k podobnému tvrdeniu namierenému na Slovensko. V podmienkach Slovenska môžeme síce rátať s poskytovaním liečebných a zdravotníckych služieb pre bohatú západnú klientelu, ale pri obmedzovaných kapacitách vlastného systému zdravotníctva Slovenskej republiky to bude znamenať, že to bude na úkor  obyvateľov Slovenska, teda tých odkázaných na nízky dôchodok a sociálne odkázaných, ktorí by túto liečbu potrebovali najviac.

Orientácia v tejto paradigme na „striebornú ekonomiku“ pre bohatých zahraničných dôchodcov a nemocných by bola výsmechom vlastnému obyvateľstvu, čo by už utvrdilo i posledného demokrata v tom, že sme skutočne iba kolóniou – a ničím iným.

Dobre, poďme teda vytvárať podmienky pre „striebornú ekonomiku“ – rozviňme zas všeobecný systém národného zdravia (prečo iba pre dôchodcov) aspoň taký, aký majú vo Veľkej Británii či vo Francúzsku, budujme na základe bohatých prameňov liečebných vôd a areálov zdravia pre seniorov liečebné a rehabilitačné zariadenia, rozviňme budovanie domovov pre seniorov všade tam, kde je zelená lúka, pekný lesík a zurčiaca bystrinka niekde v údolí našich hôr, systém sociálnych služieb v každej obci, aby sa mali nevládni kde najesť, vykúpať, poprechádzať, ale nerobme z toho „podnikanie v striebornej ekonomike“, to je už zvrátené používanie tejto paradigmy.

Výrok č. 3.: „krivka demografického vývoja ,nepustíʻ a ľudia vo vyspelých krajinách ,vymierajúʻ.

Isteže, sami sme si to sociálnou politikou zapríčinili, zrušili sme mnohé výdobytky sociálneho štátu podporujúce rodinu a rodičovstvo, v podstate sme výchovu a rodičovstvo odňali zo starostlivosti spoločnosti ako celku  a ponechali ju na súkromnom individuálnom rozhodnutí. To je daň za bezhraničnú slobodu, akú hlásame po roku 1990.

Už len okrajovo sa zmienim o pôrodnosti – jednoducho po roku 1990 bol odbúraný systém financovania rodiny a prírastkov do rodiny, to torzo, ktoré zostalo, je zneužívané skôr minoritnými skupinami obyvateľov a kapitalistický štát si demokraticky s týmto problémom rady nevie.

Ďalej, prijali sme konzumentskú životnú filozofiu a už dnes nám vyrastajú generácie produktívnych ľudí, ktorí chcú rýchlo zbohatnúť, mať sa dobre, užívať si, pričom založiť rodinu je pre nich luxus, a preto je občas taký viditeľný „baby boom“ herečiek či moderátoriek, keď už dovŕšia svoju zrelosť a stoja až na hranici bezproblémového materstva. Priviesť dieťa do zabezpečenej rodiny, „keď už sme za vodou“, je pre tieto generácie „terno“ podobne ako kúpa nehnuteľnosti v rekreačnej zóne či už druhého auta do domácnosti.

Argumenty k výroku č.4.: „Pretože nemá na dôchodcov kto robiť, už teraz si súčasní ľudia v produktívnom veku musia šetriť na dôchodok a investovať peniaze do výnosných fondov.“

Predovšetkým je potrebné uviesť na pravú mieru autorstvo tohto myšlienkového skvostu.

Bolo to v septembri 2004, keď sa začali mohutné masové školenia pod záštitou Ministerstva financií SR vedeného ministrom Ivanom Miklošom o tom, že súčasný dôchodkový systém nemá budúcnosť a najvhodnejší pre nás bude systém dôchodkového sporenia tak ako v Chile a v Argentíne, kde už teraz (sic! v roku 2004) ľudia bohatnú na tom, že svoje peniaze investujú do dôchodcovských fondov a majú teda svoje súkromné účty. V paragrafovom znení zákona o dôchodkovom sporení však jasne stálo, že klient dôchodcovskej správcovskej spoločnosti môže po dovŕšení veku dôchodku vybrať jednorazovo iba nadsporenú čiastku nad vypočítaný vzorec, ostatné nasporené peniaze sa mu preklopia do zmluvy o životnom poistení, z ktorej si buď doživotne berie rentu, alebo ak sa mu niečo stane, zdedia to pozostalí. Ergo, žiadne peniaze dôchodca za svojho života neuvidí.

Akékoľvek investovanie dlhých peňazí znamená, že ich klient vkladá s dôverou komusi v súkromnom podniku do podnikania, hrá o vysoký zisk, ale musí rátať aj s vysokou stratou... a pretože sú to od bežného človeka úspory odlúčené, najvyšší úžitok z nich má správca peňazí, to je to „obrátené loto“, ktoré rozoberal Schweickart vo svojej knihe kritizujúcej kapitalizmus.

Generácii produktívnych ľudí sa v roku 2004 a 2005 podkladali v masmédiách barnumské reklamy o „švajčiarskych dôchodkoch“ a mnohí uverili, i keď iba nedávno predtým všelijaké investičné fondy „silné ako slon“ a  s „harvardským menom“ krachli v rámci problémov slovenského bankového sektoru a hospodárskej krízy.

V ľuďoch sa vybičovávali emócie o tom, že „predsa nebudeme živiť Cigánov“, verejne sa reklamou propagovalo sebectvo a egoizmus a celkom otvorene sa uplatňovala štátna ideológia zrušenia generačnej solidarity.

Ale aby to všetko nebolo iba popisom minulosti: znova je tu argument o produktivite ekonomických zdrojov. Ak by roľník pracujúci v 17. storočí mal uživiť tú masu súčasníkov, asi by sa strhal a i to by nezabránilo hladomoru. Avšak poľnohospodárstvo a celý agrosektor prešiel v 19. a 20. storočí takými revolúciami v produktivite, že keby nebolo ochranárskych európskych obmedzení, dnes by sme sa mohli tešiť z nadprodukcie potravín, čo je však v kapitalizme škodlivý jav.

Tento príklad ukazuje, že produktivita v akejkoľvek oblasti dnes vďaka informačným technológiám a teda sproduktívneniu vedomostí rastie z roka na rok a bezproblémovo by uživila ešte mnohonásobok dnešných dôchodcov, samozrejme, za podmienky spravodlivého prerozdeľovania hospodárskeho výsledku v krajine a asi nie za kapitalizmu.

Výrok č.7. je už vlastne, pochopili sme, iba rezignáciou súčasných mysliteľov a ekonomických odborníkov neoliberalizmu na budúcnosť: „Treba zbohatnúť HNEĎ, kým sme výkonní a mladí, lebo potom sa o nás už nik nepostará.“

Treba tu ešte nejaké argumenty? Sám osebe svedčí tento výrok o zúfalosti paradigmy, ktorá usvedčuje sama seba v neschopnosti riešiť nahromadené problémy, ktoré, ako sme si ukázali, riešenie majú.

Kritizoval som pokrivenú paradigmu a nenárokujem si na nejaké objavné riešenia. Táto zvrátená paradigma sa však musí zmeniť, ak chceme uniknúť skaze, ktorú so sebou prinášajú ľudia, ktorí sa ňou riadia.

Facebook icon
YouTube icon
RSS icon
e-mail icon

Reagujte na článok

Napíšte prosím Váš text.

Komentáre

Obrázok používateľa Anonymný
#1
(neuvedené)
26. august 2012, 16:25
Aby vtedajšia barnumská reklama mala aspoň aké-také racio, tak v roku 2004 pred dôchodkovou ?reformou? nenápadne spustili akciu predčasných odchodov do dôchodku. Napriek tomu, že títo "ekonómovia" hlásajú nutnosť predlžovania veku odchodu do dôchodku, tak vtedy účelovo lákali ľudí do skoršieho odchodu! Tým sa tisíce ekonomicky produktívnych ľudí (za lákavých dôchodkových podmienok) predčasne ?penzionovalo?, čím sa dostali zo skupiny prispievateľov do skupiny poberateľov priebežného systému. Tento tvrdý umelý zásah pochopiteľne vytvoril v prvom pilieri ?obrovskú dieru?, ktorá potom bola silne medializovaná ako tromfový negatívny argument proti obhajcom solidárnemu systému... ?Výhodnosť? druhého piliera pre tzv. ?sporiteľov? si tiež málokto dokáže spočítať... Pri tých zlomkoch percent za správcovské poplatky sa to zdá byť ako zanedbateľná čiastka v porovnaní so sľubovanými úžasnými ?výnosmi?, ale v skutočnosti je to fantastický ?vývar? pre správcov! Ak si zoberieme napríklad zamestnanca, ktorý by behom svojich 40 rokov práce odviedol do DDS zhruba 100 tisíc euro, tak podľa pôvodného zákona by pri odchode do dôchodku mal na účte iba zhruba 84 tisíc! Teda správca by mu úplne legálne ?zobral? na poplatkoch 16 tisíc! To je "zhodnotenie" mínus 16 percent! Fico síce za svojej prvej vlády znížil poplatky tak, že to vychádzalo celkovo ?iba? na 12 percent, ale aj tak sa možno iba diviť naivnosti obhajcov druhého piliera, ktorí veria, že úspešnosť špekulácií na finančných trhoch bude tak vynikajúca, že im ?zmaže? aspoň túto poplatkovú 12-percentnú ?sekeru?, aby mali na účte aspoň takú sumu, ktorú tam vložili! No a ako sa na ?zhodnocovaní? osobného účtu podpíše inflácia za 40 rokov, to je tiež veľmi nepríjemná záležitosť, ktorú nikto z obhajcov ?sporenia? akosi nechce spomínať...
Obrázok používateľa Anonymný
#2
(neuvedené)
26. august 2012, 17:19
Skvele.V prvom citani.V druhom sa pousilujem nieco najst. :)
Obrázok používateľa Anonymný
#3
(neuvedené)
27. august 2012, 04:27
Uz sa tesim na dalsie clanky
Obrázok používateľa Anonymný
(neuvedené)
27. august 2012, 09:37
"Nikto nerozpráva o skrytých záludnostiach druhého piliera." Michal Stanko

********************

A prečo by malo?

Minister Richter sa správa úplne egoistický a utilitaristický ako celý Smer plný maseratovcov!

Každý kto si pozrel video s Richterom, tak mu musí byť nad slnko jasnejšie, že Richterovcom a smeráckymi maseratovcom takýto model (dôchodková paradigma) plne vyhovuje. Vyjadril sa v tom zmysle, prečo vy mal vyháňať svoje deti z II. piliera keď zarábajú viac ako 1000 eur mesačne?

To, že si úbožiaci s menším ako 1000 eurovým platom nenašetria, tak to je ich hlúposť, že sú v II. pilieri!

Podľa Richtera by malo byť cca 300.000-350.000 bohatých "sporiteľov" v II. pilieri, lebo tým sa to oplatí.

Dokonca aj Ľubo Blaha povedal, že "Frešo s Kaníkom si nasporia", ale 1,2 milióna naivných chamtivcov bude mať menšie dôchodky ako v keby boli v priebežnom pilieri!

Kaník vyhlásil, že ak DSS ani o cent nezhodnotia jeho úspory, tak aj tak to bude výhodne.

Asi prečo? Lebo zbohatlíci budú mať navykorisťované peniaze na svojich súkromných účtoch a nebudú sa musieť so zvyškom luzerského Slovenska solidárne deliť o "svoje" dôchodcovské peniaze!!!

Obrázok používateľa Anonymný
#7
(neuvedené)
27. august 2012, 10:56
"Pracovník, ktorý dostáva za svoju prácu mzdu, je ešte stále účastníkom trhu práce, na ktorom predáva svoju pracovnú silu v časových jednotkách, je teda stále podľa Marxovho pojmu PROLETÁR" PZV

************************

Zvyšovaním produktivity práce pri námezdnom charektere práce vedie k tomu, že proletári sú vyhadzovaní zo zamestnania.

Ak by boli egalitárne rozdelené výrobné prostriedky a ostatné príslušenstvo, tak by sa zvýšením produktivita práce (napr. zavedením nových technológií a technologických postupov) znížil počet pracovných hodín, ktoré by egalitárni akcionárski spoluvlastníci strávili v práci! Skrátila by sa praconá doba a tým pádom by sa zvyšila kvalita života!

Obrázok používateľa Anonymný
#4
(neuvedené)
27. august 2012, 11:17
"poľnohospodárstvo a celý agrosektor prešiel v 19. a 20. storočí takými revolúciami v produktivite, že keby nebolo ochranárskych európskych obmedzení, dnes by sme sa mohli tešiť z nadprodukcie potravín, čo je však v kapitalizme škodlivý jav. Tento príklad ukazuje, že produktivita v akejkoľvek oblasti dnes vďaka informačným technológiám a teda sproduktívneniu vedomostí rastie z roka na rok a bezproblémovo by uživila ešte mnohonásobok dnešných dôchodcov, samozrejme, za podmienky spravodlivého prerozdeľovania hospodárskeho výsledku v krajine a asi nie za kapitalizmu." PZV

*************************

Záver článku je dobrý, ale rozčúli maseratovských eurohujerov.

Z uvedeného vyplýva len to, že skazou nášho poľnohospodárstva a lesníctva je členstvo v EÚ a cirkevné reštitúcie!

Pokiaľ sa obrátime na východ Eurázijskú úniu, tak poľnohospodársku naprodukciu môžeme vyviesť ma trhy v Číne, Indií, Kazachtane, Rusku, Pakistane, Turecku,.... Otvára sa nám trh s 2,6 milardou spotrebiteľov. Takže eurohujeri radšej "usilovne" šklbú vrabca (o eurofondy), ako by mali chytiť kohúta zo streche a vykŕmiť si ho!

Obrázok používateľa Anonymný
#5
(neuvedené)
27. august 2012, 11:35
Orientácia v tejto paradigme na ?striebornú ekonomiku? pre bohatých zahraničných dôchodcov a nemocných by bola výsmechom vlastnému obyvateľstvu, čo by už utvrdilo i posledného demokrata v tom, že sme skutočne iba kolóniou ? a ničím iným.

Dobre, poďme teda vytvárať podmienky pre ?striebornú ekonomiku? ? rozviňme zas všeobecný systém národného zdravia (prečo iba pre dôchodcov) aspoň taký, aký majú vo Veľkej Británii či vo Francúzsku, budujme na základe bohatých prameňov liečebných vôd a areálov zdravia pre seniorov liečebné a rehabilitačné zariadenia, rozviňme budovanie domovov pre seniorov všade tam, kde je zelená lúka, pekný lesík a zurčiaca bystrinka niekde v údolí našich hôr, systém sociálnych služieb v každej obci, aby sa mali nevládni kde najesť, vykúpať, poprechádzať, ale nerobme z toho "podnikanie v striebornej ekonomike", to je už zvrátené používanie tejto paradigmy.

*************************

1, Peter lepšie by bolo použiť namiesto pokrivenej paradigmy, termín nesprávna paradigma. Pokrivený môže byť plech, zrkadlo, alebo dokonca charakter (lat. incurvatus)

Strieborná ekonomika je v podstate spôsob ako efektívne vykorisťovať aj dôchodcov na zasluženom odpočinku. Karaszov názor je veľkoburžoázny a tým je povedané všetko!

Obrázok používateľa Anonymný
(neuvedené)
27. august 2012, 12:49
Vzorce pre poplatky platia rovnako pre všetky výšky úspor na účtoch DDS, je to dané percentuálne, takže nevidím dôvod, prečo by to malo byť pre bohatých výhodnejšie... O pravidlách pre rozdeľovanie výnosov toho veľa nebolo publikovaného, ale dá sa predpokladať, že aj výnosy by sa mali rozdeľovať nejakým percentuálnym podielom. Z toho vychádza iba pravidlo, že pri rovnakom percente to síce v absolútnej sume dá "opticky" viac na väčší účet, ale to nemožno považovať za "princíp výhodnosti pre bohatých". Je to iba princíp priamej úmery: pri vyššom stave účtu sú väčšie výnosy, ale aj väčšie poplatky... Mám dojem, že táto "urban legend" bola vymyslená a je omieľaná v médiách iba preto, aby takouto propagandou čo najviac odradili najbohatších od odchodu zo systému, nič viac...
Obrázok používateľa Anonymný
(neuvedené)
28. august 2012, 04:03

Nemienim s vami viesť polemiky o veciach nad slnko jasnejšími"

Pozrite si pozorne video s Richterom a potom reagujte:

http://tv.sme.sk/v/24896/richter-svoje-deti-z-druheho-piliera-nevyhana.html

Alebo tento článok:

http://ekonomika.sme.sk/c/6497705/minister-prace-richter-obe-deti-mam-v-druhom-pilieri.html

"Tvrdí, že je dobré, že vznikol druhý pilier. Nepripúšťa, že by štát znárodnil súkromné úspory úplne. Sľubuje,že proti druhému pilieru nebude viesť kampaň. Minister práce a sociálnych vecí JÁN RICHTER.

Keď argumentujete výnosovosťou druhého piliera, ktorá nie je vysoká, viníte za to dôchodkové správcovské spoločnosti (DSS), že zle manažujú tieto fondy, alebo súhlasíte do istej miery aj s ich argumentáciou, že môže za to aj Madejov pozmeňovací návrh?

?Áno aj. Samozrejme, že je tam veľmi veľký podiel aj správcovských spoločností vzhľadom na investície, ale treba vidieť ten problém hlbšie a to je nastavenie druhého piliera."

Keď DSS aj niektorí ekonómovia tvrdia, že do veľkej miery je za nízkym zhodnotením práve to, že výnosy sa mohli porovnávať iba v šesťmesačnom období, znamená to, že klamú?

?Opakujem, vy stále hovoríte o Madejovej novele a ja hovorím o období pred jej prijatím, ktoré bolo zlé z hľadiska investovania. Áno, treba objektívne hovoriť aj o tom, aké boli vonkajšie vplyvy, začínajúca sa kríza, grécky rozmer a tak ďalej. V tejto chvíli nie som pripravený hodnotiť, aký vplyv mala na zhodnotenie Madejova novela. Ale vychádzajúc z toho, že pán Mihál, ktorý bol medzi tým ministrom, zmenil a posunul obdobie na porovnávanie výnosov len o tri mesiace, dochádzam logicky a pragmaticky k záveru, že to asi nebola nejaká veľká príčina."

Pokiaľ ide o udržateľnosť systému, aj Radičovej vláda nachystala zmeny v prvom pilieri. V podstate sú to tie, ktoré ste vy presadili v Národnej rade. Rozdiel medzi ich vnímaním dlhodobej udržateľnosti a vaším je z nášho pohľadu len vo výške príspevku. Podľa vás má byť príspevok štyri percentá, čo prešlo, podľa nich sa to dalo urobiť s deviatimi percentami. Dobre tomu rozumieme?

?Áno aj. Jednoducho hovoriť, že sa dajú všetky problémy, ktoré súvisia s dlhodobou udržateľnosťou, riešiť len zmenami v prvom pilieri, sme nepovažovali za správne. Vôbec nevylučujem, že príde po nás generácia, ktorá sa bude musieť opätovne zaoberať dôchodkovým systémom. Vývoj a demografia budú mať nejakú postupnosť. Či to bude stále otázka posunu veku do dôchodku, to si musia zhodnotiť tí, čo prídu po nás."

Keď je druhý pilier taký nevýhodný, ako hovoríte, nebolo by lepšie ho zrušiť?

"Práveže sme mali záujem nastaviť niektoré veci tak, aby aj DSS boli motivované dosahovať lepšie výsledky, aby z toho mali zároveň väčší profit sporitelia, čo nebolo možno najideálnejšie prijaté. Zrušiť druhý pilier by nebolo dobré. Je tam nejakých päť miliárd eur nasporených investícií, ktoré treba zhodnocovať. Urobiť to, čo Orbán a znárodniť ich? To v žiadnom prípade nie. Prijali sme aj Kaníkov pozmeňujúci návrh (od roku 2017 sa postupne začne zvyšovať príspevok do DSS až na šesť percent, pozn. redakcie). Sme pripravení vrátiť sa aj k otázke percent pre druhý pilier. Samozrejme, že to podmieňujeme priaznivým stavom ekonomiky."

Všetky významnejšie zmeny v prvom pilieri a aj Kaníkov pozmeňovací návrh začnú platiť po roku 2017, to znamená po tomto volebnom období.

"Uvažujete úplne logicky. Len skúste zhodnotiť to, čo sme povedali, že máme ambíciu už v priebehu tohto roku sa dohodnúť na ústavnom zákone. Pán Mihál nastavil účinnosť posunutia dôchodkového veku tiež až na rok 2016. My sme vo voľbách jasne voličom povedali, že v tomto volebnom období nevidíme na to dôvod."

Obrázok používateľa Anonymný
#8
(neuvedené)
28. august 2012, 16:25
Súhlasím s Vami, avšak načo stále dookola hovoriť o zosnulom len škaredé veci, Inga.
Socializmus u nás po roku 1948 predovšetkým riešil otázku spoločenského sebauplatnenia sa ľudí a zabezpečenia ich obživy, takže i keď javovo "nepracovali" mnohí vo svojich zamestnaniach naplno, vždy to bol skôr problém ich vedúcich, rôzne schopných i neschopných riadiť ich, dávať im prácu, organizovať prácu, rozvehnúť prácu medzi viacerých v kolektíve a podobne. Dnes s tým majú problémy takisto manažéri, akurát sa v kapitalizme vedia rýchlo vynájsť - koho nedokážu zamestnať, kto im akoby neprinášal zisk, toho prepustia.

O tom, že "stačí vyriešiť zamestnanosť" sa hádať nerchcem - už len tento krok by totiž podstatne zmenil charakter fiškálneho kapitalizmu, aký tu u nás zúri - mnohé práce sú predsa potrebné - lekári, sestričky, učitelia, množstvo verejno-prospešných prác - nuž ale kto ich zaplatí? Fiškálny kapitalizmus určite nie!
Obrázok používateľa Anonymný
#9
(neuvedené)
29. august 2012, 02:24
Narazili ste na moju obľúbenú tému: zoštátnenie. Málokto vie, že sa pred prevratom ´89 zvádzali tuhé boje o zoštátnenie národného majetku ( existovala skupina reformátorov, ktorá čuchala zmeny a presadzovala prechod národného majetku do vlastníctva štátu!). Znárodnením (1918-25,1945-49) sme sa totiž stali ( my,občania ČSR/ČSSR) spolupodielnikmi/spoluvlastníkmi prakticky všetkých výrodných prostriedkov. Štát ich iba v našom mene spravoval ( nie vždy dobre, ale výnosy boli spoločné! - bezplatné školstvo, zdravotníctvo, sociálna bezpečnosť- rodinné prídavky, bezúročné pôžičky, dotovaná bytová výstavba, dôchodky). Temer nikto si nepovšimol, že spolu s vypustením "vedúcej úlohy strany" súčasne schválili "revolucionári" ešte jednu "ústavnú zmenu", za pomoci na smrť vystrašenej partajnej nomenklatúry v "Národnom zhromaždení ČSSR" : prevod národného majetku na "vlastníctvo štátu!. Nie je pravda, že zoštátňoval Masaryk, Beneš alebo Gottwald- k zoštátneniu (vyvlastneniu vlastných spoluobčanov velili "kádre" VPN a OF vedené VH a zrejme podľa inštrukcií svojich sponzorov). Zmenou vlastníctva si otvorili "revolucionári", ako "majitelia" štátu, cestu k odovzdaniu obrovského majetku svojim sponzorom. Prekrývali to aranžovanými privatizáciami, ktorými podplácali aktívnu časť spoločnosti ( malá a neskôr kupónová privatizácia). Na tomto príklade vidno, ako funguje masová propaganda: davu predhodili "vedúcu úlohu", potom zbytky z "veľkej zakáľačky" a doteraz starostlivo utajili dvojnásobný prevod obrovských aktív ( zoštátnenie národného majetku a následne jeho prevod finančnej oligarchii). Pozrite sa ako reagoval v rokoch 1990-91 DowJonesIndex na ovládnutie ekonomík druhého sveta/socialistického tábora (pekne to popisuje K. Ondriáš). Poznámka: iste sa mnohí budú snažiť bagatelizovať rozdiel medzi národným a štátnym vlastníctvom. Uznávam, že v praxi reálneho socializmu išlo iba o formálny rozdiel. No po prevrate, pri nutnosti budovať právny štát a právnej reforme posilujúcej ochranu vlastníctva by "privatizácia" ( vyvlastnenie vlastníkov agentúrou/štátom, iba spravujúcou majetok) predstavoval významné právne riziko pre nových majiteľov. Preto najprv "revolucionári" , v rozpore s vlastnou ideológiou, "museli" zoštátniť majetok!
Obrázok používateľa Anonymný
(neuvedené)
29. august 2012, 04:32
Nezamestnanost tu nie je preto ze niet co robit.Prace je dost .Len ju nema kto zaplatit.Preco? velmi jednoduche .Nie na kazdej praci sa da prizivovat.Nie pri kazdej cinnosti je clovek vykoristovatelny.
Obrázok používateľa Anonymný
(neuvedené)
29. august 2012, 08:51
K Jurajovmu príspevku:

No veď to, aká krátka je spoločenská a čo už politická pamäť:
Keď vlastne 24.októbra roku 1945 dal Dekrétom prezidenta ČSR Dr.Eduard Beneš ZNÁRODNIŤ všetok majetok kolaborantov a zdradcov, teda konfiškovať nepriateľský majetok a vytvoriť Fond národnej obnovy, takisto dekrétom bane a kľúčový priemysel, akciové banky a súkromné poisťovne,
to ešte nevedel, že budeme tento deň potom za socializmu ctiť ako DEň znárodnenia. Samozrejme, novodobá politiská a spoločenská pamäť sa snaží tento dátum vymazať, lebo sa nehodí do karát rozprávkam o "večnom súkromnom majetku" a všetky krivdy chce pripísať socializmu a komunistom. Faktom je, že toto zoštátnenie malo jednak rozvojovú úlohu - bolo potrebné okamžite rozbehnúť výrobu a finančné toky a nemohlo sa čakať na procesy, ktorý majiteľ bol ako namočený do kolaborácie a podobne, rovnako však to bolo právo zobrať si späť majetok, ktorý sa vlastne dostal pod totalitnú Ríšsku správu fašistickej Tretej ríše. O tom sa už naši školáci nedozvedia a médiá mlčia...
Obrázok používateľa Anonymný
(neuvedené)
29. august 2012, 09:02
Juraj, už sme myslím o tom polemizovali na stretnutiach k ekonomickej demokracii:

Rozdiel medzi národným a štátnym majetkom je dodnes viditeľný na podniku produkujúcom Budvar.
Áno, Budvar, národný podnik České Budějovice, je (dúfam, že ešte je...)skutočne podľa práv národným podnikom, teda nie je obchodovateľný v trhovej ekonomike a tým pádom ho nemôže ani kúpiť jeho mocný konkurent vlastniaci značku Budweiss, USA.

Ak by bol Budvar štátnym podnikom, nič by nebránilo súčasnej vláde Českej republiky ho predať, alebo sprivatizovať.

A ostatné podniky z čias socializmu mali tú "smolu" (si si istý Juraj a vieš to dokázať, že to bolo úmyselné?), že v poslednej reforme socialistického hospodárskeho systému prevážil trend vytvárať z národných podnikov štátne za účelom "ďalšieho zdokonaľovania organizačnej a ekonomickej sústavy národného hospodárstva" a malo sa tým docieliť, že štátne podniky budú samostantejšie, budú si môcť vytvárať spoločné podniky s družstevným sektorom, ale vtedy už i s medzinárodnými hospodárskymi subjektami ( bolo tu RVHP a trend socialistickej ekonomickej integrácie - zakladanie spoločných podnikov v kooperáciách, joint/ventures s firmami zo Západu).
Ešte stále zastávam názor, že to bol dobrý krok, len prišiel neskoro a žiaľ pomohol potom privatizovať už nesocialistickej vláde národný majetok.
Obrázok používateľa Anonymný
(neuvedené)
29. august 2012, 09:08
...ale už sme stratili celú ekonomickú základňu poľnohospodárstva... tie farmičky nás nezachránia...

Iba ak by Jahnátkovým krokom číslo 2 po dokonaľom odhaľovaní neférovosti obchodných reťazcov dovážajúcich 65 percent potravín zo zahraničia bolo naštartovať širokú základňu vlastnej organizačnej siete výrobcov poľnohospodárskych produktov a spracovateľov na potraviny - to by bol program na celú dekádu...
Obrázok používateľa Anonymný
(neuvedené)
29. august 2012, 09:10
no ve´d o to ide, že ten charakter propagujúci tie paradigmy, ktoré som kritizoval, je pokrivený... ale máme ich všade, v médiách, v tink-tankoch, v politických stranách, v Národnej Rade SR, čo už...
Obrázok používateľa Anonymný
(neuvedené)
29. august 2012, 10:02
"stačí vyriešiť zamestnanosť" sa hádať nechcem - už len tento krok by totiž podstatne zmenil charakter fiškálneho kapitalizmu, aký tu u nás zúri - mnohé práce sú predsa potrebné - lekári, sestričky, učitelia, množstvo verejno-prospešných prác - nuž ale kto ich zaplatí? Fiškálny kapitalizmus určite nie!" Peter Zajac-Vanka

******************************

Opäť zopakujem elemnetárny fakt, že je potrebé si jasne uvedomiť, že nezamestnanosť je sekundárny jav, ktorý vyplýva z primárnych "mešuge" vlastníckych vzťahov výrobných prostriedkov, poľnohospodárskej, stavebnej a lesnej pôdy, vôd, rastliných a nerastných surovín, know how a zo sprivatizovania verejného intelektu, ...!!!

Vašu obavu, že strednú parcujúcu inteligenciu nebude mať kto zaplatiť, lebo uvádzate: "mnohé práce sú predsa potrebné - lekári, sestričky, učitelia, množstvo verejno-prospešných prác - nuž ale kto ich zaplatí?"

Váš problém je v tom, že nedokážete uvažovať inak ako centristicko-toalitárno-redistribučne!

Jadrom problémov neefektívnosti zdravotníctva a školstva, prípadne polície,... je to, že je stále centristické prerozdeľovanie spojené s obrovskými redistribučnými a obstarávacimi rozkrádačkami!!! Tento fakt si nechcete pripustiť! Pokiaľ by napr. nededičnými spoluvlastníkmi školy, alebo zdravotníckého zariadenia boli jeho zamestnaci, tak k takýmto obrovským krádežam, korupcií a klientelizmu vôbec nedochádza. Pretože napr. učitelia a ostatní nepadagogickí zamestnaci školy by si zvolili management a riaditeľa školy. Nemuseli by počúvať politický dosadeného truľa, ktorý si naťahá kamrátov do vedenia školy a potom len špekulújú, kde čo ulúpiť, tak aby sa na to neprišlo! Predsa z toho, čo je zo štátneho krv netečie!

Použijem extrémny a podotýkam, že ľahko spochybniteľný príklad:

Ak by bol napr. demokratický zvolený riaditeľ policajného oddelenia, tak by sa predsa diametrálne odlišne správal ako politický nominant! Najmä ak by mal s voleným managementom z obmedzeného rozpočtu prideleného (zo štátnych daní) zabezpečiť prevádzku áut, budov, opravy strojového parku, výzbroje a výstroje a pritom si ešte ušetriť rezervu na opravy údržbu a nákup nových prostriedkov. Pritom to urobiť tak, aby im zostalo nielen na tabuľkové platy ale aj na výkonostné prémie!

Takto by sa nerozkradlo vôbec nič, pretože by každého zaujímalo, kde sa koľko a na čo použilo peňazí a ako efektívne sa využili? Ak by bolo podozrenie, že riaditeľ niečo spreneveril, tak by ho demokratický zbavili funkcie a vydali inému oddeleniu na trestné stíhanie! Ak by išlo o ich spoločne lokálne prerozdeľované peniaze, tak by bolo po falošnej kolegialite!

Ak sa vrátim k baťovskému systému, tak každý akcionár presne vedel (bolo to na nástenkách) koľko on a aj iní vyrobili, zarobili, koľko sa strhlo za nepodarky, zmätkový materiál, tak aby nedoplácali na ľajdákov a darebákov! Koľko stála réžia budov, teplo, svetlo, opravy prevádzané inými oddeleniami!

Takže si každé oddelenie fabriky viedlo vlastné učtovníctvo a dokonca sa prefakturovávali aj čiastočné práce, ktoré preberalo iné oddelenie! Takto na nepodarkoch a zmätkoch už nikto nechcel robiť, lebo by aj vlastnou kvalitnou prácou v ďalších operáciach strácali na nižšej predajnej cene výrobku.

Centristickí uvažujúci nikdy nepochopia elementárnu zásadu, že zodpovednosť všetkých za všetko (na centrálnej úrovní) je zodpovednosťou nikoho za nič! Pretože v mútnych vodách sa najlepšie loví (rozkráda)!

Obrázok používateľa Anonymný
(neuvedené)
29. august 2012, 10:24
isteže, trhy pre prebytky poľnohospodárskej produkcie by sme našli... ...ale už sme stratili celú ekonomickú základňu poľnohospodárstva... tie farmičky nás nezachránia...

Iba ak by Jahnátkovým krokom číslo 2 po dokonaľom odhaľovaní neférovosti obchodných reťazcov dovážajúcich 65 percent potravín zo zahraničia bolo naštartovať širokú základňu vlastnej organizačnej siete výrobcov poľnohospodárskych produktov a spracovateľov na potraviny - to by bol program na celú dekádu... Peter Zajac-Vanka

*************************

Peter , ale si zrejme neuvedomujete, že západ (frankovia a anglosasy) majú diametrálne odlišný spôsob myslenie ako Slovania!

Kým západ presadzuje egoistické rodinné malé farmičky a na tie dávajú obrovské dotácie, tak zároveň dikriminuje na dotáciach veľké poľnohospodárske podniky, ak čiastočne prežili po transformáci z JRD a ŠM!

Z uvedeného vyplýva, že EÚ nám vnucuje západné pravidla, aby našich poľnohospodárov konkurenčne znevýhodnila!

Necchcem sa sproste vyjadrovať k takým stupidinám ako zákaz očkovania ošípaných, obohatený klietkový chov sliepok a pod. euro hlúposti!!!

Ak sa chcem odlepiť od dna potravinovej nesebestačnosti, tak musíme urobiť pozemkovú reformu a zaviesť veľkofarmy egalitárnych spoluvlastníkov - podobné ako JRD, ale bez centrálného vykorisťovania a zásahov byrokratmi! samozrejme s vlastnými podnikovými predajňami a pevnými cenami produktov aké boli napr. vo všetkých baťových závodoch!!!

Jahníátek je rodená kráčajúca neschopnosť. Dokonca je to poľnohospodársky diletant, lebo má pofiderne získanú profesúru niekde v elektrotechnike (ktorú pravdepodobne ani v 2 a 3 stupni VŠ neštudoval). Tituly sa dájú kúpiť, ale rozum a skúsenosti nikdy!!! Navyše Jahnátkové profesné zameranie je na svetelné roky vzdialené od pôdohospodárstva!

Ak chcel Smer niečo robiť so sebestačnosťou potravín, tak mal byť ministrom meritokrat Becík a nie totálny amatér a diletant Jahnaték.

Čím je povedaní, či napísané všetko!!! Preto sa Becíkovi nečudujem, že nechcel robiť "polokohúta" na smeráckom smetisku!!! Ja by som sa určite zachovala rovnako!

Obrázok používateľa Anonymný
(neuvedené)
29. august 2012, 13:07
Povedal som to veľmi zjednodušene. Najvyššiu produktivitu dnes vykazujú vedomosti, "pracujúce vedomosti", ktoré sa nazývajú aktívne - teda nie sú to iba samotné informácie, technológie často označované ako informačné, je to spôsob, ako pracovník dokáže sysntetizovať tieto informácie a IT do bežnej pracovnej náplne čohokoľvek a ako dokáže svojimi skúsenosťami, vzdelaním, invenciou, naplniť pracovný výkon - za ktorý, máte pravdu, je žiaľ platený OD PRACOVNEJ HODINY, alebo aspoň miernejšie promilem dosiahnutého hospodárskeho výsledku.

Kapitál, tá hviezda produktivity 19. a 20.storočia sa prepadá do neefektívnosti - inak by nebolo toľko kríz a bublín z hypoték, teda z vlastníctva pozemkov a realít, nebolo by toľko kríz z nadvýroby a investičných bublín z technológií samotných - pozrite, ako sa prepadá na burzách Facebook - nie preto, že ide o "produkt" IT, ale preto, lebo nedokázal sproduktívniť kapitálové investície, čo od neho očakávali.
Stroj, čo stojí, neprodukuje, vyrába náklady.
Človek, čo vyrába a používa svoju hlavu, zručnosti, iniciatívu, vytvára produktivitu - ibaže ekonóm klasickej ekonómie ho stále berie iba ako "mzdový nákladô vyplácaný na hodinu pracovného času plus odvody a preto prepustí skôr zamestnanca než by predaj stroj - inak, stroj je väčšinou nepredajný, zato zamestnanca sa možno zbaviť hneď a tým sa zamedzia ďalšie náklady.
V tom je problém - v sproduktívnení práce zamstnanaca a zas - predovšetkým v neschopnosti ho adekvátne odmeňovať. ak sa používa iba časová mzda a prípadne motivačne promile, teda tisícina podielu na zisku.Ak vôbec.
Obrázok používateľa Anonymný
(neuvedené)
29. august 2012, 13:53
Ak niečo chodí ako kačka, kváka ako kačka, tak je to kačka! Čo treba dokázať, že cieľom skvalitnenia "socialistického" hospodárskeho mechanizmu bola privatizácia? Inak z tých polemík o parciálnych "opravách" kapitalizmu mi prechádza zrak. Predsa rozumieme marxovskému poňatiu a vieme ho verifikovať aktuálnou praxou. "Opravovať" neopraviteľný mechanizmus mi pripadá ako scéna s Rudolfom II v alchymistickej dielni, všetci hľadajú ( v kráľovskom žolde) neexistujúci elixír (najrozumnejšie sa mi zdá ísť si uvariť párky... ).Inga šváca okolo seba "radikálnou ľavicou", neviem čo to je, čo to žerie, kde to býva... Budem podporovať diskusie o Schweickartovom modele, ale ako východisko k vážnejším diskusiám..., V podstate ide o americký statický kabinetný model, aplikovateľný len na vybranom mieste, vo vybranom čase ( typický experiment). Treba nám podrobnejšie prečítať technologický pokrok, jeho vplyv na civilizačné štruktúry, treba presnejšie zhodnotiť tlak na zmenu enviromentálneho správania sa, a opäť posúdiť jeho VPLYV NA CIVILIZAČNÉ ŠTRUKTÚRY... Je potrebné monitorovať snahy globálnej oligarchie vysporiadať sa inovačnými tlakmi a neignorovať ich vplyv na reštrukturalizáciu civilizácie. Proste - domnievam sa, že brízgať na kapitalizmus a opravovať jeho chyby je plýtvaním disponibilných síl...

Stránky

Blogy a statusy

Píšte a komunikujte

ISSN 1336-2984